Čínska civilizácia

Dlhá civilizácia Číny
Čínska civilizácia pretrvala celých 3500 rokov a zaznamenala vynikajúce kultúrne a umelecké úspechy, skôr ako sa rozložila pod nápor technicky pokročilý Západ.
Z archeologických nálezov je čitateľné, že hospodárske osídlenie vzniká v Číne pozdĺž údolia riek najmenej pred 7000 rokmi. História čínskej civilizácie ale v skutočnosti začala s prvou vládnucou dynastiou Šang, o ktorej sa tradične uvádza, že vládla v rokoch 1600 - 1027 p.n.l.

Civilizácia začala v Číne oveľa neskôr ako na Blízkom východe, ale pretrvala nezmenená vo svojich základných charakteristikách až do modernej doby. Dôvodom bola relatívna izolácia zeme od ostatných civilizácií; čínska sebestačnosť vo väčšine produktov; silná spoločenská kultúra, ktorá všetkých Číňanov spojovala; a existencia triedy učencov – úradníkov, ktorí bez prestania spracovali čínsku spoločnosť cez všetky zmeny osudu rôznych vlád a dynastií.

Dynastia Šang:
Vláda dynastie Šang sa obmedzovala na relatívne malé územie Severnej Číny na spodnom toku Žltej rieky (Chuang-che). Hlavným mestom bol An-ťang v severnom Chonanu.

Za dynastie Šang sa len písmo, ktoré bolo ranou formou čínskeho písma. Bolo zvykom uctievať predkov, prinajmenšom v kráľovskej rodine, čo je význačné pre čínsky rys. Rozvíjalo sa rovnako tradičné umenie, ako bolo napríklad hrnčiarstvo, tkanie hodvábu alebo spracovanie bronzu a jadeitu.

V roku 1027 bola dynastia Šang zvrhnutá dynastiou Čou, ktorá vládla až do roku 256 p. n. l. Podľa tradície nový vládcovia tvrdili, že dynastia Šang stratila svoj ,,mandát na novú dynastiu“ (znamená to Bohom daná záruka vlády), ktorý prešiel na novú vládu. Mandát nebies sa stal hlavným ospravedlneným všetkých následných politických zmien, pretože dodával zákonitosti každému úspešnému rebelant, ktorý prevzal funkciu predchádzajúceho vládcu ako prostredník medzi zemou a nebom.

Rivalita, boje a zápasy:
Kráľovské dynastie Šang a Čou boli v podstate feudálnymi vládcami s veľmi obmedzenou mocou nad mocou šľachty. Avšak samostatná existencia kráľovstva svedčila o tom, že tu existovala spoločenská všeobecná kultúra, ktorá sa v priebehu tohto obdobia rozšírila v dôsledku emigrácie až k rieke Jang-c´-tiang, veľkému povodiu na juh od rieky An-ťangu a ešte za ňu. Rast obyvateľstva tento proces ďalej urýchľoval.

Rozširovanie civilizácie pokračovalo i potom, čo dynastia Čou stratila väčšinu svojej moci i v 8.storočí p. n. l a Čína sa rozpadla na väčší počet súperiacich štátov.

Vražedné boje vyvrcholili v bojových štátov, v období v ktoré vyvrcholilo v rokoch 403 až 221 p. n. l., ktoré boli výkonnejšie a spoľahlivejšie ako feudálni šľachtici. V týchto ťažkých dobách rovnako zosilnel myšlienkový zápas, ktorý nakoniec vyústil v dve hlavné čínske filozofie – taoizmus a konfucianizmus. Taoizmus bol mystický a individuálny svetový názor, ktorý zdôrazňoval prostatu života a harmóniu s prírodou, zatiaľ čo konfocianizmus bol etický a sociálny svetový názor, ktorý vyzdvihoval len poslušnosť k rodičom, skromnosť a spoločenské povinnosti ako cnosť. Neskôr v 1.storočí p. n. l. sa stal budhizmus tretím veľkým prvkom čínskeho myslenia.

