Cína a zaujímavosti o Cíne

Cína a zaujímavosti o Cíne
História Cíny
2000 p.n.l. - centralizovaný štát
izolácia - Cínsky múr
vynájdenie obrázkového písma
úradníci a knazi - vláda v štáte
objavy - kompas, pušný prah, papier, hodváb, keramika, porcelán...
rozvoj filozofie - 600 p.n.l - zlatý vek cínskej filozofie
Vývoj Cínskej ludovej republiky:
1.10. 1949 Vítazstvo komunistov v prvej obcianskej vojne (1945-49), Mao Ce-tung
vyhlásil v Pekingu Cínsku ludovú republiku
1.3. 1950 Cankajšek zakladá na Tchaj-wane Cínsku republiku
30.9. 1954 Roztržka CLR so ZSSR
27.4. 1959 Odstúpenie Maa po stroskotaní hospodárskej politiky "Velkého skoku
vpred". Marec 1959 Krvavé potlacenie povstania v Tibete (1950 obsadené cínskymi
vojskami). Útek Dalajlámu do Indie. Koniec 1965 Zaciatok tzv. kultúrnej revolúcie (do
1969), vlna teroru a cistiek študentských Cervených armád. 26.10. 1971 CLR clenom
OSN, vylúcenie Tchaj-wanu
28.4. 1982 Nová ústava, zahajuje reformy modernizácie a liberalizácie politiky a
hospodárstva. 2.8. 1984 Britsko-cínska zmluva o navrátenie korunnej kolónie
Hongkongu Cíne k 1. 7. 1997
4.6. 1989 Masaker na námestí Nebeského pokoja v Pekingu (3000 mrtvych) rozbil
demokratizacné hnutie. Apríl 1993 Zmluva medzi Cínou a Tchaj-wanom o pravidelných
konzultáciách. September 1993 Cína a India sa zaviazali k mierovému riešeniu otázky
hraníc v Himalájach (priebeh hraníc od r. 1982 sporný)
Október 1993 Dohoda s Vietnamom o mierovom urovnaní pohranicných konfliktov
trvajúcich od r. 1978
1994-1996 Podzemné atómové výbuchy v oblasti jazera Lobnor. Naposledy 29.7. 1996.
September 1994 Cína a Rusko sa zriekli používania atómových zbraní ako prví. Priebeh
hraníc bol dohodnutý zmluvne. 1.7.1997 Cína prevzala bývalú britskú korunnú kolóniu
Hongkong, zarucuje kapitalistický vývoj na 50 rokov.
Cína a súcasnost
Cína je ludová republika, cínsky sa nazýva Zhonghua Renmin Gongheguo, je to štát vo
východnej Ázii s prístupom k okrajovým moriam Tichého oceánu, bez Tchaj wanu 9 560
980 km štvorcových, co ju robí tretím najväcším štátom na svete. Hustota zaludnenia
je 124 ludí na km štvorcový, má 1 182 mil. obyvatelov, úradný jazyk je cínština,
menová jednotka je Renminbi yuan (žen-min-pijüan) =10 jiao (tiao) = 100 fenov.
Hlavné mesto je Peking s 5,8 miliónmi obyvatelov.
Cína je najludnatejší štát sveta. Cínania tvoria 91,9% obyvatelov. Pôrodnost 2,1%,
úmrtnost je 0,63 %. Rodina má priemerne 3,96 clenov. Dlžka života u mužov je 67 a u
žien 71. Deti do 15 rokov tvoria 27% populácie, negramotných je 15,9% obyvatelov.
- 2 -
Od roku 1979 rozpustenie hospodárskych komún, podpora individuálneho podnikania,
prístup cudzieho kapitálu, zvláštne ekonomické zóny. Hrubý národný produkt 370 USD
na obyvatela. Podiel ekonomicky aktívneho obyvatelstva ciní 59,7% z coho 66,7%
pracuje v polnohospodárstve, vytvára 27% hrubého domáceho produktu. Obrába sa
10,1% územia, 41,7% pastviny, 13,2 zalesnené. Základnou plodinou sú obilniny, ryža,
pšenica, kukurica a zemiaky, sója, podzemnica olejná , sezam, cukrová repa i
trstina, bavlník, cajovník, tabak. Intenzívny chov ošípaných, hydiny, dobytok, ovce,
kone. Polnohospodárstvo zaistuje potravinovú sebestacnost. Cína trpí nedostatkom
surovín, taží sa hnedé a cierne uhlie, železo, vzácne kovy, sol, ropa, zemný plyn, zlato,
pyrity a ortut. Tradicný potravinársky, textilný, hutnícky, strojárenský, chemický a
elektrotechnický priemysel. V roku 1991 vyrobené 67,2mil. ton železa, 70,4 mil. ton
ocele, 302 mil. ton cementu, 40,1 mil. ton priemyslových hnojív, 26,2 mil. televízorov,
36,3 mil. bicyklov, 78,4 mil. ton cukru. Cína má svoj vlastný jadrový a raketový
potenciál a podiela sa na kozmickom výskume. Dopravná siet zahrna 53 000 mil. km
železnic,1 mil. km ciest a 109 200 km vodných ciest.
