Človek v boji proti fašizmu, v zápase o národné a sociálne oslobodenie v slov.proze po r. 1945

Vladimír Mináč
zúčastnil sa SNP, bol odvlečený do koncentračného tábora
jedného času pôsobil ako predseda MS
debutoval románom Smrť chodí po horách
- základom diela je autorov osobný zážitok – SNP, dej diela sa sústreďuje okolo dvoch bratov, prvého z nich zajali Nemca a odvliekli do koncentráku a autora v tomto diele zaujímajú reakcie oboch bratov na prekážky a ťažkosti
na toto dielo voľne nadväzuje román Včera a zajtra – obe diela spája postava prvého z bratov, kt. bol v koncentráku a hľadanie si miesta v normálnom živote
vrcholovým dielom autora je trilógia GENERÁCIA

Generácia
predstavuje autorovu generáciu,
trilógia sa skladá:
Dlhý čas čakania
Živí a mŕtvi
Zvony zvonia na deň
prvá časť – Dlhý čas čakania je obrazom života na Slovensku počas vojny, je obrazom fašizmu, ľudských osudov a úsilí namierených proti tejto temnej ideológii a moci
román zaľudňujú tri druhy postáv podľa ich vzťahu k fašizmu: ľudia, kt. nechcú mať s fašizmom nič spoločné, žijú v očakávaní zmeny: sem patrí Marek Uhrín, Oľga Ferkodičová, ďalšia skupina je s fašizmom určitým spôsobom spojená: starý Uhrín a tretia skupina zmýšľaním, ale hlavne konaním proti fašizmu otvorene vystupuje: Janko Krap, jeho otec, robotníci
táto časť končí vypuknutím povstania

druhá časť – Živí a mŕtvi – po dlhom čase čakania sa dej dáva do pohybu v rýchlom striedaní situácií, bojových scén a konfliktov, tu sa rozvíjajú charaktery jednotlivých postáv
autor tu kladie dôraz nielen na neľudské činy nacistov (– Hanku Ferkodičovú zatknú gardisti, lebo pomáhala partizánom, keď sa pokúša o útek, chytia ju, znásilnia, zavraždia a hodia do odpadovej jamy), ale aj na postavy, kt. sa nažili ťažiť z účasti na Povstaní – továrnik Krempašský
kladnými postavami sú tu Janko Krap a komisár Bende, problematickou postavou je Marek Uhrín, kt. je váhavý, nerozhodný, večne uvažujúci, oproti nemu stojí kapitán Labuda – človek myšlienky a činu

tretia časť - Zvony zvonia na deň – sa autor sústreďuje na obdobie dvoch rokov – 1946 1948
sústreďuje sa tu na najdôležitejšie javy a s nimi porovnáva svoje postavy. Niektorí sa v novom živote uplatnili, iní prežívajú trpký pocit zbytočnosti a prehry
skutočnosť je tu postavená na protiklade Marka Uhrína a kapitána Labudu, Marek svoje vrodené sklony prekonáva a kapitán ich využíva, Labudovi tu zostáva už len trpký pocit zbytočnosti, naproti nemu Marek predstavuje sebaprekonanie



Ďalším autorom tohoto obdobia bol Rudolf Jašík:
Námestie svätej Alžbety
dej sa odohráva v meste pod viničným vrchom (Nitra?) počas II. svetovej vojny po atentáte na Heinricha
časový úsek je krátky, autor venuje pozornosť Židom – ich osud zobrazuje prostredníctvom lásky Igora Hamára a Evy Weimanovej
ich osud pripomína osud Petra a Lucie
spoznali sa práve vo veži kostola na Námestí sv. Alžbety
Igor bol z chudobnej rodiny, mal chorú matku, zomrela na rakovinu, Igor chcel študovať, dostal sa do školy, ale práve finančnej situácii musel školu opustiť, zarábal si príležitostne ako nosič na stanici a pomáhal židovi Samkovi – Evinmu otcovi, kt. vlastnil povoznícku firmu
láska Igora a Evy bola príliš mladá a nezrelá a oni naivní, aby chápali zmysel toho, čo sa okolo nich dialo, Igor bol 18 ročný chlapec, málo skúsený, nezrelý – podľahol vdove Erne – rozmarnej a bohatej, ktorú v 17 rokoch vydali za 40 ročného deda,
Eva je svetlým bodom v živote Igora, pretože to bol samotár, bola jeho jediným dôverníkom, keď značkujú Židov, zakáže jej nosiť žltú hviezdu, snaží sa ju zachrániť pred smrťou
vystupuje tu postava Flórika – bol to holič, a postava starého Žida Maxiho
Flórik – chce si na námestí založiť salónik, a preto je ochotný urobiť hocičo – udáva židov – za každú rodinu dostáva 100 korún, na svojom holičstve má vyvesený nápis: „Židov neholím.“
po začatí značkovania Židov chce dať Igor Evu pokrstiť, kňaz ale žiada 10 tisíc korún a Igor si ich chce požičať od Evinho otca – on mu ich odmietne dať, ale Maxi mu ich požičia
farár však dostane strach pokrstiť Evu a priateľ Maguš mu navrhuje, aby sa schovali u jeho brata v horách
skôr, než to stihnú urobiť, Evu zatknú, Igor ju nachádza na stanici a stáva sa svedkom Evinej smrti – nemecký veliteľ si zavolá malého Vilka – židovského chlapca, aby mu dal pomaranč a čokoládu, strelí mu do hlavy, na telo chlapca sa vrhá jeho matka, Eva ju chce od chlapca odtrhnúť, ale vojak ju zastrelí a vystrieľa do nej ešte jeden zásobník
Samko sa rozhodne pri „poslednej večeri“ otráviť celú rodinu jedom, aby nemuseli zažiť koncentračné tábory
Evinu smrť zapríčinila Flórikova zrada, Igor ubil Flórika železnou tyčou, ktorú hádže do vody a aj sám chce do nej skočiť, ale zachraňuje ho Maguš

