Clovek vo vesmíre

Clovek vo vesmíre
Ženy a muži, ktorí sa zúcastnujú na kozmických letoch, sa vo východnej Európe
nazývajú kozmonauti a v Spojených štátoch astronauti. 90% z nich sú Rusi alebo
Americania. Ostatní predstavujú asi 20 národností. Výber je velmi prísny a robí sa
pomocou celej série testov. Kozmonauti musia mat výbornú telesnú kondíciu, velmi
dobrý zrak, velmi dobrý sluch, bezchybnú duševnú rovnováhu a dôkladné vedecké,
alebo technické vzdelanie.
Po výbere nasleduje obdobie intenzívneho výcviku na pobyt v kozme. Kozmonaut si
doplna teoretické vzdelanie. Okrem toho robí rozlicné cvicenia v podmienkach, ktoré
napodobnujú urcité charakteristické znaky kozmického letu: na centrifúge simulácie
silného zrýchlenia pri štarte, v lietadle pomocou parabolických letov simuláciu
bezváhového stavu, aký je v kozmickej lodi na obežnej dráhe, v bazéne simuláciu
práce v kozme atd.
V Rusku trvá príprava na kozmický let asi dva roky. Po celý rok sa jednotlivé fázy letu
podrobne nacvicujú v prístrojoch, ktoré sa volajú simulátory.
Tieto prístroje sú vernou reprodukciou pilotnej kabíny kozmickej lode. Každý
kozmonaut z posádky musí vediet nahradit druhého v jeho úlohe, keby ochorel.
V Spojených štátoch sa rozlišujú dve kategórie kozmonautov: na jednej strane sú piloti
a „odborníci na let“, schopní prevziat velenie lode a na druhej strane “odborníci
užitocného nákladu”, ktorými sú inžinieri alebo vedci, pripravovaní len tri mesiace. Ich
úlohou sú výlucne vedecké výskumy. Kozmonauti majú špeciálny výstroj – skafander.
Je to kombinéza, v ktorej sa dá dýchat a umožnuje dobre znášat zrýchlenie pri štarte a
pristátí. Skafander je pretlakový, aby umožnil výstup do kozmického priestoru. Zároven
tvorí ochranu proti nebezpecnému žiareniu z kozmu. V prvých kozmických lodiach mali
kozmonauti skafander pocas celého letu. Dnes sú pretlakové kabíny dostatocne
zabezpecené, aby sa tam kozmonauti mohli pohybovat bez zvláštnej ochrany.
Skafander si obliekajú len od štartu od chvíle, ked sa ocitnú na obežnej dráhe.
Obliekajú si ho aj výstup do vesmíru a pocas fázy návratu, kým neprídu do atmosféry.
Celý pobyt v kozmickej lodi na obežnej dráhe sa odohráva v podmienkach
bezváhového stavu, stavu bez tiaže. Kozmonauti nemôžu krácat, necítia svoju
hmotnost, predmety okolo nich plávajú, zmiznú zvycajné orientacné body, co je hore a
co dolu. Väcšina kozmonautov pocituje v prvých dnoch letu vo vesmíre závraty, alebo
ich napína na vracanie. To sa nazýva „kozmická choroba“. Potom sa organizmus
adaptuje.
No, pre nedostatok tiaže vznikajú významné poruchy. Týkajú sa srdca a krvných ciev,
kostí, svalstva a zmyslu pre rovnováhu. Napríklad krv má sklon stúpat do hornej casti
tela, preto je tvár ako odutá, kostra sa predlžuje. Ked sa kozmonaut vráti na zem musí
sa znova prispôsobit na tiaž. Prvé úspechy:
1. Sovietsky zväz:
• Prvým úspechom bolo 4. októbra 1957 vypustenie umelej družice Sputnik 1. V
preklade znamená Sputnik 1 "cestujúci spolocník Zeme". Jeho dlžka bola 56 cm, vážil
83 kg, Zem obletel za 92,6 minúty a vysielal informácie o zemskej atmosfére pomocou
štyroch velkých antén. Po 57 dnoch pobytu vo vesmíre vstúpil do atmosféry a zhorel.
• Dalším úspechom Sovietskeho zväzu bol prvý živocích vo vesmíre. Týmto živocíchom
bol pes Laika. Mal za úlohu overit, ci môže živý organizmus prežit vo vesmíre. Laika
bola dopravená do vesmíru v Sputniku 2. Laika cestovala v malom priestore, kde bol
atmosferický tlak a bola pripojená na prístroje, ktoré posielali údaje na Zem. Sputnik 2
bol tažší ako všetky dovtedy plánované americké satelity.