Charakteristika Cíny:
Oficiálny názov Cínska ludová republika, rozkladá sa na 9 572 405 km2 (vrátane
Hongkongu). Pri poslednom scítaní ludu, ktoré sa uskutocnilo v júli roku 1997 bolo
spocítaných 1 228 506 889 obyvatelov, co je asi 128 obyv./km2 (vrátane Hongkongu a
Macaa). Hlavné mesto je Peking, s aglomeráciou 12 510 000 obyvatelov. Mena je jüan,
je to nová mena. 1 jüan = 10 jiao/tiao = 100 fenov. Úradná rec je cínština, v
autonómnych oblastiach i príslušný miestny jazyk. Územné clenenie: 23 provincií, 3
samosprávne mestá, 1 zvláštna administratívna oblast Hongkong a 5 autonómnych
oblastí. Najväcšie mesto: Šanghaj - 13 342 000 obyvatelov
Najdlhšia rieka: Chang Jiang - 5 520 km
Najvyšší vrchol: Mount Everest (Qomolangma Feng), ktorý meria 8 848 m. Najnižší
bod: - 154 m (Turfanská preliacina, Turpan Pendi)
Cína sa rozkladá asi na pätine ázijského kontinentu. Cína je po Kanade a Rusku tretím
najväcším štátom na svete. Žije v nej najviac obyvatelov na Zemi. Každý den sa tu
narodí okolo 50 000 detí. Cína leží v západnej pacifickej oblasti východnej Ázie a
väcšina jej plochy spadá do mierneho pásma. Na východe a juhovýchode je obklopená
Tichým oceánom, na juhu a juhozápade Indocínskym polostrovom a Indopakistanským
subkontinentom a na západe a severe Turkestanom a Sibírou. Prírodné podmienky
Hranica medzi vnútornou a vonkajšou Cínou je už niekolko storocí prakticky nemenná.
Pre vnútornú Cínu je charakteristické usadlé, casto závlahové intenzívne
polnohospodárstvo,
vysoká hustota osídlenia a absolútna prevaha hanského/chanského obyvatelstva.
Vonkajšia Cína je vhodnejšia pre chov dobytka, kombinovaný s nezávlahovým
polnohospodárstvom alebo doplnkovými polnohospodárskymi oblastami (napr. v
oázach). Väcšinu obyvatelstva tvoria tradicné pastierske národy - Mongolovia,
Tibetania a turkické národy. V posledných
- 3 -
dvadsiatich až tridsiatich rokoch však i do vonkajšej Cíny smeruje predovšetkým
z politických dôvodov riadená hanská imigrácia. Cína je hornatá zem - pohoria,
náhorné plošiny a pahorkatiny pokrývajú približne dve tretiny jej povrchu (asi 68 %
povrchu Cíny leží v nadmorskej výške nad 1000 m, iba 16 % pod 500 m). Asi 43 %
povrchu pokrývajú pohoria, 26 % tvoria náhorné plošiny a dalších 19 % zaberajú
panvy s prevažne zvlneným povrchom. Fyziograficky sa dá povrch Cíny rozdelit na
niekolko velkých geografických oblastí:
1. severozápad - táto oblast zahrna dve panvy: Džungarskú na severe a Rarimskú na
juhu Xinjiangu a pohorie Tian Shan. Džungarská panva má rozsiahle plochy piesocnej a
kamenistej púšte a podporuje závlahové polnohospodárstvo. 2. Mongolské pohranicie -
oblast severostrednej Cíny vyplnuje hlavne Vnútromongolská náhorná plošina s
piesocnými kamennými a štrkovitými púštami, súhrnne známymi ako Gobi. 3.
Severovýchod - historické územie Mandžuska východne od Velkého Chinganu zahrnuje
Mandžuskú nížinu a s nou hraniciace vrchoviny. Nížina má rozsiahle oblasti úrodných
pôd, vrchoviny sú pahorkaté až hornaté s pocetnými širokými údoliami a miernymi
svahmi.
