chudoba

Čo je chudoba?

Chudoba znamená stav, keď sú materiálne, sociálne alebo kultúrne zdroje človeka natoľko obmedzené, že ho vylučujú z minimálne akceptovaného životného štandardu. Dlhodobé zotrvanie v stave chudoby vedie k sociálnej exklúzii a marginalizácii. Pojem chudoba na Slovensku v oficiálnom slovníku neexistuje, podobne ako doteraz neexistuje integrovaná stratégia riešenia chudoby[1].
Fakty:

V rokoch 2000 – 2002 bolo na svete 852 miliónov podvyživených ľudí.

Hlad si ročne vyžiada 6 miliónov detí.

Spomedzi žien zomrie ročne 530 000 v dôsledku komplikácií počas tehotenstva alebo pri pôrode. Až 99 percent z nich je z rozvojových krajín. Ku komplikáciám a následnej smrti prispieva práve hlad.

Každý rok rozvojové krajiny platia Západu 9-krát viac v splátkach dlhov, než dostávajú vo forme pomoci.

Britská charita v roku 1997 vyzbierala 26 miliónov libier na pomoc Afrike. Túto sumu Afrika „vrátila“ za jediný deň formou splácania dlhu a úrokov.

Každý obyvateľ Tretieho sveta dlhuje približne 250 libier Západu – čo je oveľa viac než väčšina z nich zarobí za celý rok.

Z 32 krajín klasifikovaných ako vysokozadlžené sa 25 nachádza v subsaharskej oblasti Afriky. Tá dlhuje 140 miliárd libier – 83 % svojho HDP.

Afrika vynakladá 4-krát viac na splácanie dlhov než na zdravotníctvo.

Dlh rúca školy, kliniky a nemocnice a jeho pustošivé účinky sa vyrovnajú účinkom vojny.
Nezištná pomoc alebo biznis?!

Hľadáme sponzora. Potrebujeme tri miliardy dolárov, aby v nasledujúcom roku nemuselo 50 miliónov ľudí umrieť hladom.

Takýto inzerát by mohla uverejniť Organizácia Spojených národov, ktorá každý rok vyzýva nasmerovať globálnu pomoc k tým, čo ju najviac podporujú.

Pomoc najväčšmi potrebuje africký kontinent. Je postihnutý chudobou a konfliktami, všetko ešte sťažujú smrteľné epidémie.

Problémom nie je to, že týmto krajinám nepomáhame, ale ako im pomáhame. Pretože faktom je, že napríklad v priebehu rokov 1982 – 1990 získali krajiny Tretieho sveta 927 miliárd dolárov rôznymi formami rozvojovej pomoci. V rovnakej dobe však zaplatili 1345 miliárd dolárov na splácanie dlhov a úrokov. Za týmito suchými číslami sa ale skrývajú otrasné údaje o nedôstojnom živote, politickej korupcii, vojenských záujmoch, hladomore a občianskych vojnách.
Je pomoc západu efektívna? Alebo je to vôbec pomoc?

Hlad nie je dôsledkom nepriazne prírody. Na svete sa vypestuje viac potravín, ako ľudstvo v skutočnosti potrebuje. Hlad je obrovský biznis. Je to spôsob, ako zabezpečiť veľké zárobky pre úzku skupinu ľudí a nutný vedľajší systém, v ktorom je výroba potravín činnosťou riadiacou sa len zákonmi dopytu a ponuky. Humanitárna pomoc je spôsob, ako vytlačiť konkurenciu z trhu. Vyrába sa len to, na čo je dostatočný odbyt, spotrebúva len ten, kto má kúpnu silu. Lenže v tomto prípade „nespotrebúvať“ znamená „nejesť“.