• 19.8.1960 boli do vesmíru pomocou Sputniku 5 dopravené dalšie dva psy. Po 17
obehoch okolo Zeme sa Bjelka a Strelka úspešne vrátili naspät na Zem, cím pripravili
cestu do vesmíru prvému cloveku.
• 12.4.1961 vyštartoval prvý clovek, kozmonaut Jurij Gagarin, na palube Vostoku 1 do
vesmíru. Za 108 minút obletel Zem a bezpecne pristál nedaleko dediny Smelovka. •
16.-19. júna 1963 obletela Valentina Tereškovova 48 krát vo ženou vo vesmíre.
• 2. januára 1959 Luna 1 prekonala zemskú prítažlivost, 13. septembra Luna 2
dosiahla Mesiac, 6. októbra Luna 3 odfotografovala jeho odvrátenú stranu.
• 31. januára 1966 vypustil ZSSR sondu, ktorá ako prvá pristála na Mesiaci bez toho,
aby sa roztrieštila.
2.USA
• 31. januára 1958 vypustili USA svoju prvú umelú družicu Explorer 1. Vážila 14 kg a
jej dlžka bola 203 cm. Vysielala 112 dní informácie o mikrometeoritoch a vesmírnom
žiarení.
• USA vyslali k Mesiacu niekolko sond, ktorých úlohou bolo prenášat obrázky povrchu
Mesiaca. Prvé misie boli však neúspešné a až Rangeru 7 sa podarilo ako prvej
americkej sonde poslat obrázky o povrchu Mesiaca. Poslala 4316 obrázkov pred tým,
ako sa roztrieštila o povrch Mesiaca.
• 30.5.1966 pristála prvá americká sonda na Mesiaci bez toho, aby sa roztrieštila.
• 16. júla 1969 odštartovalo z mysu Canaveral na Floride Apollo 11. Na palube boli Neil
Armstrong, Edwin Aldrin a Michael Collins.
Jurij Alexejevic Gagarin
Major Jurij Alexejevic Gagarin sa stal vo svojich 27 rokoch prvým clovekom, co obletiel
Zem. Bol obcanom Sovietskeho zväzu, pilotom sovietskych vojenských letecký síl a
parašutistom.
Jeho rodicia pracovali ako polnohospodári v kolchoze v dedine Gžatsk a Gagarin bol
použitý ako reprezentant ideálu "nového komunistického cloveka". Jeho rodná dedina
sa od roku 1968 volá Gagarin.
Gagarina ako prvého kozmonauta sveta vyberal Sergej Koroljov, šéfkonštruktér
kancelárie vyvíjajúcej raketový motor a raketu pre let do vesmíru. Záložným
kozmonautom bol urcený další sovietsky kozmonaut German Titov. Jurija Gagarina
vyniesla do kozmu trojstupnová raketa Vostok 1. O Vostoku sa v Sovietskom zväze
hovorilo, že je "krajší ako lokomotíva, parník, lietadlo, palác a most - je krajší ako
všetky tieto diela dohromady".
Gagarin odštartoval z kazachského kozmodrómu Bajkonur 12. apríla 1961 a let, pri
ktorom jeden raz obletel Zem, trval 1 hodinu a 48 minút. Apogeum dráhy bolo zhruba
302 km, perigeum 175 km a orbitálna rýchlost cinila okolo 27 360 km/h. Jeho raketa
R-7 bola vysoká 38 metrov. Kabína mala tvar gule s priemerom 230cm a hmotnostou
2,4 tony a spolu s dalšími castami vážila 4,7 tony. Behom letu bolo s kozmickou lodou
naviazané rádiové spojenie a na otázku, ako sa mu darí, odpovedal Gagarin slovami:
"Darí sa mi dobre. Cítim sa výborne. Pokracujem v lete, všetko ide dobre. Stroj pracuje
normálne." Gagarin sa ešte behom letu najedol, napil a mohol pozorovat východ slnka
nad severnou Amerikou. Po pristáti potom referoval, že mohol jasne rozpoznat hranice
kontinentov, ostrovov a riek. Horizont sa podla neho vyznacoval neobycajnou krásou,
kde belasý lem Zeme prechádzal do cierne vesmíru, v ktorom boli vidiet jasné a
zretelné hviezdy.
Kabína s prvým kozmonautom brzdená padákmi dopadla blízko Saratova vo
Volgogradskej oblasti. Napriek tomu mam Gagarin behom pádu velké problémy s
odhodením dopravného modulu a s padákovými šnúrami, ked zažil pretaženie až 10g,
dlhé roky sovietsky vedenie tvrdilo, že išlo o hladké a jemné pristátie. Prvý tajomník UV
Komunistickej strany Sovietskeho zväzu a predseda rady ministrov Nikita Chrušcov
blahoprial Gagarinovi a povedal mu, že sa stal nesmrtelný, lebo sa stal prvým
clovekom, co dobil vesmír. Gagarin mu vtedy mal odpovedat: "Teraz nech nás z inej
krajiny skúsia dohonit".