Štát dynastie Čchin:
Obdobie bojových štátov skončilo tým, že sa vynoril jediný víťaz – štát dynastie Čchin, z ktorého pochádza aj slovo Čína. Vládca štátu Čchin Š – chuang – ti sa stal prvým čínskym cisárom a nemilosrdne preformoval svoje panovníctvo.
Popravy a deportácie zlomili odpor aristokracie a eliminovali opozíciu. Klasická literatúra bola pálená a čínsky učeníci boli prenasledovaný.

Na druhej strane za dynastie Čchin bolo zavedené čínske písmo, váhy a miery a tak tiež sa začalo s programom verejných prác v úžasnom merítku.
Systém ciest spojil ríše dohromady a bol vybudovaný Veľký čínsky múr na ochranu pred najnebezpečnejšími nepriateľmi Číny, lúpežnícke kočovné kmene zo severu a severozápadu. Stavba múra zamestnala 1 000 000 ľudí a jeho celková dĺžka činila 2400 km.

Š- Chuang zomrel v roku 209 p. n. l. a v roku 206 bola zvrhnutá dynastia Čchin. Ich nástupcom sa stala menej známa dynastia Chan, ktorá vládla celých 400 rokov s krátkymi prestávkami medzi rokom 9 n. l. až 25 rokom n. l. Čínska civilizácia nie je dozretá a čínske výboje posunuli cisárske panovníctvo ďalej na juh až do Tonkinského zálivu.

Vietnam a Kórea sa dostali do sféry čínskeho vplyvu a s prestávkami v ňom zostali po ďalších približne 1800 rokov. Výboje do strednej Ázie priniesli dynastii Chan kontrolu obchodných ciest vedúcich na západ, tak že Číňania predávali čínsky hodváb Rimanom.

Konfuciánska kultúra:
Pod vládou dynastie Chan bola znovu zavedená literatúra klasikov a konfuciazmus sa vyvinul v oficiálnych etikách čínskeho štátu. Hoci bol založený na výrokoch pripísaných mudrcovi Konfuciovi (6.storočie p. n. l.), čerpalo toto učenie rovnako z taoizmu a z iných zdrojov a stalo sa etikov lojálnych štátnych zamestnancov.

Dynastia Chan ustanovila rovnako prvú skúšku na miestach v štátnej službe, ktoré boli z cela založené na intenzívnom štúdiu vybraných literárnych klasikov naplnených Konfuciovými myšlienkami.

V dôsledku tohto vybudovala Čína stálu, kvalifikovanú štátnu službu, ktorej členovia unikátne zastupovali aj role úradníkov, učencov i umelcov. Ich existencia zaistila čínskej civilizácii jej pretrvanie, pretože konfuciánský úradník a konfuciánska etika zostala, zatiaľ čo dynastie sa striedali. Dokonca i keď kočovníci prepadli zem, museli sa obrátiť na úradníkov – učencov, aby ich spracovali, tak že ústavný poriadok i na ďalej pokračoval, zatiaľ čo barbarskí prisťahovalci boli absorbovaní čínskou kultúrou. Sila tejto absorbácie sa stala zrejme po páde dynastie Chan v 3.storóči n.l. Barbarské dynastie ovládli sever a súperiace feudálne kráľovstvá vznikali i inde. Ale myšlienka jednotnej Číny – ,,Ríše stredu“ – ovládanej jediným absolútnym cisárom nikdy z cela nezmizla a v roku 589 založil jeden úspešný generál dynastiu Suej.

Zlatý vek
Dynastia Tchang (618 – 907 n. l. ), ktorá nasledovala po dynastii Suej plne obnovila veľkosť a význam Číny. Čín sa značne rozšírila do Tibetu a do Strednej a Juhovýchodnej Ázie. Obchod rozkvital a hlavné mesto ríše Tchang, Čchang-an, ktoré bolo na konci hodvábnej cesty, ktorá bola tradičnou cestou na západ, sa rozrástlo v komplexné kosmopolitné veľkomesto.

