Cyprus

Cyprus - prístupové rokovania s Európskou úniou
Cyprus
Najstaršie vykopávky pochádzajú z neolitického obdobia - 7 000 až 3900 pred našim
letopoctom. Pre dobu bronzovú (2500 až 1050), kedy bol Cyprus známy ako "alasia",
bol charakteristický prekvitajúci obchod a ciastocne aj tažba medi. V období po 1400
pr.n.l. ostrov osídlujú prvé vlny gréckych obchodníkov a usadlíkov, ktorí rozšírili
gréctinu, náboženstvo a zvyky. Helenizácia Cypru bola dokoncená vytvorením desiatich
mestských královstiev v období 1050 až 750 pr.n.l. Kult afrodity sa v tejto dobe tešil
velkej popularite. 333 až 325 pr.n.l. - archaické a klasické obdobie - bolo érou
prosperity a dobývania. Cyperské královstvá boli podriadené asýrii, Egyptu a Perzii.
Král Evagoras (411-374) však ostrov zjednotil a vytvoril z neho významné centrum
gréckeho sveta. V rokoch 333 až 325 pr.n.l. macedónsky král Alexander Velký si
Cyprus podmanil do svojej ríše. V období (58 pr.n.l. až 330 n.l.) Cyprus patril do
Rímskej ríše. Obdobie bolo poznacené zemetraseniami a prebudovávaním miest.
Byzantské obdobie (330 až 1191 n.l.) - po rozpade Rímskej ríše sa Cyprus stal
súcastou Byzancie a krestanstvo sa stalo oficiálnym náboženstvom. Turecké obdobie v
rokoch 1571 až 1578 - Cyprus podlahol tureckým nájazdom. Katolícke vedenie bolo
vyhnané a obnovená bola ortodoxná cirkev na cele s arcibiskupom, ktorý sa ako
zástupca ludu zodpovedal priamo sultánovi. V roku 1878 Británia prevzala vládu nad
ostrovom a následne ho anektovala v roku 1914 po tom, ako Turci vstúpili do prvej
svetovej vojny na strane Nemecka. V roku 1923 podla Zmluvy z Lausanne odovzdalo
Turecko všetky práva Cypru a v roku 1925 sa Cyprus stal korunnou kolóniou. Pocas
druhej svetovej vojny Cypercania bojovali v britských ozbrojených silách. Boj proti
koloniálnej vláde a za zjednotenie Cypru s Tureckom sa zacal v roku 1955, trval do
roku 1959.
V roku 1960 sa Cyprus stal nezávislou republikou. V roku 1974 Turecko obsadilo 37
percent ostrova a 40 percent gréckej populácie bolo násilne vystahovaných. Na zabraté
územie sa nastahovalo viac ako 85 tisíc Turkov a v roku 1983 predstavitel cyperských
Turkov vyhlásil tzv. Severocyperskú tureckú republiku, ktorú neuznala žiadna krajina
okrem Turecka. GEOGRAFICKÉ ÚDAJE
Ostrov po grécky Kípros, turecky Kibris sa nachádza vo východnej casti Stredozemného
mora, asi 64 km (40 míl) južne od Turecka a 772 km (480 míl) juhovýchodne od
pevniny Grécka.
Najväcšia dlžka je od mysu arnauti na západe po mys apostolos andreas na konci
severovýchodného polostrova - 225 km (140 míl), najširší je severojužne - 97 km (60
míl). S rozlohou 9,251km2 (3,572 štvorcových míl) je tretím najväcším stredomorským
ostrovom (po Sicílii a Sardínii). Cyprus je rozdelený na tri geologické zóny - pohorie
Pendadaktylos alebo Keryneia (Kyrenia) na severe, masív Troodos na juhu, a planinu
Messaoria, ktorá ich oddeluje.