4. Severní Cína - táto oblast leží medzi mongolským pohranicím na severe a údolím
Chang Jiangu na juhu a pozostáva z niekolkých charakteristických topografických
útvarov. Severocínska nížina je dôležitou polnohospodárskou oblastou s
najrozsiahlejšou plochou obrábanej pôdy v CLR. Juhozápadne ležiace horstvá strednej
Cíny tvoria impozantnú bariéru medzi severnou a južnou Cínou. 5. Južná Cína - oblast
zahrnuje údolie Chang Jiangu a topograficky rozmanité oblasti na juh od nej. Údolie
Chang Jiangu sprevádza rad kotlín a nížin s úrodnými pôdami, ktoré križujú vodné
cesty - umelé i prirodzené - a ktoré sú posiate množstvom jazier. Sichuanská panva na
západe tvorí pomerne izolovanú oblast pahorkatého terénu. Je známa intenzívnym
terasovým polnohospodárstvom. 6. Qinghaisko - tibetská náhorná plošina - zaberá
najvzdialenejší juhozápad Cíny. S priemernou nadmorskou výškou 4510 m je
najvyššou náhornou plošinou na svete a so svojou plochou 2,3 miliónov km2 patrí i k
najväcším. Tvorí vrchol topografického "schodišta" Cíny.
Plošina je pokrytá jazerami a mokradami a pramenia tu rieky Indus, Ganga,
Brahmaputra, Mekong, Huang He, Chang Jiang. V pohranicí Cíny, v Tibetskej
autonómnej oblasti sa rozkladá horský masív Himaláje, v ktorom sa na pomedzí Cíny a
Nepálu vypína najvyšší štít - Mount Everest (8 848,13 m). Na hraniciach medzi AO
Xinjiang a Kašmírom leží horstvo Karakorum s priemernou nadm. výškou 6000 m a
druhým najvyšším vrcholom na svete Qogir (8 611 m). Od vých. casti Pamíru prebieha
k západu cez AO Xinjiang i Tibet dalšie mohutné pásmo Kunlun a zasahuje až do
provincie Qinghai. Priemerná nadm výška je 6000 m, a známym štítom Kongur
(7 719 m). Hory Tian Shan tvoria 8 rovnobežkových pohorí s priemernou výškou
hlavných hrebenov 4 500m. Horské pásmo Gangdise s priemernou výškou 6000m
pretína juhoz. cast Tibetu. V provincii Qinghai leží Bayan Har s nadm. výškou v
priemere 5-6000 m. Hory Hengduan v záp. Sichuanu a Yunnanu s priemernou výškou
2-6000m a najvyšším bodom Gongga (7 556 m) sú menej známe. Dalšie pohoria :
Altay Shan, Qin Ling, Changbae, Da
Hinggan Ling, Nan Ling, Qilian, Xiao Hinggan Ling, Wu Yue, Hua Shan, Tai Shan, Song
Shan, Heng Shan, Wutai Shan, Putuo Shan, Jiuhua Shan a Emei Shan. - 4 -
Klimatické podmienky:
Väcšina zeme leží v miernom a subtropickom pásme, najjužnejšie oblasti zasahujú do
tropického pásma, velhorské oblasti na západe zeme majú vysokohorské podnebie.
Urcujúci vplyv na cínske podnebie má monzúnová cirkulácia. Najvyššie teploty na
území CLR sa vyskytujú v oblasti Turpanu, kde je najnižšie položené miesto v zemi -
jazero Aydingkol 154 m pod úrovnou morskej hladiny. Denná priemerná teplota
presahuje 40°C. V lete môže teplota na púšti stúpnut až na 38°C a v noci klesnút na
-34°C. Najchladnejšie kraje ležia na severe a severovýchode. Vo vnútornom
Mongolsku, v okresu Hailar, majú priemerné teploty v januári -27,7°C. Trvanie a ráz
rocných období v jednotlivých castiach Cíny sú rozdielne. Líši sa i množstvo zrážok. Ich
prevažnú cast prinášajú letné monzúny od východu a juhovýchodu a smerom do
vnútrozemia ich ubúda. Toto nerovnomerné množstvo zrážok v priebehu roka
spôsobuje na jednej strane opakovane záplavy, na druhej strane zase katastrofálne
suchá. Rastlinstvo a živocíšstvo:
Cína má zo všetkých zemí najväcšiu variabilitu živocíšnych i rastlinných druhov. Žije tu
do 2000 druhov terestrických obratlovcov t.j. viac ako 10 % z celkového svetového
výskytu. Domov tu majú vzácne druhy zvierat, napr. panda velká, zlatá opica, biely
jelen, cínsky riecny delfín, cín. aligátor atd.