Čo sa umenia a kultúry týka, je obdobie dynastie Tchang a nasledujúcej dynastie Sung všeobecne považované za vrchol čínskej civilizácie. Číňania v tej dobe excelovali v poézii, krajinomaľbe a v keramike. Výroba porcelánu bola veľkým čínskym úspechom a Európania sa ju pokúšali bez úspechu imitovať až do osemnásteho storočia. Barbari a kočovníci:

Tak ako za dynastie Tchang, tak i dynastie Sung bola Čína neustále napadaná kočovnými kmeňmi a počiatkom dvanásteho storočia bola severná Čína dobytá barbarskou dynastiou Čin. Dynastia Sung si udržala moc na juhu, ktorý sa stal v tej dobe najbohatšou a najľudnatejšou oblasťou v Číne. V priebehu trinásteho storočia bola dynastia Čin zvrhnutá ešte hroznejšími kočovnými armádami Mongolov, ktorý zvrhli aj dynastiu Sung. Nakoniec bola celá Čína dobytá mongolským dobyvateľom Veľkým chánom Kublajom, ktorý založil dynastiu Jüan ( 1271-1368 ) a zároveň ustanovil nové hlavné mesto Peking.

Čína bola síce formálne súčasťou mongolskej ríše, ale skoro sa stala separátnou silou východnej Ázie. Kublajovi úspešne vzdorovalo iba Japonsko. Mongoli sa však nikdy nestali Číňanmi ani svojou kultúrou , ani svojimi názormi, a keď zovretie zoslablo, boli vyhnaní rebelujúcim mníchom Ču Jüan-čangem, ktorý sa stal prvým cisárom dynastie Ming. Dynastia Ming a Mandžuovia:

Behom obdobia Ming zostal Peking hlavným mestom Číny a bol tam vybudovaný slávny cisársky palác.

Opäť sa rozrastala čínska kultúra, a hoci jej konzervatizmus bol tak zakorenený, že bola dávaná prednosť technickej dokonalosti v imitovaní pred originálnymi prácami.

Dynastia Ming bola nakoniec zvrhnutá novými ,,barbarskými“ dobyvateľmi, ktorý sa predtým usadili na severovýchode v Mandžusku. Následkom toho si dynastia Mandžov alebo Čching (1644 – 1912) osvojila mnoho z čínskej kultúry, ale po dlhej dobe po dobytí Číny sa držali príslušníci tejto dynastie stranou od svojich poddaných, aby príliš civilizáciu nezmäkli.

Táto taktika fungovala po nijaký čas úspešne a za vlády cisára Kchang-si (1622 – 1722) a Čchien-lunga (1736 – 1795) boli kočovníci na severe konečne porazený a čínska ríša sa rozprestierala od Formosy (teraz Tchaj-wan) až po Tibet.
Podobne ako bolo v všetkých predchádzajúcich dynastiách začala dynastia Mandžov nakoniec strácať moc nad svojim obrovským impériom.

Pri normálnom behu udalostí by boli porážky za hranicami a nepokoje doma signálom, že by mal mandát nebies prejsť na inú dynastiu a konfocianský poriadok by zostal zachovaný. Udalosti sa ale vyvinuli inak. Kontakt zo Západom:
V období dynastie Madžov došlo k jednej osudovej zmene: Čína prichádzala stále do rušivejšieho kontaktu zo Západom, čo nakoniec viedlo nie len ku koncu dynastie, ale i ku koncu imperiálnej Číny a tradičného poriadku.

V 13.storočí žil a pracoval v Číne za vlády Kublaj-chána taliansky kupec Marco Polo a napísal knihu, v ktorej popísal svoje cesty. Dôležité kontakty medzi Európou a Čínou však začali až v 16.storočí, keď boli jezuitskí misionári prijatí na cisárskom dvore a keď sa portugalskí obchodníci usadili v Macau.

