čína

Čínska ľudová republika
Čína s viac ako 1 miliardou obyvateľov je najľudnatejšou krajinou sveta.
Každý piaty obyvateľ sveta žije v Číne. Čína je rozlohou tretia najľudnatejšia krajina na svete.
Rozloha:
9 5997 000 km
Počet obyvateľov: 1 203 098 000
Hlavne mesto: Peking
Najdlhšia rieka: Jang-ć -tiang , 6380 km
Najvyšší vrchol: Mount Everest , 8848 m

Dejiny ľudstva poznajú staršie štátne útvary a kultúry ako je čínska , hoci nové archeologické objavy posúvajú počiatky čínskej civilizácie čoraz hlbšie do minulosti Čína so svojou písomne doloženou štyritisícročnou históriou , ktorej samozrejme predchádzali dlhé vývinové epochy , nepochybne patrí medzi najstarobylejšie civilizačné okruhy .

Jej ojedinelosť však spočíva v zotrvačnosti a a kontinuite . Zatiaľ čo najstaršie kultúry v priebehu histórie zanikali a na ich území sa striedali národy , čínska spoločnosť a kultúra pretrvávali , asimilovali a pretvárali cudzie vplyvy , zjednocovali sa , súvisle sa rozvíjali a rozširovali okolo stabilného geografického ohniska vo východnej časti ázijského kontinentu .

Nositeľom kultúry ostávali etnické zložky , z ktorých sa postupom času vyvinul čínsky národ . Vďaka takémuto vývoju Čína dokázala prekonať odstredivé sily , pretrvať obdobia roztrieštenosti , obstála aj proti vpádom okolitých národov a dnes je bezprostrednou dedičkou a pokračovateľkou svojich bohatých – pozitívnych i negatívnych – osobitých starodávnych tradícií a špecifickej kultúry .

Pre túto najľudnatejšiu a rozlohou tretiu najväčšiu krajinu na svete väčšina národov používa názov Čína v rozličných pravopisných a fonetických podobách . Pochádza z pomenovania štátu Čchin , ktorý porazil sedem medzi sebou bojujúcich štátov a r. 221 p.n.l. založil veľkú

Jednotnú ríšu pod vládou dynastie rovnakého mena . V časti starých publikácií sa Čína volá Cathaj podľa Kitanov – národa , ktorý pod čínskym názvom Liao panoval v severnej časti Číny v rokoch 907 – 1125 .Tento názov priniesli do Európy dávni cestovatelia a natrvalo sa udomácnil len v ruskom pomenovaní Číny , Kitaj.

Číňania odpradávna nazývajú svoj štát Čung – kuo , čiže ríša stredu . Tento názov má nielen zemepisný , ale aj kultúrno – historický obsah , pochádzajúci z obdobia pred vyše 3000 rokmi a prameniaci z pocitu kultúrnej nadradenosti , z predstavy , že Čína je centrom celého sveta a okolité národy sú barbarské . Číňania nazývajú v súčasnosti svoju krajinu aj druhým tradičným a poetickejším menom Čung -chua Kvitnúca či Veľkolepá zem stredu , alebo Civilizácia stredu .

Čína s rozlohou takmer 10 mil. km je len o málo menšia ako celý európsky kontinent , ale má rozmanitejšie prírodné podmienky . Jej severné oblasti zodpovedajú zemepisnou šírkou baltskému pobrežiu , južné ,, siahajú ,, po južné okraje Sahary.

Západo – východná os Číny meria približne 5200 km . Územie Číny sa zo západu na východ stupňovite znižuje. Krajina sa výrazne delí na východnú prímorskú časť s veľkými nížinami a na západnú s vysoko položenými náhornými plošinami a veľhorami , rozbrázdenými hlbokými roklinami a údoliami . Členité pobrežie východnej a južnej Číny omývajú moria Tichého oceánu – Žlté , Východočínske a Juhočínske .

Jednotlivé oblasti Číny sa svojím charakterom navzájom veľmi odlišujú . Drsný severovýchod s aluviálnymi nížinami prechádza smerom na západ cez južnú časť púšte Gobi a stepi do výrazne členitej severozápadnej oblasti, kde prudko striedajú horské pásma s priemernou výškou viac ako 4000m s veľmi hlbokými údoliami a preliačinami . Nachádza sa tam aj Turfanská preliačina , ktorej dno leží 154m pod hladinou mora .

V juhozápadnej časti Číny sa rozprestiera obrovská Čchingchajsko – tibetská náhorná plošina nazývaná aj Strecha sveta , s rozlohou cca 2,5 mil. kilometra štvorcových a s priemernou výškou 4500m . Niektoré vrcholy jej hôr dosahujú výšku 7000m.n.m. Z juhu ju ohraničujú Himaláje s najvyšším štítom sveta Mount Everestom ( čínsky Ču-mu-lung-ma, tibetsky Čhomolungma – Bohyňa Matka zeme ) . Juhozápadnú časť krajiny charakterizuje členitý povrch s horami strmo sa zvažujúcimi do údolí , s rozsiahlymi náhornými plošinami a úrodnými panvami . Najväčšie úrodné oblasti sú vo východnej Číne .

Juhovýchodnú časť zaberá nízka Juhočínska hornatina rozčlenená na početné drobné masívy , za ktorými nasleduje územie s tropickým podnebím . Práve v tejto subtropickej oblasti sa nachádza mesto Kuej-lin – podľa jeho ojedinelej pitoresknej scenérie si mnohí cudzinci predstavujú charakteristický ráz čínskej krajiny .

Krásu stoviek bizarných kameňov , týčiacich sa z vodnej hladiny , preslávili čínsky maliari a básnici rovnako ako nádherné , jemnou architektúrou starých kláštorov popretkávané zasnené siluety Chuang-šanu , Žltých hôr , Juhočínskej hornatiny .