Alfonz Bednár
Sklený vrch

Obsah:
- denník úradníčky Emy Klasovej
- 3 deje - súčasný Emin život, spomienky na vojnu, spomienky na rok 1947
- Emin otec sympatizoval s fašistami, vydal im svoju ženu a Ema odišla z Blavy do hôr. Tu sa stretla s Milanom Kališom, pomáha mu roznášať poštu, spriatelia sa - chodia do Tichej doliny. Eva otehotnie, potratí, neplodná. Milan odchádza k partizánom a už sa viac nestretnú.
- v roku 1947 sa Ema zoznámila s prokurátorom Zoltánom Balom, zasnúbili sa a obaja majú odísť do Ameriky. Ema sa chce ešte raz vrátiť na miesto, na ktoré toľko spomína - do Tichej doliny. So Zoltánom sa pohádali a rozišli sa (sebec, malomeštiak). V tichej doline je už nová chata aj nový chatár. Eva smúti za Kališom. Do chaty prichádzajú štyria lyžiari - medzi nimi Jožo Solana. Do chaty prichádza robotník (súdruh) Tretina, rozpráva o vojnových udalostiach, ľuďoch. Eva sa dozvedá, že Milan Kališ zahynul (zavedie ju na jeho hrob).
- Ema sa vydá za Solanu, odídu na stavbu, Tretina ich ohovára - Solana odíde inde. Eva nešťastne zahynie, Solana práve dočítal jej denník.
- autor podáva obraz SNP, neheroizuje ho, cez Emin vzťah k trom mužom naznačuje vzťah k SNP Ústrednou postavou je Ema Klaasová rozpráva o jej vzťahu k 3 mužom. 1 muž Milan Kališ – s ktorým sa spoznala v období povstania v Tichej doline. Prežila s ním najkrajšie chvíle života, ale osud k nim nebol zhovievavý – Milana zabili fašisti a táto smrť značne poznačila Emu. 2 Muž : Zolo Ballo s ktorým po vojne sa chce vrátiť do Tichej doliny, kde by mu vyrozprávala príbeh, cesta sa nerealizuje. Pohádajú sa a Ema odchádza sama. Tu stretne skupinu ľudí kde je aj 3 Muž Jožo Soláň ktorý sa neskôr stane jej mužom. Spolu pracujú na stavbe elektrárne. Ema si píše denník, pripravuje sa na návrat do doliny s mužom, kde mu chce poodhaliť zákulisia svojej duše. V tomto období zasiahne do jej života aj Tretina ktorý poznal Kališa a obviní ju z jeho smrti. Plánovaná cesta do doliny sa nerealizuje, Ema nešťastne zahynie, padne na ňu elektrický drôt. Po jej smrti muž nájde jej denník, a dozvie sa to čo mu chcela Ema povedať. Román nám rozpráva o osudoch ľudí, ktorý boli poznačený vojnou, malo viac časových rovín. Hodiny a minúty zbierka noviel, ktorá vyvolala veľkú polemiku kritiky novela Kolíska autor sa zamýšľa nad zneužívaním ideálov povstania, po vojne na prekrúcanie skutočnosti a obohacovanie ľudí . Hlavná postava Majerský a Zita ktorý sa poznali ešte v mladosti. Ich cesty aj napriek tomu že sa rozišli v období povstania, keď musel opustiť jednotku. Ukryla ho Zita i keď ohrozovala seba i svoje dieťa. Pri prehliadke jej domu pozornosť fašistov chcela odpútať kolískou. Majerský ušiel, no po vojne je obvinený z rozkrádania majetku. Zita sleduje proces a v spomienkach sa vracia ku všetkému čo s ním prežila a je presvedčená o jeho nevine.