V polovici 18.storočia žilo v Číne stále len niekoľko Európanov, ktorý boli nútene obmedzený na mesto Kantón a ktorým bolo dovolené obchodovať s čínskymi obchodníkmi. Hlavným dôvodom tohoto pomalého postupu bolo, že Číňania boli prakticky sebestační. Z vonkajšieho sveta toho potrebovala veľmi malo a verila, že sa od barbarov, t j. od iných národov, nemôže nič naučiť. Číňania zvláštne podcenili dôležitosť technického pokroku.

V histórii urobili však významné objavy, ako napríklad strelný prach, ale ich úcta k minulosti a ich odpor k zmenám znamenal, že sa nezaoberali inováciou. Výnimkou boli vynálezy papiera a tlačenia, ktoré zapadli do ich literárnej uvedomelej kultúry. V rokoch 1839 až 1842 Briti premohli skorší odpor cisárskej vlády proti dovozu ópiá po ťažkej porážke v ,,ópiovej vojne“.

Počas zvyšku 20.storočia bola Čína neustále ponižovaná západnými mocnosťami, ktoré si svojou váhou vynútili jeden bolestivý ústupok za druhým.
V rokoch 1894 – 1895 využilo rovnako novej modernizované Japonsko technickej zaostalosti Číny, porazilo ju vo veľkej vojne a obsadilo Formrsu a Pescadory.

Pokusy o reformy stroskotali, ale konzervatívne reakcie boli ešte menej úspešne.
Keď v roku 1900 obsadila sekta boxerov, zameraná proti cynizmu, vyslanectvo západných zemí v Pekingu, rozpustil medzinárodný vojenský zbor povstania a na Čínu bola uvalená veľmi tvrdá sankcia. Potom sa tradičný poriadok v Číne začal rýchla rozkladať, ako reformy, ako boli zrušené systémy skúšok, oslabili autoritu vlády a rozhnevali veľkú časť moderne zmýšľajúcich študentov a obyvateľov miest.

Hoci bol zavedený konštitučný systém, dynastie Mandžov sa nemohla odhodlať vzdať sa moci. Konečne v októbri roku 1911 vypukla revolúcia. Vo februári 1912 sa vzdal trónu 6 rokov starý cisár, a potom bola vyhlásená republika a dlhá história cisárskej Číny sa skončila.

Veľký čínsky múr
Veľký čínsky múr je jedinou ľudskou stavbou, ktorá je viditeľná z vesmíru. Nie je presne jasné, aký dlhý je, ale jedno je isté, je naozaj obrovská.
V Číne je tento múr známy aj ako ,,Múr jedného tisíce li“. Jeden li sa približne rovná pol kilometru, čo znamená, že je zhruba 5000 kilometrov dlhý. Aby sme si mohli lepšie predstaviť, ako obrovská je tato stavba je, je to zhruba vzdialenosť medzi Londýnom a New Yourkom.

Veľký múr sa tiahne od priesmyku Šang-chaj-kuan po blízku zálivu Po-chaj na pobreží Žltého mora v severovýchodnej Číne až po priesmyk Ťia-ju-kuan ďaleko v strednej Azii .Cestou prechádzajú regióny Che-pej, Ťiencin, Peking, Šan-si, vnútrom Mongolska, Ning-sia, Šen-si a Kan-su: Je postavený cez hory, pastviny a púšte. So stavbou najskorších častí Veľkého múra sa začalo pred 2500 rokmi. Jeho výška je premenlivá, ale priemerná výška činí 6 až osem metrov a v niektorých miestach sa dvíha až do 16 metrov. V najstarších miestach meria 7,5 metra na šírku .V Badalingu ,čo je oblasť po blízku Pekingu, kde ho vidí najviac turistov, dosahuje múr v priemeru výšku siedmich až ôsmich metrov a až sedem metrov široký.

Dlhá diskusia:
Môže sa zdať divné, že ľudia sa na dĺžke múru nemôžu zhodnúť.