V Cíne rastie viac ako 7 000 druhov drevín, z toho 2 800 druhov stromov, niektoré sa
inde nevyskytujú, napr. metasekvoje, urcité druhy cyprusa, jedle, cerveného smreka
aj. Snaha o ochranu národných zoologických i botanických zdrojov viedla v Cíne k
vytvoreniu 793 prírodných rezervácií s celkovou plochou viac ako 71 mil. ha. Úspechom
je, že do súcasnej doby sa podarilo v Cíne zachovat viac ako 60 druhov zvierat, ktorým
hrozilo vyhynutie.
Náboženstvo
V Cíne žije asi 58% obyvatelov bez vyznania, 30% ludí verí v taoismus a
konfuciánstvo, 8 % je budhistov a 2,5 % je moslimov. Snád najhlbší vplyv malo v
Cíne konfuciánstvo, oficiálna ideológia cínskej ríše po mnoho storocí; ujalo sa i v
dalších zemiach Dalekého východu. Konfuciánstvo je však v Cíne chápané
predovšetkým ako filozofické ucenie, nie ako náboženstvo. Taoismus sa na rozdiel od
konfuciánstva sústredoval na vztah cloveka k prírode. Za základný princíp bytia i
chovania je považovaná "cesta", cínsky dao (tao).Taoismus ovplyvnil cínske umenie a
literatúru, zvlášt poéziu, a mal velký význam pre obycajných ludí, ktorým poskytoval
možnost úniku zo všedného, neradostného bytia.
Budhizmus sa dostal do Cíny z Indie, rýchlo sa rozšíril a prijal celú radu domácich
prvkov. Ústrednou myšlienkou budhistov je ponatie života na zemi ako utrpenie.
Vyslobodenie z kolobehu znovuzrodenia, teda nirvány, môže dosiahnut ten, kto
prestane lipnút na živote, vzdá sa túžob a prianí, ktoré ho zvádzajú zo správnej cesty.
Islam je v Cíne najviac vyznávaný v Ujgurské AO Xinjiang a Huiské AO Nigxia. Islam
putoval do Cíny okolo polovice 7. stor. spolu s arabskými obchodníkmi po Hodvábnej
ceste. Tu našiel mnoho stúpencov, ktorí sa od ostatného cínskeho obyvatelstva líšia
dodržovaním rôznych zvykov, spojených s vierou. - 5 -
Zaujímavosti
Cína usilovne rozvíja svoj vesmírny program. Cínania usilovne rozvíjajú svoj vesmírny
program. Od vyslania prvej vesmírnej lode Šen-žu do kozmu v novembri 1999 vypustili
teraz svoju v poradí už tretiu lod „Šen-žu III“ a usilovne sa pripravujú na vyslanie
ludskej posádky. Vesmírnu lod „Šen-žu III“ vyniesla do vesmíru nosná raketa „Dlhý
pochod II“. Na palube boli figuríny astronautov a prístroje simulujúce metabolizmus.
Takisto sa overila funkcnost záchrannej kapsuly. Štart kozmickej lode i jej uvedenie na
obežnú dráhu prebehlo bez problémov. Svedkom najnovšieho úspechu cínskej
technológie bol i prezident Tiang-Ce-Min. Aj tento let bol pre Cínou prípravou na vstup
do vesmírneho klubu krajín, ktoré zvládnu vyslat ludí do vesmíru. Zatial to dokážu len
Rusi a Americania.
Podla oficiálnych správ Pekingu už prebieha tréning prvých astronautov. Peking hodlá
uskutocnit kozmické lety s ludskou posádkou do roku 2005 a potom chcú poslat
cloveka na Mesiac. Jazyk:
Hlavným jazykom je cínština. Patrí k najstarším jazykom sveta. Vyvíjala sa vplyvom
rôznych historických okolností na severe a juhu odlišne. Rozdiely medzi severnými
dialektami nie sú také velké ako medzi južnými, ktoré sú stále castejšie považované za
samostatné cínske jazyky. Tieto jazyky sa casto medzi sebou líšia nielen výslovnostou,
ale i gramatikou, a na -
priek tomu, že používajú cínske znakové písmo, doplnujú ho v rade prípadov i
vlastnými znakmi. Najrozšírenejší z cínskych jazykov je tzv. mandarínština, severná
cínština, na ktorej základe bola vytvorená moderná štandardná cínština. Väcšina
obyvatelov južnej Cíny sa však štandardnú cínštinu ucí takmer ako cudzí jazyk. Písmo:
Cínske znakové písmo malo bezprostredný vplyv na vývoj kultúry, vzdelanosti a najmä
výtvarného umenia nielen vo vlastnej Cíne, ale i v dalších zemiach. Najstaršia
dochovaná podoba cínskych znakov pochádza z vešteckých kostených došticiek,
korytnacích pancierov a bronzov (14-11. st. pr.n.l.). Pokusov o zjednodušenie ci
reformu cínskeho písma bolo mnoho. Najdôležitejšia reforma prebehla v 50. a 60.