Netušil, že sa nedožije dna, že jeho krajina bude nielen dohnaná, ale aj predhnaná,
pretože za osem rokov pristanú ako prví na Mesiaci kozmonauti Spojených štátov
amerických.
Po svojom lete absolvoval Gagarin návštevu vo 28 krajinách, kde absolvoval nezpocet
banketov, besied a interview a odpovedal na stovky dopisov. Stal sa hrdinom ZSSR a
lud jeho vlasti ho nazýval "Kolumbus vesmíru". Viedol potom výcvik ženských
kozmonautiek, ktorý vyvrcholil v júni 1963 letom prvej ženy do vesmíru - touto
kozmonautkou sa stala Valentína Tereškovová.
Jurij Gagarin tragicky zahynul pri cvicnom lete 27. marca 1968, ked havaroval so
svojím strojom MiG-21UTI.
Let Valentini Vladimirovni Tereškovovej
Riadila kozmickú lod Vostok 6 Štart 16.06.1963. Váha 4700 kg. Perigeum 183 km,
apogeum 233 km. Jeden oblet za 88,34 min. Sklon dráhy 65,09 stupnov. Let skoncil za
70 hodín 50 minút 18.06.1963. Pri lete pozorovala Zem, Slnko, a Mesiac. Kozmický let
skoncila 18.06.1963, pristála na území ZSSR po 48 obletoch 620 km severozápadne od
Karagandy. Bol to druhý skupinový kozmický let. Za letu boli kozmické lode od seba
vzdialené jednu chvílu asi 5 km. Druhá kozmická lod, ktorá tvorila skupinu letu bola
Vostok 5. Riadil ju kozmonaut Valerij Fjodorovic Bykovskij.
Vostok 5 bol na dráhe 119 hodín, 6 minút, obletel 81 krát Zem a uletel 3,3 miliónov
km. Vostok 6 bol na dráhe 70 hodín, 50 minút, obletel Zem 48 krát a uletel 2 milióny
km. Spolocný let trval podla programu 3 dni. Urcitý cas riadili lod rucne, kontrolovali
automatické riadenie a uskutocnili komplexné vedecké pozorovanie Zeme, Mesiaca a
hviezd. Za letu si rádiom vymienali výsledky svojich pozorovaní , vykonávali pravidelné
fyziologické a psychologické skúšky, skúšky vertibulárneho ústroja a špeciálne cviky v
podmienkach beztiaže. Boli získané nové poznatky a údaje o vplyve dlhodobého letu v
kozmickom priestore na organizmus muža a ženy.
Program Apollo
Výcvik astronautov pre stav beztiaže
NASA zacala pracovat na projekte cesty na Mesiac už omnoho skôr ako politici na
najvyššej úrovni udelili tomuto projektu prívlastok - Národný prestížny projekt
prvoradého významu. Velkým propagátorom myšlienky cesty na Mesiac bol spomínaný
W. v. Braun. Ten prešiel do NASA po jej založení z armády USA. V NASA mohol naplno
rozvíjat svoj talent. Tu sa rysovali obrovské rakety, pre ktoré nemala armáda
pochopenie ani použitie. A tak postupne vznikali v jeho kancelárii štúdie nosných rakiet
- pocnúc SATURNom A-1, cez verzie B a C až po obriu NOVU. Plán letov bol taký, že
jednotlivé dielce budú vynesené na orbit, kde sa z nich poskladá kozmická lod, ktorá
poletí na Mesiac.
Lenže v tej dobe ešte žiadny americký kozmonaut sa nedostal do kozmu a nebolo teda
jasné, ci clovek bude schopný previest také zložité pilotážne operácie ako spojenie
konštrukcných prvkov vo vesmíre. Dva suborbitálne a šest orbitálnych letov projektu
MERCURY dokázalo , že áno, clovek môže žit a pracovat v beztiažovom stave. A tak sa
práce na APOLLe mohli rozbehnút na plné obrátky. Za výrobcu kozmickej lode bol
vybraný koncern North American Aviation. Firma Rocketdyne mala dodat motory. Ale
ešte v tom case sa nevedelo o stratégii letu. Vtedy všetkých šokoval mladý inžinier M.