Je tomu tak z troch dôvodov:
Za prvé; Veľký čínsky múr nie je postavený neprerušovane v priamej línii a cez rovné pláne. Miesto toho sa vinie ako had cez hory a doly pozdĺž riek a na hraniciach púšti. Z väčšej časti sleduje prírodné obrysy krajiny. Číňania vystavali svoj obranný múr na miestach v ktorých sama príroda vytvorila bariéru proti útočníkom. Pretože sa múr krúti a zahýba, klesá a dvíha sa, jeho dĺžka je v skutočnosti omnoho väčšia, ako je vzdušná čiara z jedného konca na druhý.
Za druhé nie je Veľký čínsky múr v súčasnej dobe súvislou stavbou, lebo vandalizmus a erózia ho dosť poničili. Tretím dôvodom, prečo dochádza k určitému zmätku, čo sa dĺžky týka, je skutočnosť tá, že existuje viacero múrov.

Teda mali by sme hovoriť o Veľkých čínskych múroch, pretože Veľký čínsky múr nie je jedna línia. Dôvodom toho bol stavebný materiál, aký sa vtedy používal a tak tiež prírodné podmienky, ktoré naňho striehli. Niektoré časti múru sa vetvia z hlavného múru na severe a vytvárajú obrovské výbežky alebo dokonca kruhy. Severne od Pekingu sa múr rozdvojuje a jedna vetva sa oddeľuje od hlavnej časti, beží s ňou paralelne južná od nej sa s ňou zase spojuje a vytvára tak ,, veľkú slučku“.

Ale okrem toho existuje skutočne väčší počet separatných múrov. Tá časť múru, ktorá je najviac známa a ktorú najčastejšie vidíme na fotografiách, je úsek pri Badalingu. Túto časť, ktorá bola vybudovaná počas vlády dynastie Ming (1368-1644), navštevuje najviac turistov a tiež sa tam nechávajú fotografovať štátnici pri návštevách Číny. Čínsky vládcovia ale stavali múry a opevňovali ich 1000 rokov predtým. Veľký čínsky múr bol postavený postupne a prestavovaný a v priebehu vlád jednotlivých dynastií boli k nemu po mnohé storočia pridávané ďalšie časti, a tak do dnešného dňa stojí mnoho menších múrov. Odhaduje sa, že celková dĺžka všetkých múrov v Číne činí až 50 000 km.

Historický vývoj:
Dnes je Veľký čínsky múr povinným návštevným miestom pre turistov, pôvodne však bol stavaný z cela iného dôvodu.

Približne od 5.storočia p. n. l trpela Čína nájazdmi národa Hsiung-nu alebo Húnov. Húnovia boli kočovníci zo severu, ktorí vládli v zemi, ktorá sa dnes nazýva Mandžusko a v častiach Sibírska a Mongolska. Boli to neľudskí bojovníci na koňoch a mali pri svojich nájazdoch do Číny veľký úspech. Drancovali a pálili čínske osady a mestá, odnášali si so sebou všetko, čo mohli pobrať v rátane ľudí, ktorých odvádzali do otroctva.( Ich vojenská moc sa neobracala, len proti Číne, v 1 storočí p. n. l sa obrátili a západ. Sú to tí istý Húnovia, ktorí v roku 455 n. l vyplienili Rím.)
Okolo 5. storočia p. n. l bola Čína rozdelená na šesť hlavných kráľovstiev: Čhin, Čhun, Chan, Wej a Čao.

Tieto kráľovstvá boli príliš zamestnané vzájomnými bojmi, ako aby vstúpili spoločne proti Hunom. Králi zemí Čhin, Čao a Jen vybudovali na severných hraniciach svojich zemiach zemné násypy, ako ochranu proti Hunom. Tí sa stali najskoršími časťami Veľkého čínskeho múru. Ale rôzny králi si nedôverovali skôr viac ako kočovníkom na severe. V skutočnosti postavili mnoho múrov a opevnenia, ktoré mali chrániť ich územia.

Väčšina z nich je ale mala chrániť pred vlastnými čínskymi rivalmi.

