Čína

Čína- krajina nebeského draka
1. Náboženstvo

a) Vývoj náboženstva
b) Význam náboženstva pre obyvateľov
c) Náboženstvo v súčasnosti
Tri náuky

Konfucianizmus, taoizmus a čínsky buddhizmus – predstavujú významný čínsky príspevok k duchovnej a mravnej histórií ľudstva. Konfucianizmus, ktorým presiakol celý čínsky systém vlády, školstva i spoločenských mravov, sa snažil svojimi pravidlami obradov o zabezpečenie harmónie medzi ľudskými bytosťami a vesmírom, čoho symbolom mal byť predovšetkým čínsky cisár. Konfuciánsky školský systém so štátnymi skúškami mu mal na to vyberať potrebných úradníkov a dôraz pritom klásť aj na spoločenskú a rodinnú morálku zakotvenú v hierarchii spoločenských vzťahov, definovaných konfuciom a vyjadrených úctou k predkom.
2. Charakteristika ľudí

a) Charakteristika rasy
b) Demografické rozdelenia do skupín
c) Provincie
d) Jazyk a písmo

Takmer všetky vidiecke rodiny žili v spoločných osadách a vlastnili osly a byvoly, ktoré využívali pri obrábaní pôdy. Obyvateľstvo na čínskom vidieku bolo vždy veľmi početné, a teda nemalo takmer žiadne súkromie. Ale nie všetci obyvatelia osád boli roľníkmi. Dali sa medzi nimi nájsť aj rybári, veslári, tesári, stavbári, mlynári, košikári, prievozníci, výrobcovia hodvábu, tkáči aj rôzni veštci a vykladači osudu. S rozrastajúcou sa populáciou vzrastal počet opevnených miest. No zmenilo sa aj ich demografické zloženie: veľa vidieckych statkárov a šľachticov sa sťahovalo do mesta, takže na dedinách žilo čoraz menej panstva. V mestách mali ľahší prístup k prepychu a lepšie podmienky na svoje finančné aktivity. Ich hlavným zdrojom príjmu boli renty, ktoré im vyplácali roľníci – bezzemkovia, nájomcovia pôdy. Rozvíjali sa tu aj rozličné remeslá. Krajčíri, tesári, lekárnici, zlatotepci, vyšívačky a ďalší remeselníci slúžili skôr mestským než vidieckym potrebám, hoci mestá boli celkom závislé od poľnohospodárskej produktivity vidieka.
3. Životný štýl
a) Liečiteľstvo a medicína

Historici čínskej medicíny interpretujú túto medicínu ako pevný komplex vedomostí, ktoré sa vekmi nemenili a neustále sa aplikovali a aplikujú ako klasický liečiteľský kánon vo všetkých nespočetných liečiteľských praktikách. Väčšina písomných prameňov prináša opis čínskej medicíny ako výlučne mužskej profesie, zopár textov už vrhá nové svetlo aj na dejiny ženskej liečiteľskej praxe.
Výskum dejín lekárskej starostlivosti

V Číne odhalil prepracovaný systém konkurujúcich si aj dopĺňajúcich si liečiteľov - praktikov: popri sebe súčasne existovali lekári s akademickým vzdelaním, ukončeným najvyššími štátnymi skúškami, i ľudoví a náboženskí liečitelia, ba aj celé liečiteľské hnutia vyvolané miléniovými kultmi. Náboženskí liečitelia vykonávali liečiteľskú prax často v spojení s duchovnými povinnosťami. Najmä ženy boli odborníčkami na veštenie, ktoré využívali na diagnostikovanie choroby, a potom obvykle vyvolali ducha určitého predka či rôzne významné božstvá a požiadali ich, aby im pomohli vyliečiť pacienta. Takisto vedeli čarodejnícky manipulovať s obrazmi pacientov. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia cisárska vláda zaviedla opatrenia proti poverám, ale napriek tomu tradičná medicína nestrácala na svojej obľube a jej status bol neskôr opäť obnovený (keď sa k moci dostali komunisti).
Predstavy o rôznych funkciách a štruktúrach ľudského tela