Hobolt, ktorý navrhol použit metódu "výsadkového clnu". Jej princíp bol v tom, že cast
lode obiehala okolo Mesiaca a cast zostúpila na povrch. Na odskúšanie tejto metódy
poslúžili lety GEMINY. Dalšou firmou angažovanou v APOLLE bola Grumman aerospace.
Tá mala ten podivuhodný cln navrhnút a vyrobit. Ten dostal meno Lunar Module.
Materská lod sa delila ešte na dve casti a to na velitelský Command Module a služobný
Service Module (tu boli uložené všetky zdroje energie a paliva) Koncom roku 1966 bolo
všetko pripravené na odskúšanie Command Modulu a Service Modulu vo vesmíre. Na to
slúžili dva bezpilotné štarty Saturnu 1, neskôr oznacené ako Apollo 2 a 3.
Apollo 1
Bol to prvý pilotovaný let. Bol stanovený na február 1967 a dotycnými kozmonautmi
boli: Virgil I. Grissom Edward H. White a Roger B. Chafee. Simulované štarty Saturnu 1
dopadli dobre, ale pár minút pred ostrím štartom sa ozval astronaut Chafee:" Máme v
lodi ohen!" White sa snažil otvorit poklop, ale na to je potrebné 1,5 min. Potom
nasledovali výkriky a posledné slova zneli: "Dostante nás odtialto!" Potom už len
inerciálne plošiny (ktoré pridržiavajú raketu a sledujú nežiadúce vibrácie) zachytili
chvenie od pohybov kozmonautov. Vo velitelskej sekcii sa ohen rozmáhal velmi rýchlo
a následkom toho bolo roztrhnutie plášta. Tak sa celé APOLLO 1 zahalilo dymom. Musel
to byt smutný pohlad pre všetkých, co to videli. Technici už našli len zhorené telá
astronautov. O štvrt roku neskôr zomiera v Sojuze 1 kozmonaut Vladimir Komarov.
Vesmír si zacal vyberat krutú dan a ukázalo sa, že cesta nebude až taká lahká, ako sa
zdalo po prvých úspechoch. Apollo 4
Tu sa prvý krát použil nosic Saturn 5(výška - 111m, hmotnost 2700t). Let sledovala vo
vesmíre družica Vanguard. Lod spravila pár okruhov, pricom vyskúšala všetky operácie
vrátane oddelenia a spojenia jednotlivých castí. Taktiež sa vyskúšal návrat
astronautov. Let skoncil 6 km od lode USS Bermington. Technici oznacili let ako 100%
úspech, i ked sa tam vyskytlo 21 chýb.
Apollo 5
Pri tomto lete sa použila osirelá raketa Saturn 1, ktorá mala poslúžit trojici zhorených
astronautov.
Mala vyniest modul LM a odskúšat ho vo vesmíre. Po skúškach sa modul ponechal
osudu.
Apollo 6
Úlohou bolo otestovat raketu pri druhej kozmickej( tá je potrebná na let k Mesiacu). Tu
sa už ale objavilo viac chýb a porúch ako pri prvom lete Saturnu 5(Apollo 4)ako
prasknutá hadica, zvýšenie pulzného tlaku alebo samocinné odstavenie dvoch motorov.
Nakolko sa ciel nepodarilo splnit, NASA sa rozhodla, že další let bude už pilotovaný.
Apollo 8,9,10
Na konci roku 1968 sa APOLLO 8 vymanilo z obežnej dráhy zeme a desatkrát obletelo
Mesiac. V jej stopách išli tiež misie APOLLO 9 a APOLLO 10, ktoré nacvicovali základné
úlohy pre návštevu Mesiaca. Cesta bola konecne pripravená
Apollo 11
W. v. Braun o tom povedal : " Dôležitosti sa tento cin rovná okamžiku v evolúcii, ked
sa vodný život prvý krát vyplazil na súš." V tejto misii sa predpokladalo už zosadnutie
na Mesiaci. Preco predpokladalo? Pretože astronauti mali pokracovat iba potial, pokial
nenastanú nejaké komplikácie. Lunar Module Apolla 11 dostal meno EAGLE, a kedže si
NASA bola istá, že to už vyjde, na palube bolo nainštalované aj laboratórium EASEP
(Early Apollo Surface Experiment Package).Velitelský modul dostal meno Columbia.