Zjednotená Čína:
Tento stav pokračoval tak dlho, dokiaľ si jeden z kráľov Š´Chuang-ti si nepodmanil ostatných päť kráľovstiev. Stal sa tak prvým cisárom dynastie Čchin( vládnuca v rokoch 221-206 pred Kristom), a čo je ešte dôležité, prvým cisárom zjednotenej Číny.

A bol to ten cisár, ktorý začal s ochranou rozsiahlej severnej hranice. Naviazal na múre, ktoré, postavili Čao a Jen, i na múre postavené v jeho kráľovstve. Tieto múre dal spevniť, zlepšiť, opraviť a rozšíriť, až nakoniec vytvorili Veľký čínsky múr. Čo sa týka ostatných múrov, ktoré slúžili na obranu jednej časti Číny pred druhov, tie dal zrovnať so zemou. Š´Chuang-ti bol jediným vládcom, ktorý bol rozhodnutý vnútiť svoju vládu celej ríši. Severnú hranicu prikázal opevniť proti Hunom, ale vo vnútri jeho ríša nesmelo byť žiadne opevnie ktoré by prekážalo pohybu jeho armády.

Na toto veľké dielo nahnal zločincov z väzenia a povinne odviedol robotníkov – muži, ženy i deti na nútené práce. Hovorí sa, že 700 000 robotníkov a 300 000 vojakov pochodovalo na sever, aby stavali Veľký čínsky múr. Úlohou vojakov bolo jednak bojovať proti Hunom, jednak nútiť odvedených robotníkov k práci. Obdobie stavby múru začalo približne v roku 214 pred naším letopočtom a trvalo celé desaťročie.

Počiatok stavania lodi:
Zážitok stavania múru sa stal súčasťou čínskeho folklóru. Stavba múru je čínskom národe pamätaná ako tyrania cisára Š´Chuang-ti. Jedna legenda hovorí o tom, že vdova Meng-tiang toľko oplakávala svojho manžela, ktorý zomrel vyčerpaným pri práci na múru a že časť novo postaveného múru sa zosypala a odhalila tak jeho telo. Táto legenda zosobňuje utrpenie, aké stavba múru priniesla ľudom. Dokonca ešte dnes mnoho Číňanov tvrdí, že každý kameň múru stál jeden ľudský život.
Š´ Chuang-ti veril, že zakladá dlhoročnú dynastiu. Dokonca tvrdil, že jeho dynastia bude vládnuť 10 000 generácii.

Ale v skutočnosti bola jeho vláda tak nepopulárna, že ihneď po jeho smrti sa jeho ríša rozpadla. Napriek tomu sa zapísal do histórie Číny jednak ako muž, ktorý postavil Veľký čínsky múr, a jednak svojou autoritatívnou vládou. Vydal napríklad dekrét nariaďujúci spáliť všetky knihy okrem tých, ktoré pojednávali o lekárstve, poľnohospodárstve alebo prorokovaní. Ale hlavne Š´Chuang-ti bol cisárom, ktorý sa dal pochovať spolu s armádou vojakov z pálenej hliny (terakota).

Terakotová armáda:
Táto armáda o sile 6000 jazdcov, pešiakov a strelcov v životnej veľkosti, všetky vyrobené z pálenej hliny, bola objavená v roku 1974, keď bol vykopaný hrob cisára Š´Chuang.ti.

Z jeho smrťou a rozpadom dynastie Čhin sa Čína ocitla v tak zvanom mocenskom vákuu. Rôzni feudálni panovníci začali znova bojovať medzi sebou a nevyvíjali žiadne spoločenské úsilie proti Húnom. Behom tohto obdobia nebývala na múre žiadna posádka a Veľký čínsky múr bol v zlom stave.

Vzostupy a pády:
Pozornosť k Veľkému čínskemu múru sa uprela až za dynastie Chan (141 – 86 p. n. l). Múr bol posilnený ako súčasť obnoveného boja proti Húnom.