Diferencovaný ráz čínskej krajiny ovplyvňuje aj riečna sieť . Hoci je dlhá, je nerovnomerne rozdelená a sústredená hlavne vo východných oblastiach . Najdlhšia rieka v Číne a tretia na svete je Čchang-ťiang , Dlhá rieka , známa aj pod menom Jang-ć-ťiang . Vlieva sa širokou deltou do Východočínskeho mora nad najväčším čínskym mestom Šanghajom .

V jej povodí žije asi 300mil. ľudí . Trojdňovú plavbu loďou po jej 2500-kilometrovom malebnom úseku z Čchung-čchingu do Wu-chanu spestrujú preslávené Tri sútesky . Pohľad na prudko sa zvažujúce brehy posiate ľudskými obydliami patrí medzi vyhľadávané a nezabudnuteľné turistické zážitky . V úrodných povodiach Dlhej rieky a rieky Chuang-che vznikala a v dávnoveku sa rozvíjala čínska civilizácia .

Chuang-che , Žltá rieka , realisticky pomenovaná podľa okrových zemín , ktoré ju zafarbujú , je druhou najdlhšou čínskou riekou (5464km) . Preteká územím na sever od Dlhej rieky a vlieva sa do Žltého mora . Najvýznamnejšou riekou južnej Číny je Ču-ťiang , Perlová rieka (2129km) . Pred vyústením do Juhočínskeho mora preteká dôležitým veľkomestom Kuang-čou , v zahraničí nazývanom Kanton . Najväčšia rieka severu je Chej-lung-ťiang, rieka Čierneho draka , alebo Amur (2965km na čínskom území) , ktorá tvorí hranicu s Ruskom .

Z niekoľkých tisíc čínskych jazier s celkovou plochou 80 000km sú turisticky najpríťažlivejšie a najnavštevovanejšie dve , nachádzajúce sa južne od Dlhej rieky : romantické neveľké jazero Si-chu – Západné jazero – ospievané najväčšími čínskymi básnikmi, ktorých dodnes pripomínajú názvy hrádzí, besiedok a mostíkov a jazero Tchaj-chu s vodnou plochou 2250 km a so stovkou ostrovčekov.

Obrovská rozloha Číny a pestrosť jej reliéfu vyvoláva veľké klimatické rozdiely – od vysokohorského podnebia s večným ľadom v západných horách a dlhých krutých zím s extrémnymi mrazmi pod – 30 ° C na západe a severovýchode, cez subtropické podnebie až po juhočínske tropické pásmo. Pre väčšinu čínskeho územia je príznačné , že má v zime nižšie a v lete vyššie teploty ako miesta na rovnakej rovnobežke v Európe či Afrike.

Daždivé obdobia postupne prechádzajú z juhu, kde najviac prší v jarných mesiacoch, smerom na sever cez oblasť Dlhej rieky a ďalej na severozápad, kde zvykne pršať v neskoršom lete. Zrážky ubúdajú smerom do vnútrozemia a v najzápadnejších oblastiach sú minimálne. Najpríjemnejšie počasie je v Číne na jeseň.
S prírodnými podmienkami súvisia aj veľké rozdiely v hustote osídlenia.

V obrovských oblastiach severnej a západnej Číny žije na štvorcovom kilometri priemerne len 1,6 až 16 ľudí, avšak v husto osídlených východných a južných provinciách 300 až 600 ľudí. Väčšina – vyše 800 mil.

z miliardy a 200 mil. obyvateľov Číny žije na vidieku, zvyšok v 353 mestách. Veľmi preľudnené sú najmä veľkomestá, priemyselné centrá a väčšina hlavných miest provincií, ktoré sú popri troch mestách pod ústrednou správou a piatich autonómnych oblastiach hlavnými správnymi jednotkami krajiny.

Možno povedať , že približne každý piaty človek žije v Číne. Na otázku koho považovať za Číňana, sa dá odpovedať: obyvatelia čínskeho územia vrátane 6,6mil. obyvateľov Honkongu a 400tis . obyvateľov Macaa a 25mil. Číňanov trvale a neraz už niekoľko generácií usídlených v zahraničí.

Ale pri dôkladnejšom pohľade si uvedomíme, že pojem Číňan používame v užšom, kultúrnom zmysle a pri jeho vyslovení často máme na mysli len etnických Číňanov, čiže Chanov. Obyvateľmi a občanmi Číny sú však aj

príslušníci ďalších 55 menšinových národov, ktorí žijú na čínskom území odpradávna a odlišujú sa od Chanov tradíciami, celým súborom kultúrnych osobitostí vrátane nečínskych jazykov a často aj fyziognómiou.
Čína a Číňania

to je obrovský konglomerát a pestrý kaleidoskop rozmanitej prírody, podnebia a kultúrnych tradícií. Oddávna fascinuje ľudstvo svojimi osobitosťami, dodnes neprestáva pútať pozornosť dynamickosťou svojho súčasného vývinu a hľadaním ciest zosúladenia modernizačného procesu s hodnotami veľkej, starobylej civilizácie.

Čína sa už pred zahraničným návštevníkom neuzatvára. Ale Európan, ktorý si so sebou prináša vlastné kultúrne povedomie, potrebuje nemálo času, vedomostí a vnímavosti, aby sa dokázal vhĺbiť do sveta čínskej civilizácie s celou škálou jej osobitostí – od filozofických , etnických a estetických tradícií až po niektoré vonkajšie prejavy vkusu a spoločenského správania.

Vnímavého a tolerantného cestovateľa však v Číne očakáva nielen nepreberné množstvo kultúrnych a prírodných jedinečností, ale aj priateľský ľudia a čoraz živší a lepšie organizovaný