Prípravy letu vyvrcholili 16. júla 1969 na rampe 39 A. Štart prebehol hladko a najväcšia
vedecko-techincká odysea 20.st sa mohla zacat. O tri dni (19. júla) sa už modul
nachádzal na obežnej dráhe okolo mesiaca. Technici museli rátat s tým, že ked sa
modul dostane za odvrátenú cast Mesiaca, stratí sa signál, co sa opakovalo každých 34
minút. 20 júla sa lod rozdelila na dve casti a to na EAGLE(modul, ktorý zostupuje) a
COLUMBIA (modul , ktorý krúži okolo Mesiaca). 20 júla 1969, 20.17.43 UT - to bol ten
cas, kedy clovek prvýkrát zosadol na Mesiaci. Pristávací manéver stažovali kamenné
kvádre, a pritom raketového paliva ostávalo iba na minútu. Napriek tomu po prvýkrát
pristál na Mesiaci objekt s ludskou posádkou. Boli tam Armstrong a Aldrin, zatial co
Collins bol na obežnej dráhe (hoci dostal presné súradnice, nepodarilo sa mu ich
zahliadnut). Astronauti požiadali, aby im odpustili stanovené štyri hodiny spánku.
Milióny ludí pri televíznych obrazovkách sledovali prvé kroky Armstronga Vtedy Neil
vyslovil svoju pamätnú vetu: "Je to malý krok pre cloveka, ale velký krok pre ludstvo."
Povrch bol jemný a prašný, takže pohyb nerobil astronautom problémy.
Armstrong a Aldrin zbierali dve a pol hodiny vzorky mesacného povrchu, fotografovali,
inštalovali seizmograf, reflektor slúžiaci na odraz laserových signálov na Zem a
špeciálnu alumíniovú fóliu na zachytávanie castíc solárnych vetrov. Podla symbolickej
zvyklosti vztýcili americkú vlajku, odhalili pamätnú plaketu, na ktorej bolo napísané: "
Tu sa ludia z planéty zem prvýkrát dotkli nohami Mesiaca. Júl L.P.1969. Prišli sme v
mieri v mene celého ludstva." Zatým nasledujú podpisy všetkých clenov posádky Apolla
11.a v pozore si vypoculi prezidenta Richarda Nixona. . Potom sa vrátili na palubu
Eaglu a stanovených osem hodín odpocívali. O 18.h 54. min horná cast pristávacieho
modulu, zbavená všetkej nepotrebnej zátaže, odštartovala. Po spojení s Columbiou,
ktorej motory boli uvedené do chodu na velký návrat, ostala vo vesmíre. 24. júla, po 8
dnoch, 3 hodinách a 17 minútach od štartu Apollo 11 pristálo v Tichom oceáne.
Astronautom ostávalo vydržat ešte 21 dní karantény, aby sa vedci ubezpecili, že
nepriniesli nijaké mesacné mikroorganizmy.
Apollo 12
Táto expedícia rozširovala úlohy tej predošlej. Miesto pristátia sa urcilo pri sonde
Surveyour 3. Velitelský modul dostal meno Yankee Clipper a mesacný modul Interpid.
Celá cesta prebiehala podla plánu, výnimkou bol iba zásah blesku pár sekúnd po štarte.
Na Mesiaci odobrali vzorky hornín, ako aj vzorky kabeláže zo sondy, ktorá tam pristála
pred dvoma rokmi. Let sa skoncil podobne ako predošlý - na lodi USS Hornet. Aké
velké bolo ale prekvapenie v NASA, ked prišli výsledky testov - V kábloch Surveyoru 3
sa našiel životaschopný organizmus, co potvrdzuje, že život v kozme je možný(
potvrdzujú to aj testy úlomkov z kométy, nájdene v Arktíde, na ktorých sa našli živé
baktérie).
Apollo13
Už trinástka v názve neveštila nic dobré. Nikto vtedy netušil, že v jednej z kyslíkových
nádrží je poškodená izolácia a práve tu hrozí skrat a následne havária. Velitelský modul
dostal názov Odyssea a mesacný modul Aquarius. Celá dráma zacala 330 250 km od
Zeme, na obežnej dráhe Mesiaca. Najstrašnejšie na tom bolo, že sa od Zeme vzdalovali
rýchlostou skoro 1km za sekundu (presne 993 m/s).Výbuch, ktorý nastal spôsobil
výpadok el. energie v celej lodi a tým klesla aj teplota v lodi na necelých 6 C. Odborníci
na Zemi pracovali na stimulátoroch a okamžite s kozmonautmi si vymienali informácie.
Spolocnou prácou sa im podarilo dostat ku Zemi. Let sa skoncil po šiestich tažkých
dnoch pri USS Iwo Jim.
Apollo14
Miesto pristátia "zdedili" po svojich predchodcoch. Saturn 5 nesúci Kitty Hawk(CM) a
Antares(LM). Po piatich dnoch bezchybného letu sa astronauti nachádzali na Mesiaci.
Premiéru tu mala dvojkolka MET (zariadenie na princípe vozíka).