Cyprus pozostáva z dvoch castí - Cyperskej republiky (grécky: Kipriakí
Dimokratía, turecky: Kibris Cumhuriyeti), ktorý zaberá južné dve tretiny ostrova a
Severocyperskej tureckej republiky (Kuzey Kibris Türk Cumhuriyeti), ktorej deklaráciu
o nezávislosti v roku 1983 uznalo iba Turecko. Spolocnou metropolou je Nikózia
(grécky: Levkosia, turecky: Lefkosa). Rozloha: 9 251 km2, z ktorých 1,733 km2 je
zalesnenej
Poloha: východná oblast Stredozemného mora, 33 stupnov východne, 35 stupnov na
sever. 75 kilometrov od Turecka, 105 kilometrov západne od Sýrie, 380 km severne od
Egypta, 380 km od gréckeho ostrova Rodos
Podnebie: stredomorské: stredné, vlhké zimy (10 až 13°C)
Názov: Cyperská republika
Mestá
hlavné mesto Nikózia (Lefkosia, Nicosia) - 195 300 obyvatelov
Lemesos (Limassol) - 155 500 obyvatelov
Larnaka (Larnaca) - 68 800 obyvatelov
Pafos (Paphos) 39 500 obyvatelov
Na okupovanom Cypre
turecká cast Nikózie
Ammochostos (Famagusta)
Kyreneia (Kyrenia)
Morfou (Morphou)
POLITICKÉ ÚDAJE
16. augusta 1960 Cyprus prestal byt britskou kolóniou a stal sa nezávislou
republikou. Na oficiálnej ceremónii posledný britský guvernér Sir Hugh Foot odovzdal
moc prvému prezidentovi Cyperskej republiky arcibiskupovi Makariosovi a prvému
viceprezidentovi Fazilovi Kutchukovi, ktorí boli zvolení v prvých prezidentských volbách
13. decembra 1959. Rozdelenie moci vyplýva z Ústavy Cyperskej republiky.Exekutívna
moc je stanovená prezidentovi, viceprezidentovi a Rade ministrov, súdna moc patrí
súdom a legislatívna moc Snemovni reprezentantov a komunálnym komorám.
Londýnsko-zürišské dohody a Ústava republiky zakotvuje ustanovenie dvoch
komunálnych komôr - gréckej a tureckej - ktoré majú kompetencie uplatnovat
legislatívnu moc v oblasti vzdelávania, kultúrnych a religióznych záležitostiach obidvoch
spolocenstiev. Prvé parlamentné volby sa konali 31. júla 1960 a volby do komunálnych
komôr 7. augusta 1960. Založené boli na koloniálnej legislatíve a na väcšinovom
volebnom systéme. Podla ústavy z 55 zástupcov bolo 35 Grékov (70 percent), ktorých
volila grécka komunita a 15 tureckých (30 percent) volených tureckou komunitou.
V roku 1961 zástupcovia cyperských Turkov využili svoje právo na zrušenie rozhodnutia
väcšiny a hlasovalo proti rozšíreniu danových zákonov a zákonu o dani z príjmu,
zanechajúc krajinu bez príslušnej legislatívy dalšie štyri roky. Nasledovali násilné strety
oboch komunít, ktoré vyvrcholili v decembri 1963 odchodom 15 cyperských Turkov zo
Snemovne. Odišli aj všetci cyperskí Turci pôsobiaci v štátnych úradoch alebo službách.
Snemovna reprezentantov pokracovala v cinnosti, kedže podla ústavy môže pôsobit, ak
je prítomná najmenej jedna tretina celkového poctu poslancov. V marci 1965
Snemovna reprezentantov schválila zákon o prenose právomocí cypersko-gréckej
komunálnej komory na Snemovnu a kompetencie Komory v oblasti vzdelávania, kultúry
a týkajúce sa výuky prešli pod príslušných ministrov. Kvôli situácii, ktorá nastala po
roku 1963 sa parlamentné volby konali 5. júla 1970 namiesto júla 1965. Po prevrate
15. júla 1974 a tureckej invázii 20. júla 1974, sa parlamentné volby konali 5.
septembra 1976. Snemovna reprezentantov rozhodla 20. júna 1985 o náraste poctu
poslancov na 80, pricom 56 (70 percent) je volených gréckou komunitou a 24 (30
percent) tureckou, kedže dovtedajšie pocty boli nedostatocné. Prezident republiky:
Tassos Papadopooulos (2003)
Premiér: podla cyperskej ústavy táto funkcia neexistuje
Minister zahranicných vecí a spolupráce: Georgios Iacovou
Parlament: DISY (konzervatívci) - 19 miest, aKEL (socialisti) - 20 miest ; DIKO
(liberáli) - 10 miest, KISOS (socialisti) - 4 miesta, dalších 5 subjektov má spolu 7
mandátov
Jazyk: gréctina, turectina (úradný), anglictina
Náboženstvo: ortodoxní krestania, moslimovia
Vláda: Exekutívna moc prezidentského demokratického systému vlády. Prezident je
volený na pätrocné obdobie. Snemovna reprezentantov pozostáva z 80 clenov (56
cyperských Grékov, 24 cyperských Turkov) volených na pätrocné obdobie. Súdnu moc
predstavuje Najvyšší súd a oblastné súdy. Medzinárodné vztahy:Cyprus je clenom OSN
(1960), Rady Európy (1961), Organizácie pre bezpecnost a spoluprácu v Európe
(OBSE) od roku 1975, Svetovej obchodnej organizácie WTO (1995) a dalších
organizácií.