V tomto období začal Veľký čínsky múr prispievať k využívaniu poľnohospodárskej pôdy v severnej a západnej Číne a k rastu obchodu pozdĺž trasy známej neskôr ako Hodvábna cesta.

V roku 121 p. n. l začalo budovanie múru Ho-shi ( iným názvom Postranný múr). Postranný múr sa rozkladá od Šuej-teng (dnešné Kan-su) na východe až po jazero Luo-pu (dnešné Sikiangu) na západe. Podľa záznamu dynastie Chan mal múr tieto oporné body: ,,signálna veža každých 5 li, veža každých 10 li, pevnosť každých 30 li a hrad každých 100 li“.

Za dynastie Juan, neboli mongolskej dynastie, (1206 - 1368) nebol múr udržiavaný a opäť v zlom stave, pretože Mongólovia vládli v celej Číne a v častiach Ázie, a preto mal múr pre nich malú dôležitosť. Niektoré pevnosti však boli udržiavané a bola v nich aj posádka, pretože s ich pomocou ovládli Mongólovia obchod.

Svoj súčasný vzhľad Veľký čínsky múr nadobudol až za vlády dynastie Ming (1368 – 1644). Keď cisári dynastie Ming vyhnali Mongolov, uvedomili si potenciálnu dôležitosť Veľkého čínskeho múru, ktorý mohol odvrátiť hrozbu ďalšej invázie Mongolov. Behom tohto obdobia bol vybudovaný vnútorný múr v neveľkej vzdialenosti severne od Pekingu. Pozdĺž celého múru boli prevádzané opravy a zlepšovanie. Postavili sa strážne veže, tehlové a žulové časti boli rozšírené a v strategických miestach boli umiestnené moderné kanóny, privezené do Číny portugalskými obchodníkmi.

K ďalším zmenám politiky voči severným nájazdom došlo za mandžuskej dynastie Čching (1644 – 1911). Tá sa snažila o uzmierenie, a tak bol Veľký čínsky múr menej opravovaný a postupne sa rozpadal. Budovanie múru:
Pri budovaní Veľkého čínskeho múra používali miestny materiál. Najprv urobili vysoké a široké násypy z hliny a na ne vrstvili tehly z blata alebo ílu. Zeminu vkladali medzi vrstvy dosák, tehál, kameňov a kusov skál. Neskôr používali dlhé okresané kamene alebo bloky kamenných stien.

Veľké bloky kameňov tiahli po svahu nahor pomocou valcov z kmeňov stromov. Často boli do múru zahrnuté i prírodné prekážky, ako boli povodňové hrádze, útesy a rokliny vyrobené ľudskou rukou.

V púšťach na západných úsekoch bol múr vytvorený násypmi dusenej hliny zosilnené vetvami a rákosím. Vo východne časti, pravdepodobne okolo Badalingu, bol múr obložený kameňmi. Tehlové schody viedli k vrcholu múru, ktorý mal dva metre vysoké cimburie obrátené smerom k nepriateľovi.

V intervaloch 200 až 300 metrov Číňania postavili cimburie na mierne vyvýšených miestach nad vrchol múru, čo poskytovalo dobrý prehľad o útočníkoch. Mnohé z týchto plošín mali búdky, takže sa vojaci mali kde schovať pred zlým počasím.

Stavebné zaujímavosti:
-Prechody múru boli skutočnými pevnosťami, ktoré sa obvykle stavali v dôležitých bodoch, ako boli križovatky obchodných ciest. Opevnenie prechodov bolo obložené obrovskými tehlami a kameňmi a ako výplň slúžila hlina a štrk. Opevnenie bolo približne 10 metrov vysoké a na vrchu 4 až 5 metrov široké. Boli tam šikmé rampy pre kone a rebríky pre vojakov. Rovnako tam bol aj nízky múr (1 meter vysoký), ktorý mal zabrániť pádom ľudí a koňov z vrcholu múru.