S nou sa mali dostat ku kráteru Cone. Paradoxom bolo, že hoci mali k dispozícii mapy s
dvojmetrovými detailmi, nastal problém s orientáciou. Let sa skoncil po ôsmych dnoch
pri USS New Orleans. Aké bolo ale prekvapenie kozmonautov, ked sa zistilo, že ich pri
"slávnej prechádzke" delilo od ciela iba 20 m.
Apollo 15
Tu sa použila už vylepšená konštrukcia nosnej rakety, co umožnovalo do výbavy
zahrnút aj lahký elektromobil. Moduly dostali názov Endeavour(CM) a Falcon. Štart bol
26 júla 1971. Astronauti pristáli pri brázde Hadley a skúšali Rovera(elektromobil), kde
na nom najazdili vyše 10 km. Ostatné dni sa venovali geológii. Apollo 15 pristálo 7.
augusta pri USS Okinawa. Táto výprava dosiahla rýchlostný rekord pri pohybe na
mesacnom povrchu - 12,5 km/h.
Apollo 16
Let bol zahájený 16. apríla 1972. Po malých problémoch s motorom zosadol Orion na
Mesiaci. Vo výške 114 m krúžil Casper. Úlohou bolo kompletné testovanie Rovera.
Apollo 16 pristálo 27. apríla pri USS Ticonderoga. Testy Rovera dostali prízvucné meno
" Grand Prix " , pri ktorých sa im podarilo prekonat aj rýchlostný rekord o 5 km/h, co
ale nevydržal jeden z blatníkov.
Apollo 17
Bola to prvá výprava, ktorej sa zúcastnil aj vedecký pracovník- Harrison H. Schmitt, ale
zároven aj posledná ,ktorá pristála na Mesiaci. Na Mesiac dorazili 11. decembra 1972,
pri kotline Taurus-Littrow. Tu museli opravit Rovera po predošlej výprave, ako aj
pyrotechnikou simulovali "Mesiacotrasenie". Dr. Schmitt tu mal vedeckú prednášku,
ktorá bola vysielaná na vedecké univerzity. Tak ako prvá výprava, aj posledná tu
nechala pamätnú tabulu, na ktorej bolo:" Na tomto mieste skoncil prvý prieskum
Mesiaca clovekom v decembri L.P. 1972. Nech Mier, s ktorým sme prišli, sa odrazí v
živote všetkých národov na Zemi." Tento ceremoniál sledovalo aj 39 mladých ludí z
rôznych krajín vo vesmírnom stredisku. Dr. Schmitt zodvihol ešte mesacný kamen a
povedal:" Tento kamen je zložený z úlomkov rôznych hornín najrôznejších tvarov,
velkostí a farieb. Všetky dohromady sú spojené v jeden celok, ktorý tu ležal, vlastne žil
mierumilovným spôsobom. Ked sa tento kamen ocitne na Zemi, radi by sme dali z
neho po úlomku všetkým krajinám na svete ako symbol spolužitia a mieru do
budúcnosti. Koniec programu Apollo znamená, že sa teraz dvere zatvárajú. Nádej
budúcnosti však spocíva v mladých ludoch, ktorí sa ucia žit a pracovat spolocne."
Potom odparovali Rover a nastúpili do Challengeru.
Cernan ako posledný clovek na mesacnom povrchu dodal:" Ked teraz robím posledné
kroky na Mesiaci, dúfam, že nebudú posledné nadlho a že budúcnost ukáže, že dnešný
výboj ukul další osud ludstva. My opúštame Taurus-Littrow v mieri, tak, ako sme sem
prišli. Nech tí, co sa sem vrátia, prídu v mieri a v pokoji pre celé ludstvo. Nech má
posádka Apolla 17 štastnú cestu domov !". Prianie velitela sa splnilo a Apollo štastne
pristálo 19. decembra 1972 v Tichom oceáne pri USS Ticonderoga.