OBYVATELSTVO
Populácia: 855 000, 82 osôb na km2, pocet nezahrnuje viac ako 115 tisíc tureckých
usadlíkov, žijúcich ilegálne v Tureckom okupovanej casti Cypru
Rozloženie: 85 percent cyperskí Gréci (vrátane arménov, maronitov - príslušníci
sýrsko-krestanskej cirkvi v Libanone, rímskych katolíkov), 12 percent cyperských
Turkov, 3 percentá trvale žijúcich zo zahranicia.
Pôrodnost: 12,8 percenta na tisíc obyvatelov
Úmrtnost: 7,6 percenta na tisíc obyvatelov
priemerná dlžka života u mužov: 75,3 (1998/99)
priemerná dlžka života u žien: 80,1 (1998/99)
EKONOMIKA
Cyprus zaznamenáva rýchly ekonomický rast, vytvára podmienky pre úplnú
zamestnanost, vonkajšiu a vnútornú stabilitu. Cyprus je charakterizovaný ako moderná
ekonomika s dynamickými službami, priemyslom a polnohospodárstvom, rozvinutou
infraštruktúrou. S príjmom na obyvatela (13 000 USD v roku 2000) sa zaraduje medzi
vysoko príjmové krajiny. Cyprus je známy ako miesto dovoleniek, centrami služieb
(hlavne bankovníctvo a lodná doprava) a telekomunikacnými uzlami. Napriek stratám
po tureckej invázii v roku 1974 sa hospodárstvo rýchlo spamätalo a dosiahlo
predokupacnú úroven.
Ekonomické ukazovatele:
Mena: cyperská libra (CYP), 1 CYP (cca 80 Sk, 1,74 eura)
HDP: 9,55 mld. dolárov
HDP na obyvatela: 14 930 USD
Ekonomický rast: 3,6 %
Inflácia: 1,7 %
Nezamestnanost: 3,6 %
Celková hodnota vývozu: 540 mil. cyperských libier
Celková hodnota importu: 1925 mil. cyperských libier
Hlavní odberatelia: Spojené královstvo (10 %), Grécko (7,6 %), Rusko (5,7 %),
Spojené arabské emiráty (5 %), Libanon (4,9 %).
Hlavní dodávatelia: Spojené královstvo (11,3 %), USA (9,6 %), Taliansko (8,9 %),
Grécko (8,2 %), Nemecko (7,6 %).
Polnohospodárstvo: produkcia obilia 58 % produkcie, chov dobytka 25,4 %, vedlajšie
produkty: mliecne výrobky a víno asi 5,9 %, rybolov 6,1 %, lesníctvo 1,03 % a dalšie
3,4 %.
Priemysel: Hlavným sektorom je potravinárstvo, textilný, obuvnícky priemysel, výrobky
z kovu. Dalším významným odvetvím priemyslu je chemická výroba a stroje, plastické
materiály.
Cyprus a EU
Kritériá vstupu
POLITICKÉ KRITÉRIÁ
Krajina, ktorá sa uchádza o vstup, musí byt právnym štátom, musí garantovat
dodržiavanie zákonov, mat stabilné inštitúcie a dodržiavat ludské práva a ochranu
menšín.
EKONOMICKÉ KRITÉRIÁ
Kandidátska krajina musí byt schopná odolávat konkurencným tlakom a trhovým silám
pôsobiacim v Európskej
únii.
SCHOPNOST PREVZIAT ZÁVAZKY VYPLÝVAJÚCE Z CLENSTVA
Krajina musí byt schopná prevziat do svojej legislatívy záväzky spojené s fungovaním
vnútorného trhu, hospodárskej sútaže, štrukturálnej politiky, hospodárskej a sociálnej
súdržnosti, vnútornej politiky a tak dalej.