Odzrkadľovali čínske filozofické, spoločensko – politické a náboženské názory, ktoré uvádzali každý aspekt anatomickej a fyziologickej stavby ľudského tela do názornej podobnosti s prírodným a spoločenským svetom. Ľudské telo sa definovalo ako miesto, ktoré je živou vzorkou celého Univerza: Slnko a Mesiac, hviezdy a súhvezdia, hory, vody, zvieratá i rastliny v ňom nachádzajú svoje presné symbolické zastúpenia. Verilo sa, že vo fyzickom priestore ľudských vnútorností žijú rôzni duchovia a démoni, ako napríklad šen – duch, ktorý obýva srdce a od ktorého závisí krása a bystrosť človeka.
Základom pre celkovú medicínu

Sa stala koncepcia prúdenia životnej energie čchi. Považovali ju za neviditeľnú a zisťovala sa pozorovaním správania a charakteru pacienta a povahy jeho pulzov vyškolenými lekármi. Táto základná životná energia prúdi celým telom cez dvanásť oblastí t´ing maj čiže čaše a kanály. Desať z týchto kanálov, nazývaných akupunktúrne body, ktoré spájajú jednotlivé vnútorné orgány s povrchom ľudského tela, možno pomocou aplikácie horiacej moxy alebo vpichnutím jednej z deviatich typov akupunktúrnych ihiel stimulovať obnovenie prúdenia životnej energie. Pri moxe sa využíva liečebný prípravok z vysušených a rozomletých listov Artemisie vulgaris, známej ako palina. Moxa sa vešala nad vchody domov, alebo si ju ľudia pripínali na šaty, aby ňou do seba odohnali démonov. Používajú sa aj šúľky alebo tyčinky z iných liečivých rastlín, ktoré sa v kombinácii s akupunktúrou aplikujú na telo.
Medicína využíva

Aj ideu sebazdokonaľovania - jangšeng, ktorá obsahuje mnoho praktík zameraných na posilnenie ľudského tela, mysle i ducha. Dôležité poučenie, ktoré sa získala z tejto metódy, bol poznatok, že najosvietenejším lekárom je ten, kto sa stará o telo svojho pacienta, skôr než ochorie. Nejde len o diétu a sebakultivačný telocvik, ale aj správny sexuálny styk a súčasné odhaľovanie chorôb predtým, než sa prejavia na tele. S príchodom budhizmu už od 1. st. n. l. začali mnísi predpisovať nielen lieky a diéty, ale aj meditačné cykly a cvičenia na ovládanie dychu. Liečiteľsko – upokojujúce účinky tchaj ťi čchuanu, čiže tchaj čchi (vznešené bojové umenie predstavujúce zdanlivo veľmi pomalé pohyby a úkony), sa v súčasnosti veľmi spopularizovali najmä medzi staršími vrstvami obyvateľstva.
b) Veda a technika

Až do 19. storočia bola čínska životná úroveň porovnateľná s úrovňou ostatných vyspelých svetových civilizácií. Zväčša to bolo vďaka veľkým čínskym technickým schopnostiam, prejavujúcim sa nielen v dobre známych oblastiach, ako bol objav a výroba pušného prachu, papiera či kníhtlače, ale aj vo veľmi originálnej a vysoko produktívnej poľnohospodárskej technológií, v doprave a v lodnom inžinierstve.
Číňania technické a vedecké snahy

Nikdy od seba príliš neoddeľovali, preto vôbec nie je problém nájsť príklady, keď na vedecké otázky vznikali významné technické odpovede. Napr. záujem o pochopenie magnetizmu viedli už v 8- - 9. storočí k vynálezu kompasu. V r. 1790 boli zhotovené astronomické hodiny.

