Chronologia 2 svetovej vojny

PREDOHRA VOJNY

Sársko- 13.1.1935 V plebiscite sa 90 percent obyvateľov Sárska, ktoré podľa Versaillskej zmluvy bolo pod kontrolou Spoločnosti národov, vyslovilo za navrátenie k Nemecku, čo bolo považované za veľký Hitlerov úspech. Rada Spoločnosti národov rozhodla 17.1. odovzdať Sársko Nemecku. Stalo sa tak 1.3. Nemecko potom od Francúzka odkúpilo sárske bane.

Etiópia- 3.10.1935 Taliansko bez vypovedania vojny vtrhlo do Etiópie a bojovalo proti nedostatočne ozbrojenej armáde cisára H.Selassieho I. Vojna skončila 5.5.1936 dobytím hlavného mesta Adis Abbeby. Spoločnosť národov označila Taliansko za agresora a vyhlásila proti nemu sankcie (9.10.). Účinnosť sankcií bola zmarená francúzko-talianskou dohodou za britského súhlasu (9.12.).

Španielska občianska vojna 1936 až 1939. V noci zo 17. na 18. júla 1936 sa začala občianska vojna v Španielsku. Fašisti na čele s generálom Francom začali povstanie v španielskom Maroku, na Baleároch a Kanárskych ostrovoch. Povstanie sa neskôr rozšírilo na ďaľšie časti krajiny. Hitler a Mussolini poskytli Francovi vojenskú pomoc.

Rakúsko- 11.3.1938 (anšlus) Vo večerných hodinách prekročila hitlerovská armáda rakúske hranice a okupovala Rakúsko (pripojenie k Ríši).

ZAČIATOK VOJNY

Poľsko- 1.9.1939 Nacistické jednotky prepadli bez vypovedania vojny Poľsko - začiatok druhej svetovej vojny. Poliaci sa zúfalo bránili, napriek tomu 17.9. nastal rozklad poľskej armády. Sovietska armáda obsadila východnú časť Poľska (na západ od takzvanej Curzonovej línie). Varšava kapitulovala 29. septembra. Francúzko a Veľká Británia vypovedali Nemecku vojnu 3.9.1939.

Zimná vojna 1939-1940 Po neúspešných rokovaniach o úprave hraníc vypovedal 30.novembra 1939 ZSSR vojnu Fínsku. Ozbrojený konflikt trval až do 13. marca 1940 (fínska kapitulácia). Sovietsky zväz (vylúčený v roku 1939 zo Spoločnosti národov) získal takto 41 000 km2 fínskeho územia.

Dánsko, Nórsko- 9.4.1940 Nemecké vojská prepadli Dánsko a Nórsko (operácia Wesserübung). Dánsko kapitulovalo bez boja. Nórska armáda kládla fašistickým agresorom odpor, avšak proti presile bola nútená 10. júna 1940 kapitulovať.

10.5.1940- Blesková vojna (Blitzkrieg) nacistickej armády smerom na západ pokračovala prepadnutím Belgicka, Holandska, Luxemburska a Francúzka (Plán Gelg). 14. mája kapitulovalo Holandsko, 28. mája Belgicko, Luxembursko bolo obsadené v prvý deň útoku (10.mája); Nemci vstúpili 14.6. do Paríža a 22 júna 1940 nadiktoval generál Keitel v Compiégne podmienky francúzkej kapitulácie.

22.6.1941- Útok na ZSSR (plán Barbarossa) Nemecké vojská vrátane satelitov (Rumunsko, Fínsko) prepadli ZSSR bez vyhlásenia vojny. Nemecko tak jednostranne porušilo pakt o neútočení. Začiatok Veľkej vlasteneckej vojny. Zo začiatku bol zaznamenaný rýchly postup nemeckých agresorov. Smrteľné nebezpečie zjednotilo ZSSR, Veľkú Britániu, USA a ďalšie krajiny do protifašistickej koalície.

17.-18.11.1941- Britské vojská začali v Afrike boje proti nemeckým armádam. Skončili obranné boje britských vojsk na egyptských hraniciach o pevnosť Tobruk. "Commandosi" prepadli Rommelov hlavný stan v Líbyi.