SCHOPNOST ADMINISTRATÍVY APLIKOVAT ACQUIS
V krajine uchádzajúcej sa o clenstvo v EÚ musí fungovat výkonný systém verejnej
správy i výkonný súdny systém na efektívnu praktickú aplikáciu acquis
Chronológia
1997
13. december - Vedúci predstavitelia EÚ sa v Luxembursku dohodli na tom, že zacnú
rokovania o pridružení s CR, Polskom, Madarskom, Slovinskom, Estónskom a Cyprom.
Slovensku, Litve, Lotyšsku, Bulharsku a Rumunsku oznámili, že pred zacatím rokovaní
musia dosiahnut väcší pokrok.
Únia neudelila Turecku štatút kandidátskej krajiny, cím rozhnevala Ankaru.
2000
8. až 11. december - Úcastníci summitu v Nice sa pocas štvordenného rokovania
dohodli na novej zmluve o Európskej únii. Do zmluvy zakomponovali inštitucionálne
reformy, ktoré majú pripravit úniu na rozšírenie. Zmluva mení rozdelenie volebných
hlasov v prospech väcších clenských krajín, rozširuje v niektorých oblastiach používanie
pravidla väcšinového hlasovania a obmedzuje pocet clenov Európskej komisie.
2001
7. jún - Íri šokujú, ked pomerom 54 % hlasov ku 46 % odmietli v referende Zmluvu z
Nice.
15. jún - Vedúci predstavitelia EÚ rokujú vo švédskom Göteborgu a potvrdzujú svoje
odhodlanie rozšírit úniu v roku 2004 do východnej Európy. Dátum rozšírenia EÚ
odznieva po prvýkrát.
13. november- Brusel vydáva zásadné hodnotenia pripravenosti krajín z východnej
Európy a Stredomoria na clenstvo v únii. Výkonný orgán únie po prvýkrát uvádza, že
všetkých 10 kandidátov teda Polsko, CR, Madarsko, Slovensko, Slovinsko, Lotyšsko,
Litva, Estónsko, Cyprus a Malta majú "fungujúcu trhovú ekonomiku".
14. a 15. decembra- Vedúci predstavitelia únie sa schádzajú v belgickom Laekene a
vyhlasujú, že pre dalšiu vlnu rozšírenia v roku 2004 môže byt pripravených až 10
krajín. Bol založený aj európsky konvent, ktorý má zvážit, ci by únia nemala mat
vlastnú ústavu.
2003
NIKÓZIA 12. mája (SITA/Reuters) - Cyprus zaostal v niektorých oblastiach prípravy na
vstup do Európskej únie (EÚ) a musí vyvinút sústredené úsilie, aby zameškané dohnal.
Uviedol to v pondelok velvyslanec únie na ostrove. Posledné hodnotenie zdôraznuje
pomalý pokrok v deregulácii telekomunikácií a sklz v zriadení nezávislých agentúr na
uplatnenie pravidiel od polnohospodárskych platieb až po diskrimináciu v zamestnaní.
"Nový hlavný vyjednávac (pre Cyprus) povedal, že sú tu oneskorenia a ja súhlasím. Nie
sú neprekonatelné, ale treba si ´obut kolieskové korcule´," povedal Adriaan van der
Meer, velvyslanec EÚ a vedúci Delegácie Európskej komisie v Nikózii. Napriek týmto
problémom Brusel fandí Cypru, ktorý rieši komplex problémov v súvislosti s mierovým
procesom na urovnanie vztahov medzi cyperskými Turkmi a Grékmi. "Chápeme, preco
sú tu isté sklzy...pre nás je riešenie cyperského problému prioritou císlo jeden," uviedol
Van der Meer. Stredomorský ostrov, ktorý je rozdelený od tureckej invázie v roku 1974
po krátkom, Gréckom podporovanom povstaní, vstúpi do únie aj bez dosiahnutia
politickej dohody o opätovnom zjednotení. Mierové rozhovory na neúspechom skoncili v
marci.