Autor povstaleckú tematiku nastoľuje nie ako dokumentárny obraz udalostí a hybných síl tohoto dejinného faktu, ale ako skúšobný kameň citov a vôle, previerku ľudského vnútra. Ako umelecký prameň ustavičnej retrospektívy a konfrontácie minulosti so súčasnosťou ideálov a ich realizácie.
Forma psychologického románu – denníka je adekvátna takémuto prístupu k téme a vlastne celkom prirodzene vyplýva z autorovho úsilia preniknúť do ľudskej psychiky. Denníkové zápisky hlavnej hrdinky Emy Klaasovej pridávajú rozprávaniu veľkú sugestívnosť, priam autentickosť podania.
Sledujeme jej osudy, žijeme s ňou v prítomnosti, nedávnej i dávnej minulosti, overujeme si nosnosť skutkov, ich morálnu oprávnenosť, hodnotíme ich vo vzťahu k sebe, k iným okolo nás.
Akýmsi priesečníkom v denníkových záznamoch je zázračný svet Tichej doliny. Tam Ema značkovala cesty so svojím teraz už mŕtvym milým (možno poznačili jej celý budúci život), tam je Povstanie, tam je hrob partizána, ta po vojne znova prichádzajú z nížin turisti, ta sa zberá Ema so svojím mužom, keď dokončia stavbu...
Ema ta už nedôjde. Umrie pri nešťastnej náhode alebo skôr z autorovho zámeru, ktorý jej tragický koniec spája so šíriacou sa neúctou človeka k človeku, so zneužívaním vydobytej slobody.
A dnešný človek? Minulosť a prítomnosť viaže nerozdeliteľné puto. Tichá dolina mu ostáva akousi iluzívnou krajinou, akoby z detského veku, symbolom čistého horského sveta, symbolom návratov. Nuž najradšej by sa vychytil s batôžkom svojho smútku a sklamaní pod rozprávkový Sklený vrch.


Sem patrí aj tvorba Ladislava Mňačka:
Smrť sa volá Engelchen
v románe zachytil udalosti, ktoré osobne prežil
kniha je spoveďou mladého partizána Voloďu, kt. rozpráva príbeh života, zdôveruje sa v ňom so svojimi problémami, prehrami a snaží sa zbaviť pocitu viny
román začína retrospektívou
Voloďa je pripútaný na lôžko, po tom, čo ho na konci vojny postrelia
spomína na život v partizánskom oddieli, autor partizánov zobrazuje ako ľudí, kt. niekedy mali strach zo smrti, dopúšťali sa omylov, kt. neboli vždy 100%-nými hrdinami, neobyčajne pravdivo zobrazil partizánsku vojnu
ľudia, kt. sa prihlásili k partizánom, museli byť preverení a niekedy bolo ťažko rozhodnúť, či ide o provokáciu, alebo chcú byť vážne partizánmi
omyl znamenal pre partizánov smrť
partizáni sa často zdržiavali v dedine Ploština. Autor mal dedinčanov veľmi rád, Nemci to však zistili – všetkých chlapov z dediny zatvorili do 1 domu a podpálili
za smrť týchto ľudí má Voloďa stále výčitky svedomia
vedel, že kopaničiarov môžu zachrániť, ale práve pre ich apatiu a únavu prišli neskoro
v živote Voloďu zohráva dôležitú úlohu jeho láska k Marte – spojka medzi partizánmi a Nemcami – spávala s nimi, aby sa dozvedela dôležité veci
mala väčšiu hodnotu ako celá jednotka, bola naučená byť v strehu – musela sa veľmi ovládať a málokto z partizánov vedel, čo robí a nik netušil, že je Židovka
bola citlivá, Voloďu milovala, hanbila sa pred ním za to, čo robila, on im plánoval spoločnú budúcnosť, ale realita bola iná
keď ležal zranený v nemocnici, prišla za ním Marta, aby sa rozlúčila, lebo odchádza za bratom do Kanady, on ju nezdržiava, lebo sa zamiloval do Elišky
na konci za Voloďom prichádza Martin brat, kt. mu oznamuje, že Marta spáchala samovraždu