V mnohých úsekoch Veľkého čínskeho múru je vozovka vydláždená tromi vrstvami tehál. Vozovka bola dostatočne široká pre 10 vojakov alebo 5 koni pochodujúcich v rade.

Brány plnili dve funkcie. Predovšetkým poskytovali prechod kupcom a civilistom cez múr. Okrem toho slúžili pre výpady vojakov proti útočným votrelcom. Na vrchu každej brány bola veža, ktorá služila ako strážna veža a veliteľské stanovište. Strážne veže boli postavené hlavne z dreva alebo tehál. Vo vnútri brán bol často príklop, ktorý vznikol ťaženým zeminy pre stavbu múru.

Keď došlo k útoku nepriateľov, boli zo signálnych veží vysielané poplachové signály. V noci bol založení oheň spaľovaným vlčieho trusu, síry a ľadu. Počas dňa boli vysielané dymové signály a strieľalo sa z diel. V spodných úrovniach múru boli miestnosti pre vojakov, ako aj stajne, salaš pre ovce a sklad.

Poslúžil múr k svojmu účelu? Odradil severné nájazdy? Historici tvrdia, že zadržal postup kočovného jazdectva a bojovníkov vyzbrojených len mečmi, kopíami, lukmi a šípmi. Nezastavil však nájazdy úplne. Celkovo zato, poslúžil Veľký čínsku múr dobre. Len pokiaľ bola nijaká dynastia oslabená z vnútra mohli útočníci zaútočiť a dobývať. Ako Mongólovia (už spomínaná dynastia Juan, 1271 – 1368), tak Manžuovia získali v Číne moc, pretože bola v tej dobe oslabená vláda a obyvateľstvo bolo chudobné, a nikto kvôli veľkosti Veľkého čínskeho múru.

Rekonštrukčné práce:
V priebehu niekoľkých minulých storočí prestal byť Veľký čínsky múr používaný.
Letecké snímky prezrádzajú, že v určitých úsekoch sú vidieť len vrcholy cimburia hradieb, stred múra je zanesený pieskom a usadeninami. V miestach, kde je Veľký čínsky múr zanesený piesočnými dunami, môžu vedci použiť radarovú techniku k nafotografovaniu.

Tím vedcov z laboratória NASA Jet Propulsion Labolatory v Pasade v štáte Kalifornia nedávno znovu objavili úsek múra pochovaný pieskom v púšti v severnej časti strednej Číny, zhruba 680 km západne od Pekingu. I keď je múr dosť poničený a z cela neviditeľný, radar zachytí odrazy a vytvorí obrazy.
V 20.storočí začal byť Veľký čínsky múr považovaný za národný symbol. Ale bez ohľadu na jeho dôležitosť bol v niekoľkých miestach prebúraný a cez ne vedú diaľnice.

Od 70.rokov 20. storočia sa postoj zmenil a Číňania úseky schátralého múra postavili znovu. Bol rekonštruovaný úsek severozápadne od priesmyku Čchian-ju na západnom konci múra 170 km od Ťiencinu a úsek MU-Tchi_en_ju, 90 km severovýchodne od Pekingu.

Najznámejší úsek v Badalingu, 70 km severozápadne od Pekingu, bol obnovený koncom 50.rokoch 20.storočia a v súčasnej dobe priťahuje každý deň 1000 turistov. Východný okraj múra v priesmyku Šang-chaj-kuan bol renovovaný v 90. rokoch 20.storočia. V dnešnej dobe nemôže povedať žiadny hodnostár či turista, že bol v Číne, pokiaľ nenavštívil Veľký čínsky múr.

Hroby z rodu Ming:
Rada turistov, ktorý si prehliadajú Veľký čínsky múr v Badalingu, navštívi ešte tak tiež hroby z dynastie Ming. Je tam pochovaných 13 cisárov z tejto dynastie. K hrobom vedie Svätá cesta, ktorú vyznačujú obloky brán. Najväčší a najlepšia zachovaný je pomník cisára Čeng-Zu(1404-1424), ktorý sa skladá z dvorov a brán.