Ak Cyprus vstúpi do EÚ rozdelený, clenstvo sa menovite bude týkat celého ostrova, ale
prakticky zahrnie iba južnú cast cyperských Grékov. BRUSEL 27. mája (SITA/Reuters) -
Európska komisia (EK) pripravuje balík v hodnote 12 miliónov eur urcených na pomoc
severnému Cypru a tiež zamýšla ulahcit vývoz tovaru z ostrova na trhy EÚ. Podla
zdrojov z únie je pravdepodobné, že EK obidva zámery pocas budúceho týždna aj
potvrdí. Únia už uznala vstup južnej, gréckej casti ostrova do EÚ v máji 2004, ale plány
na prijatie celého ostrova stroskotali, ked sa rozhovory o znovuzjednotení Cypru pod
patronátom OSN skoncili neúspešne. Pomoc je urcená ekonomike severu ostrova a jej
cielom je podpora opätovného zbližovania oboch strán, gréckej a tureckej. Má tiež
pomôct severnému Cypru integrovat sa do Európy. "Je pravdepodobné, že to bude
prijaté," uviedol zdroj z EÚ a dodal, že sa tak asi stane na stretnutí komisie 3. júna. Na
severe Cypru, ktorý uznáva ako štát len Ankara, ostáva nadalej asi 30 000 tureckých
vojakov. Grécko z neúspechu pokusu o zjednotenie ostrova pred vstupom do únie
obvinuje prezidenta severného Cypru Raufa Dentkaša. Predstavitelia Turkov na ostrove
v rámci symbolického gesta minulý mesiac znížili obmedzenia pre pohyb osôb napriec
líniou prímeria, ktorá rozdeluje ostrov. Zo 750 00 obyvatelov Cypru sú dve tretiny
Gréci. NIKÓZIA 4. júna (SITA/Reuters) - Predstavitel cyperských Turkov Rauf Denktaš
odmietol v stredu financnú pomoc Európskej únie (EÚ) vo výške 12 miliónov eur, ktorú
považuje za pokus prinútit jeho stranu podrobit sa medzinárodne uznanej
cyperskogréckej vláde. EÚ prislúbila financnú pomoc ako aj zmiernenie obchodných
obmedzení chudobnému severnému Cypru, aby pomohla izolovaným cyperským
Turkom integrovat sa s blokom, ktorý na budúci rok prijme oddelenú, grécku cast
ostrova za svojho clena. "Keby to bolo akceptovatelné v tejto podobe, dnes by som
povedal, že sme to prijali," uviedol Denktaš pred novinármi v rozdelenej metropole
Nikózii. "Nie je to pomoc, ani podpora. Dáva nás to pod podpis a pecat cyperskogréckej
vlády," dodal. Napriek jeho odmietnutiu ponuky EÚ, peniaze by stále mohli obíst
Denktašovu administratívu a prúdit priamo obciam a mimovládnym organizáciám,
uviedli zdroje z cypersko-tureckej opozície. Financná pomoc je urcená na projekty
spojené s dodávkami vody, zariadeniami na spracovanie odpadových vôd a
vzdelávacími programami. EÚ tiež zamýšla zmiernit sankcie na priamy dovoz, ktorý
ochromuje ekonomiku na severe Cypru, kde priemerný príjem je tri krát nižší ako na
juhu.
Na tureckej strane sú však obavy, že EÚ chce iba umožnit, aby bolo možné vyvážat len
so súhlasom cyperských Grékov, uviedol turecký diplomatický zdroj. "Možno to vnímat
aj ako nový druh embarga...cielom je neumožnit cypersko-tureckým výrobkom dostat
sa zo severu," uviedol. "Budeme trvat na strednej ceste," dodal. Rozhodnutie o tom,
ako export bude smerovaný, sa ocakáva v nadchádzajúcich týždnoch. Cyprus je
rozdelený od roku 1974, kedy Turecko obsadilo severnú cast ostrova po
cyperskogréckom povstaní zameranom na zjednotenie ostrova s Gréckom. Severný
Cyprus uznalo iba Turecko. Diplomati EÚ obvinili Denktaša za marcový neúspech
mierových rokovaní o opätovnom zjednotení cyperských etnických Turkov a Grékov
pod záštitou Spojených národov pred tým, ako ostrov vstúpi do európskeho bloku.
Žiadna zo strán sa zatial nevyjadrila, že je pripravená vrátit sa k negociacnému stolu
14. júl 2003 - Cyperský parlament vyslovil súhlas so Zmluvou o pristúpení k
EÚ.Ratifikacné kroky zo strany Cyprerskej republiky sú ukoncené.Cyperský parlament -
Snemovna reprezentantov 14. júla 2003 ratifikovala prístupovú zmluvu k EÚ. O vstupe
casti rozdeleného ostrova do EÚ nerozhodovali, ako v jedinej z kandidátskach krajín,
jej obyvatelia v referende.
