čo som čítala

V poslednej dobe veľmi rada čitam.Naposledy som čitala knihu od spisovaťela Jána Nerudu-Malostranske Poviedky a zo všetkých poviedok sa mi najviac pačila poviedka Jak si nakouřil Pán Vorel pěnovku.

Cély pribeh sa odohrava na Malej Strane,Ostruhovej ulici.Medzi hlavne postavy patrí Pan Vorel,ktoremu hovorili udený krupar,slečna Poldynka,žobrak Vojtišek a iny.16.2.1840 si Pán Vorel otvoril svoj krupařský obchod u Zeleneho aniela na Ostruhovej ulici.Tento obchod sa dedil z otca na syna.O panovi Vorlovi nikto nič nevedel,iba to,že bol synom mlynara.Večer sedaval v žltom dome,pri pohari piva,vždy sám,nikoho si nevšimal.16.februara,ked pán Vorel otvoril svoj obchod u Zeleneho aniela,všetko bolo pekne upravené,všetko sa lesklo belostou a novostou.


Susedia keď šli okolo nakukli do vnutra ale do obchodu nevošli."Však oni prídu"povedal si pán Vorel o 7.hodine ráno."Len keby som už mal prvého zákaznika"a zapolil si svoju novú fajku o 8.hodine.O 9. hodine už vyzeral svojho prvého zákaznika.V tom vošla do obchodu slečna Poldynka,ktorá mala okolo 20rokov.Ruku bozkavam.čím poslužim,opýtal sa ochotne pán Vorel.Slečna Poldynka si u neho kupila múku.1 zákaznička-krásna slečna,to budem mať nejake štastie.Slečna Poldynka sa na neho chladne pozrela-mohol by byt rád keby si ho vzala mlynarova hrdzava Anuša-nedopovedala a višla von.Zrak pána Vorla padol na žobraka Vojťiška,ktorý stal na prahu dverí v rukach s modrou čapicou.


Slečna Poldynka rozpravala pani Kdojekovej"on tam má toľko nafajčeneho že všetko je ako udené".Do večera si všedci susedia rozpravali,že v obchode pána Vorla všetko zapacha takým dymom,muka je ako pražená a krupy udené.Od vtedy hovorili pánovi Vorlovi "udený krupař".Pán Vorel nič netušil.Obchod mu šiel pomaly,zo susedou k nemu nechodil nikto a málokedy do obchodu prišiel nejaký dedinčan.Pravideľne však prichadzal žobrák Vojtišek.Jediným potešenim pána Vorla bola jeho fajka.Tvár mu bledla,čelo vraskavelo.Policajti na Ostruhovej ulici nechutňe pozerali na toho neunavneho fajčiara.


Obchod pustol.Susedia si povravali,že Malá Strana zbankrotuje.Rozpravalo sa,že pán Vorel bude vystahovaní a,že domáci pán si z toho obchodu urobí zase byt.Deň pred stahovaním ostal obchod zatvorení už načisto.Na druhý deň bolo úpred zatvoreným obchodom pána Vorla od 9.rána do večera plno ludí.Rozprávalo sa,že pán domaci,ked nemohol nikde pána Vorla nájst dal obchod nasilu otvoriť.Do ulice vypadla drevená stolica a hore vysel nešťastní Krupař obesený.O 10.hodine prišla súdna komisia,zvesili samovraha a pán Uhmuhl,malostranský policajt,komisar pomahal.Siahol do vačku neboheho a vytiahol z neho fajku.Držal ju pri svetle a vravel"tak krasne nakurenu fajku som ešte nevidel-pozrite sa!"


Autor tu poukazuje na život obyvaťelov Malej Strany,na malomešťiacku moralku-chamtivosť,faloš,závisť,zlomysel nosť,pokryťectvo,povýšenectvo ale i na uprimnosť,čestnosť,priatelstvo,dobrosrďe čnosť.Autor tu vykresli ľahostajnosť a malomešťiactvo a bezcitnosť obyvaťelov.Z poviedky sa mi najviac páčilo,ako si pán Vorel dobre vychadzal zo žobrakom Vojtiškom,že aj keď to bol žobrak,bol knemu priaťelský a milý a nepačilo sa mi že všetci obyvaťelia Malej Strany odsudzovali pána Vorla.