rokoch 20 stor., kedy bol uverejnený zoznam 2 238 zjednodušených znakov. Na konci
50. rokov bola vypracovaná nová prepisová abeceda, používa sa nielen v Cíne, ale tiež
napr. v zahr. oznamovacích prostriedkoch. V r. 1960 bol vydaný stredne velký slovník,
obsahujúci 56 000 hesiel. Odhaduje sa, že vzdelaní ludia v súcasnosti používajú 6-8
000 znakov, na cítanie novín a casopisov je potrebné poznat 2-3 000 znakov. Caj:
Cína je krajina s najstaršou cajovou tradíciou, ktorá siaha pravdepodobne tisícrocia do
minulosti (aj ked sú teórie, podla ktorých je skutocná pravlast caju Barma). Cínania
pripisujú objav caju cisárovi Šen-nungovi (2737 - 2697 p. n. l.), ktorý vraj pri
meditáciách v lese
- 6 -
náhodou objavil spôsob prípravy caju. Vo svojej Lekárskej knihe, zachovanej vdaka
neskoršiemu prepisu, hovorí o bylinkách horký t'u a ccha, ktoré by mohli byt caj, i ked
sa hovorí skôr o medicínskom použití.
Dalšou postavou, vdaka ktorej sa dochovala zmienka o caji, bol legendárny historik
Lao-c' (600 - 500 p. n. l.). Šálku caju mu vraj podal jeho žiak. Najkrajšia, aj ked trochu
morbídna legenda o caji má indický pôvod. Svätý Dharum, alias Bodhidharma, prišiel
do Cíny v roku 519 p. n. l. ucit duchovným cestám. Priblížit k bohu sa chcel pôstmi a
bdením.
Raz, vycerpaný modlitbami, zaspal. Ked sa zobudil, bol neštastný a nahnevaný. Zo
spánku obvinil svoje viecka, ktoré si šmahom ruky odrezal a zahodil. Na druhý den na
mieste, kam dopadli viecka, vyrástol krík. Ked si z jeho lístkov pripravil nápoj, zrazu
nepotreboval spat. Dalšia zmienka o caji je z medicínskeho slovníka z roku 350, ktorá
už korektne opisuje zber lístkov a prípravu caju. Prvý presný popis prípravy caju však
pochádza z neskoršieho obdobia. Chang I. z dynastie Wei (386 - 535) píše: "Listy sa
trhajú a lisujú do placiek v oblastiach medzi provinciami Chu-pei a S'cchuan, placky sa
sušia až scervenajú, tlcú sa na tenké kúsky, pridá sa cibula, zázvor a pomaranc."
Takýto caj sa podobal skôr na polievku. V piatom storocí už funguje obchod s cajom,
ale medzi lud zacal caj prenikat až v 7. a 8. storocí. Po celej krajine cajovne a obluba
caju nadobudla priam kultové rozmery. V roku 780vychádza cajová biblia - kniha Ch'a
Ching, ktorú napísal Lu Yu, ktorá je komplexným pohladom na pestovanie, spracovanie
a prípravu caju. Mení sa i príprava - placka sa rozmrví, praží nad dreveným uhlím a
rozotrie na prášok. Prestali sa používat aromatické ingrediencie, aby vynikla jemná
chut. Caj sa postupne stával najvýznamnejším exportným artiklom. Zaciatkom 8.
storocia sa dostáva do Japonska a Mongolska. V 10. storocí sa po pätdesiatrocnom
období úpadku pozviechala aj cajová kultúra. Z tohto obdobia pochádza aj dokonalý
cajový porcelán, ktorý má dnes obrovskú hodnotu. Najhodnotnejší porcelán však
pochádza z obdobia dynastie Ming (1368-1644).
V roku 1676 zacala Východoindická spolocnost obchodovat s Cínou. Najžiadanejší
tovar, ktorý sa vyvážal do Európy, bol hodváb a caj. Obchod s cajom na cínskej strane
kontroloval obchodný cech ko-hong. V roku 1834 skoncil dovozný monopol
Východoindickej spolocnosti a Cína zacala obchodovat s celým svetom. Až do polovice
19. storocia Cína de facto ovládala obchod s cajom. Potom objem poklesol (India a
Cejlón mali modernejšie technológie a lepší marketing), ale kvalita zostala.