NEW YORK 23. júla (SITA/Reuters) - Turecko je ochotné otvorit svoje prístavy, letiská
a vzdušný priestor lodiam a lietadlám cyperských Grékov, ak tí podniknú reciprocné
kroky. Vyhlásil to v utorok líder cyperských Turkov Rauf Denktaš. V liste z 11. júla,
ktorého obsah zverejnil v utorok, Denktaš požiadal generálneho tajomníka Organizácie
Spojených národov (OSN) Kofiho Anana, aby mu pomohol presvedcit cyperských
Turkov o dohode na novom balíku opatrení s cielom zlepšit vztahy medzi dvoma
stranami tohto rozdeleného stredomorského ostrova. Ešte pred zverejnením listu sa
však prezident cyperských Grékov Tassos Papadopulos písomne obrátil na Denktaša s
tým, že je ochotný vrátit sa k rokovaciemu stolu iba na základe plánu OSN, ktorý v
minulosti líder cyperských Turkov zamietol. Nemenovaný predstavitel OSN povedal, že
Annan na Denktašov list nereagoval, ale že generálny tajomník zaujal v minulosti tú
istú pozíciu ako Papadopulos, ked trval na tom, že opatrenia na vybudovanie dôvery
nie sú náhradou za dohodu o podrobnom pláne na zjednotenie ostrova. Cyprus je
rozdelený na dve etnické casti od roku 1974, ked Turecko obsadilo chudobnejšiu
severnú tretinu ostrova v reakcii na puc cyperských Grékov podporovaný vojenskou
juntou, ktorá bola vtedy v Grécku pri moci.
Rokovania o zjednotení ostrova podporované OSN sa skoncili v marci neúspechom, cím
sa zmenšila nádej, že by Európska únia (EÚ) mohla ponúknut clenstvo zjednotenému
Cypru. OSN viní za neúspech Denktaša. Ale o mesiac neskôr sa cyperskí Turci snažili o
lepšie vztahy tým, že prvýkrát za tri desatrocia hovorili o pláne umožnit slobodný
pohyb osôb medzi oboma castami ostrova. Sever doteraz znáša hospodárske stažnosti
zaprícinené tým, že nie je medzinárodne uznaný. Severocyperskú republiku oficiálne
uznalo iba Turecko. Vo svojom liste Annanovi Denktaš navrhol opätovné sprístupnenie
medzinárodného letiska v Nikózii pre obidve strany ostrova. "To by výrazne posilnilo
úsilie o vybudovanie dôvery v to, že sme iniciovali a budeme, na oplátku, výrazne
prispievat k úsiliu, ktorého cielom je dosiahnutie konecného riešenia," napísal Denktaš.
Medzinárodne uznávaná cyperská vláda od roku 1974 uvalila zákaz na medzinárodnú
dopravu využívajúcu prístavy a letiská cyperských Turkov a európsky súd im nepovolil
vývoz polnohospodárskych výrobkov. NIKÓZIA 24. júla 2003(SITA/Reuters) - Líder
cyperských Turkov Rauf Denktaš vo štvrtok uviedol, že jeho administratíva je ochotná
odstránit tisíce pozemných mín rozmiestnených na jej strane "zelenej línie", ktorá
rozdeluje ostrov takmer tri desatrocia. Denktaš sa touto poslednou ponukou snaží
posilnit dôveru po neúspešných marcových rokovaniach s cyperskými Grékmi.
Zodpovednost za kolaps mierového procesu pred vstupom krajiny do Európskej únie
(EÚ) v budúcom roku sa pripisuje najmä Denktašovi. "Dnes sme generálneho
tajomníka OSN Kofiho Anana písomne informovali, vojenskí predstavitelia cyperských
Turkov sú pripravení sa stretnút a prediskutovat odmínovacie práce v Nikózii a
okolitých regiónoch," uviedol v stanovisku Denktaš. Úrad OSN v Nikózii vo štvrtok
uviedol, že v nárazníkovej zóne sa nachádza 48 mínových polí a dalšie míny možno
nájst v 500 metrov širokom pásme na každej strane. Podla Denktaša odstránenie
protipechotných a protitankových mín zlepší bezpecnost Cypercanov prechádzajúcich
cez "zelenú líniu" rozdelujúcu ostrov odkedy jeho administratíva v apríli otvorila
hranicné priechody.