Zoznam projektov na skúmanie mesiaca
Luna 2 14.9.1959 prvý zásah Mesiaca
Ranger 6 2.2.1964 neúspešný pokus
Ranger 7 31.7.1964 4308 snímok
Ranger 8 20.2.1965 7137 snímok
Ranger 9 24.3.1965 5814 snímok
Luna 5 12.5.1965 neúspešný pokus
Luna 7 7.10.1965 neúspešný pokus
Luna 8 6.12.1965 neúspešný pokus
Luna 9 3.2.1966 prvé mäkké pristátie
Surveyor 1 2.6.1966 11 147 snímok
Surveyor 2 23.9.1966 neúspešný pokus
Luna 13 24.12.1966 3 panoramatické snímky*
Surveyor 3 20.4.1967 6300 snímkov*
Surveyor 4 17.7.1667 neúspešný pokus
Surveyor 5 11.9.1967 18 006 snímok*
Surveyor 6 10.11.1967 30 000 snímok*
Surveyor 7 10.1.1968 21 000 snímok*
Apollo 11 20.7.1969 Armstrong, Aldrin, Collins
Luna 15 21.7.1969 technická skúška
Apollo 12 19.11.1969 Conrad, Bean, Gordon
Luna 19 21.9.1970 odber vzoriek horniny
Luna 17 17.11.1970 Lunochod 1*
Apollo 14 5.2.1971 Shepard, Mitchell, Roosa
Apollo 15 30.7.1971 Scott, Irwin, Worden
Luna 18 11.9.1971 neúspešný pokus
Luna 20 21.2.1972 odber vzoriek horniny v horskej oblasti
Apollo 16 21.4.1972 Young, Duke, Mattingly
Apollo 17 11.12.1972 Cernan, Schmitt, Evans
Luna 21 15.1.1973 Lunochod 2
Luna 23 6.11.1974 neúspešný pokus
Luna 24 18.8.1976 automaticky odber hornín
*prieskum vlastností mesacného povrchu (pevnost, chemické zloženie)
Poradie Meno Štát Prvý štart Pocet Celkom hodín
---------------------------------------- ---------------------------------------
1. +Gagarin, J.A. Rusko 12.04.1961 1 1:48
2. +Titov, G.S. Rusko 06.08.1961 1 1d 1:18
3. Glenn, J.H. USA 20.02.1962 2 9d 2:39
4. Carpenter, M.S. USA 24.05.1962 1 4:56
5. Nikolajev, A.G. Rusko 11.08.1962 2 21d 15:21
6. Popovic, P.R. Rusko 12.08.1962 2 18d 16:27
7. Schirra, W.M. USA 03.10.1962 3 12d 7:13
8. Cooper, L.G. USA 15.05.1963 2 9d 9:15
9. Bykovskij, V.F. Rusko 14.06.1963 3 20d 17:47
10. Tereškovová, V.V. Rusko 16.06.1963 1 2d 22:50
11. +Komarov, V.M.
Rusko 12.10.1964 2 2d 3:05
12. Feoktistov, K.P. Rusko 12.10.1964 1 1d 0:17
13. +Jegorov, B.B. Rusko 12.10.1964 1 1d 0:17
14. +Beljajev, P.I. Rusko 18.03.1965 1 1d 2:02
15. Leonov, A.A. Rusko 18.03.1965 2 7d 0:33
16. +Grissom, V.I. USA 23.03.1965 1 4:53
17. Young, J.W. USA 23.03.1965 6 34d 19:42
18. McDivitt, J.A. USA 03.06.1965 2 14d 2:57
19. +White, E.H. USA 03.06.1965 1 4d 1:56
20. +Conrad, Ch. USA 21.08.1965 4 49d 3:38
21. Borman, F. USA 04.12.1965 2 19d 21:36
22. Lovell, J.A. USA 04.12.1965 4 29d 19:06
23. Stafford, T.P. USA 15.12.1965 4 21d 3:43
24. Armstrong, N.A. USA 16.03.1966 2 8d 14:00
25. Scott, D.R. USA 16.03.1966 3 22d 18:54
26. Cernan, E.A. USA 03.06.1966 3 23d 14:16
27. Collins, M. USA 18.07.1966 2 11d 2:06
28. Gordon, R.F. USA 12.09.1966 2 13d 3:53
29. Aldrin, E.E. USA 11.11.1966 2 12d 1:54
30. +Eisele, D.F. USA 11.10.1968 1 10d 20:09
31. Cunningham, R.W. USA 11.10.1968 1 10d 20:09
32. +Beregovoj, G.T. Rusko 26.10.1968 1 3d 22:51
33. Anders, W.A. USA 21.12.1968 1 6d 3:01
34. Šatalov, V.A. Rusko 14.01.1969 3 9d 21:58
35. Volynov, B.V. Rusko 15.01.1969 2 52d 7:18
36. Jelisejev, A.S. Rusko 15.01.1969 3 8d 22:23
37. +Chrunov, J.V. Rusko 15.01.1969 1 1d 23:46
38. Schweickart, R.L. USA 03.03.1969 1 10d 1:01
39. +Šonin, G.S. Rusko 11.10.1969 1 4d 22:43
40. Kubasov, V.N. Rusko 11.10.1969 3 18d 18:00
41. Filipcenko, A.V. Rusko 12.10.1969 2 10d 21:04
42. +Volkov, V.N. Rusko 12.10.1969 2 28d 17:02
43. Gorbatko, V.V. Rusko 12.10.1969 3 30d 12:48
44. Bean, A.L. USA 14.11.1969 2 69d 15:45
45. +Swigert, J.L. USA 11.04.1970 1 5d 22:55
46. Haise, F.W. USA 11.04.1970 1 5d 22:55
47. Sevastjanov, V.I. Rusko 01.06.1970 2 80d 16:19
48. +Shepard, A.B. USA 31.01.1971 1 9d 0:02
49.