Hovorievalo sa, že muži roľníčia a ženy tkajú. S produktivitou poľnohospodárstva súvisel prudký rozvoj náročných technológií a výroba pestrej palety roľníckeho náradia. V polovici 1. tisícročia pred n. l. došlo k masovému rozšíreniu poľnohospodárskeho náradia so železnými čepeľami. Veľa roľníckych prác záviselo od dobrých zavlažovacích projektov. Všadeprítomné reťazovité vodné čerpadlá nazývané „dračie chrbty“ boli mechanizmy na rozličný pohon: pomocou rúk, nôh, ťažných zvierat či vodných kolies. Boli schopné prečerpať vodu až do výšky 4,5 m.
Kvalitne zavlažiť a skultivovať

Desaťkrát viac pôdy ako v Indii sa podarilo pomocou obrovských vodných priehrad postavených na veľtokoch už koncom 1. tisícročia pred n. l. Čínsky textilný priemysel sa nespája len z bavlnou, ale aj bavlnou a ramiou (čínska tráva). Aby sa mohla látka vyrobiť, najprv bolo treba skrútiť jednotlivé vlákna rastliny a vytvoriť z nich niť, čo dospelo až k tomu, že v 5 st. p. n. l. začali používať vretená. Nijaký objav pred vynájdením parného stroja neuľahčil prácu väčšmi ako vodné koleso. Najstaršie bolo zostrojené v posledných storočiach pred začiatkom nášho letopočtu ako prostriedok na prečerpávanie vody do vyšších miest na ich zavlažovanie. Výhody využitia ozubenia či iných druhov spojovacích článkov viedlo ku skonštruovaniu jednohé z najgeniálnejších čínskych prístrojov – vozíka ukazujúceho stálena juh. Bol to určitý mehanický kompas z dvojkolesovej káričky a postavičky figúrky, ktorá ukazovala stále na juh (juh je pre Číňanov najurčujúcejší smer).
c) Kuchyňa

Za svoje charakteristické zvláštnosti vďačí čínska kuchyňa najmä špeciálnemu spôsobu prípravy jednotlivých ingrediencii. Už v najranejších dobách boli pre ňu veľkým prínosom najmä dve inovácie: všeobecne rozšírené používanie škrobu pri príprave jedál, ako aj širokej škály rôznych druhov múky. Už od 5. tisícročia pred n. l. Číňania používali hlinené paráky na varenie ryže čí ďalších druhov obilnín a strukovín, na kvasenie rôznych alkoholických nápojov či dôležitých potravinových ingrediencii. Pšeničné zrno, ktoré sa dalo oveľa ťažšie variť než proso či ryža, sa oddávna konzumovalo len zomleté, a to v podobe cestovín, knedličiek a pirôžkov pripravených z múky.
d) Architektúra, umenie, Tradície
e) Politika, štátne zriadenie, životná úroveň
Čínske umenie

Mmá viacero dávnych zdrojov a nevyvíjalo sa v izolácií – čínsky maliari, hrnčiari, kováči a kamenári mali tvorivo-umelecké spojenie aj s mimočínskymi kultúrnymi centrami. A to od Tibetu až po Perziu. Originalita čínskeho výtvarného menia bola takisto zdrojom inšpirácií v celom okolitom svete.
1. Organizácia podnikateľského prostredia

a) Hospodárstvo
b) Rozsah trhu a zahraničná politika
c) Etiketa


Čínske vedenie charakterizuje hospodársky systém v zemi ako „sociálne orientovanú trhovú ekonomiku“. Od r. 1978 prebiehajú veľké reformy, vďaka ktorým zaznamenala Čína mimoriadne rýchly ekonomický rozvoj. Základom tohto markantného úspechu bol obrat od plánovanej socialistickej ekonomiky k liberalizácii – vlastníctvo malých a stredných podnikov, zahraničné obchodovanie, získavanie zahraničnej technológie a techniky. Dengov „pragmatický prístup“, ako sa niekedy označujú Deng Xiaopingove reformy, zahrňujú program „Štyroch modernizácií“, čo znamená modernizáciu priemyslu, rozdelenie zeme, obranu, vedu a techniku.