Turecko udržuje doteraz na severe ostrova asi 30 tisíc vojakov a je jedinou krajinou,
ktorá uznáva Denktašovu administratívu. Zvyšok medzinárodného spolocenstva
považuje cypersko-grécku vládu na juhu za jedinú legitímnu autoritu. "Toto je dôležité
opatrenie budujúce dôveru ...a bude dodatocným úsilím na pomoc pri dosiahnutí
konecnej dohody," vyhlásil v súvislosti s mínovou iniciatívou Denktaš.
OSN a EÚ už privítali Denktašovu snahu o posilnenie dôvery od marca, aj ked trvajú na
tom, že tieto opatrenia nemôžu byt náhradou za konecné riešenie založené na pláne
OSN. Denktaš sa nechal pocut, že Annanov mierový plán je mrtvy. Jeho rival na juhu,
cyperský prezident Tassos Papadopulos, naznacil, že v súcasnosti nie je ochotný vrátit
sa spät za rokovací stôl.
7. január
Cyperskogrécki a cyperskotureckí právni experti sa stretli na prvých rokovaniach
týkajúcich sa spolocných zákonov na znovuzjednotenom ostrove.
Európska komisia v rámci Národného programu PHARE 2002 podporí 23 projektov vo
výške 57,1 milióna eur, co je takmer 2,4 mld. korún. 9. január
Európska Komisia (EK) nabáda Nemecko, Francúzsko a Taliansko okamžite prikrocit k
ozdraveniu štátnych rozpoctov.
Za absolútnu prioritu v oblasti európskej integrácie oznacil vicepremiér Pál Csáky
úspešné zvládnutie referenda o clenstve v Európskej únii (EÚ).
Cyperskoturecké opozicné skupiny vyzvali obyvatelov severnej, tureckej casti ostrova,
aby v uliciach vyjadrili masovú podporu mierovým rozhovorom o pláne Organizácie
spojených národov (OSN) na znovuzjednotenie ostrova pred vstupom Cypru do
Európskej únie (EÚ).
14. február
Líder cyperských Turkov Rauf Denktaš vyhlásil, že neexistuje šanca na uzavretie
dohody o znovuzjednotení Cypru do 28. februára, co je koncený termín stanovený
OSN.
17. apríl
Turecký premiér Tajip Erdogan vo štvrtok vyzval k obnoveniu rokovaní o
znovuzjednotení Cypru podla plánu, ktorý ešte vlani prezentoval generálny tajomník
Organizácie Spojených národov Kofi Annan. Tým sa ocividne postavil proti lídrovi
cyperských Turkov Raufovi Denktašovi. Ten totiž predtým vyhlásil, že stredajšie
podpísanie zmluvy o vstupe do Európskej únie vládou gréckej, jedinej medzinárodne
uznanej casti Cypru, potvrdilo rozdelenie ostrova a zjednotenie bude možné až vtedy,
ked do únie vstúpi aj Turecko.
Volby do Európskeho parlamentu (EP) sa budú konat v období od 10. do 13. júna 2004.
Celkovo bude 732 nových clenov Európskeho parlamentu volených 25 clenskými
krajinami Európskej únie. Podla prístupovej zmluvy podpísanej 16. apríla 2003 budú
mat clenské krajiny EÚ nasledovné zastúpenie poslancov v Európskom parlamente:
Belgicko 24, Cyprus 6, Ceská republika 24, Dánsko 14, Estónsko 6, Fínsko 14,
Francúzsko 78, Grécko 24, Holandsko 27, Írsko 13, Litva 13, Lotyšsko 9, Luxembursko
6, Madarsko 24, Malta 5, Nemecko 99, Polsko 54, Portugalsko 24, Rakúsko 18,
Slovensko 14, Slovinsko 7, Španielsko 54, Švédsko 19, Taliansko 78 a Velká Británia
takisto 78 poslancov. Europoslanci boli od roku 1979 volení každých pät rokov vo
všeobecných priamych volbách.
Celková úcast volicov na volbe poslancov do EP klesla zo 63 percent v roku 1979 na 49
percent v roku.