+Roosa, S.A. USA 31.01.1971 1 9d 0:02
50. Mitchell, E.D. USA 31.01.1971 1 9d 0:02
51. +Rukavišnikov, N.N. Rusko 22.04.1971 3 9d 21:11
52. +Dobrovolskij, G.T. Rusko 06.06.1971 1 23d 18:22
53. +Pacajev, V.I. Rusko 06.06.1971 1 23d 18:22
54. Worden, A.M. USA 26.07.1971 1 12d 7:12
55. +Irwin, J.B. USA 26.07.1971 1 12d 7:12
56. Mattingly, T.K. USA 16.04.1972 3 21d 4:34
57. Duke, Ch.M. USA 16.04.1972 1 11d 1:51
58. +Evans, R.E. USA 07.12.1972 1 12d 13:52
59. Schmitt, H.H. USA 07.12.1972 1 12d 13:52
60. Kerwin, J.P. USA 25.05.1973 1 28d 0:50
61. Weitz, P.J. USA 25.05.1973 2 33d 1:14
62. Garriott, O.K. USA 28.07.1973 2 69d 18:56
63. Lousma, J.R. USA 28.07.1973 2 67d 11:14
64. +Lazarev, V.G. Rusko 27.09.1973 1 1d 23:16
65. +Makarov, O.G. Rusko 27.09.1973 3 20d 17:23
66. Carr, G.P. USA 16.11.1973 1 84d 1:16
67. Gibson, E.G. USA 16.11.1973 1 84d 1:16
68. Pogue, W.R. USA 16.11.1973 1 84d 1:16
69. Klimuk, P.I. Rusko 18.12.1973 3 78d 18:19
70. Lebedev, V.V. Rusko 18.12.1973 2 219d 6:01
71. +Artuchin, J.P. Rusko 03.07.1974 1 15d 17:30
72. Sarafanov, G.V. Rusko 26.08.1974 1 2d 0:12
73. +Domin, L.S. Rusko 26.08.1974 1 2d 0:12
74. Gubarev, A.A. Rusko 10.01.1975 2 37d 11:38
75. Grecko, G.M. Rusko 10.01.1975 3 134d 20:33
76. Brand, V.D. USA 15.07.1975 4 31d 2:03
77. +Slayton, D.K. USA 15.07.1975 1 9d 1:28
78. Žolobov, V.M. Rusko 06.07.1976 1 49d 6:24
79. Aksjonov, V.V. Rusko 15.09.1976 2 11d 20:11
80. Zudov, V.D. Rusko 14.10.1976 1 2d 0:07
81. Roždestvenskij, V.I. Rusko 14.10.1976 1 2d 0:07
82. Glazkov, J.N. Rusko 07.02.1977 1 17d 17:26
83. Kovaljonok, V.V. Rusko 09.10.1977 3 216d 9:10
84. Rjumin, V.V. Rusko 09.10.1977 4 371d 17:27
85. Romanenko, J.V. Rusko 10.12.1977 3 430d 18:21
86. Džanibekov, V.A.
Rusko 10.01.1978 5 145d 15:59
87. Remek, V. CSSR 02.03.1978 1 7d 22:18
88. Ivancenkov, A.S. Rusko 15.06.1978 2 147d 12:39
89. Hermaszewski, M. Polsko 27.06.1978 1 7d 22:03
90. Jähn, S. NDR 26.08.1978 1 7d 20:49
91. Ljachov, V.A. Rusko 25.02.1979 3 333d 7:49
92. Ivanov, G. Bulharsko 10.04.1979 1 1d 23:01
93. Popov, L.I. Rusko 09.04.1980 3 200d 14:46
94. Farkas, B. Madarsko 26.05.1980 1 7d 20:46
95. +Malyšev, J.V. Rusko 05.06.1980 2 11d 20:00
96. Tuan, P. Vietnam 23.07.1980 1 7d 20:42
97. Tamayo-Mendéz, A. Kuba 18.09.1980 1 7d 20:43
98. Kizim, L.D. Rusko 27.11.1980 3 374d 17:58
99. Strekalov, G.M. Rusko 27.11.1980 5 268d 22:26
100. Savinych, V.P. Rusko 12.03.1981 3 252d 17:37.