7.12.1941- Pearl Harbor Útok japonského letectva na americkú vojenskú základňu v Pearl Harbore, ostrov Guam a Filipíny. Začatie vojny Japonska proti USA - začiatok bojov v Tichomorí. 11. decembra sa k tejto vojne pripojilo Nemecko a Taliansko.

VEĽKÝ OBRAT

17.7.1942- Stalingradská bitka znamenala pre nacizmus strašný úder. Spolu so zničením 32 nemeckých divízií a likvidáciou južného krídla východného frontu padli aj všetky nádeje hitlerovského Nemecka zvíťaziť nad ZSSR. Bol to začiatok porážky fašizmu.

23.10.1942- El Alamien. Začiatok rozhodujúcej britskej protiofenzívy v severnej Afrike pri El Alamiene. Prenasledovaný Rommel ustúpil do Líbye a odtiaľ do Tuniska. Talianske a nemecké vojská v Afrike kapitulovali 13. mája 1943

8.11.1942- Vylodenie v Afrike. Sedem anglo-amerických divízií pod vedením generála Eisenhowera uskutočnilo "operáciu Torch" - vylodenie spojencov v Casablanke, Alžíri a Orane.

5.7.1943 Kurský oblúk. Jedna z rozhodujúcich bitiek Veľkej vlasteneckej vojny. Najväčšia tanková bitka 2. svetovej vojny.

10.7.1943- Vylodenie na Sicílii. Invázia anglo-amerických vojsk pod vedením generála Eisenhowera na Sicílii sa uskutočnila s veľkým nasadením zbraní ( 600 vojnových lodí, 5500 lietadiel). Podarilo sa im v priebehu 38 dní ostrov obsadiť. Nemecké jednotky ustúpili, 100 tisíc Talianov sa vzdalo.

13.10.1943- Taliansko proti Nemecku. Badogliova talianska vláda vyhlásila vojnu nacistickému Nemecku. Nemecké vojská predtým oslobodili uväzneného Mussoliniho, ktorý 18.9.1943 pod nacistickou ochranou vyhlásil v severnom Taliansku Republiku Saló.

14.1.1944 Sovietska armáda začala obrovskú ofenzívu pod Leningradom (obliehanom Nemcami v rokoch 1941-43). Od konca januára do 17.apríla vojská ukrajinského frontu rozbili 96 nemeckých divízií. Hlbokým prielomom pri Novgorode vynútený ústup nemeckých jednotiek zo severného Pobaltia.

ZAČIATOK KONCA

6.6.1944- Invázia v Normandii. Vylodenie spojencov vo Francúzku (na polostrove Cotentin). Nasadenie obrovského loďstva ( 6500 dopravných lodí, 23 krížnikov, 104 torpédoborcov) a tisícov lietadiel zabezpečilo úspech operácie Overlord a tým zj otvorenie druhého frontu.

20.7.1944- Atentát na Hitlera. Nevydarený generálsky puč nemeckej armády proti Hitlerovi, v ktorom videli hlavnú prekážku pri zámere dohodnúť so spojencami prímerie. Väčšina účastníkov sprisahania bola popravená.

9.1.1945- Vojna v Tichomorí. Američania sa vylodili na Luzone a 4.2.1945 obsadili Manilu na Filipínach. Na západe v tom čase spojenecké vojská dosiahli úspechy v Barme. Vylodením na kľúčových miestach Iwo Džima (19.2.) a Okinawa (1.4.) rozvinuli Američania operácie, ktoré mali kulminovať inváziou do Japonska.

16.-26.12.1944- Ofenzíva v Ardenách. Posledná nemecká protiofenzíva na západe v Ardénach. Nemci prelomili front v šírke 100 km. Iba nasadením veľkých pozemných jednotiek a letectva sa generálovi Eisenhowerovi podarilo zadržať Nemcov. 12.januára 1945 prešli spojenecké vojská do obrovskej ofenzívy na 1300 km dlhom fronte.

13.2.1945- Dobitie Budapešti. Zatiaľ čo na juhu 2. a 3. ukrajinský front dokončil oslobodenie Budapešti a sovietske vojská vstúpili následne na územie Rakúska, Hitler všetky rezervy vojsk vrhol na východ. Viedeň bola oslobodená 13.4.1945.

FINÁLE

16.4.1945- Útok na Berlín. Sovietska armáda pristúpila k záverečným operáciám, ktorých cieľom bolo dobytie Berlína. Pouličné boje sa začali 23. apríla, obkľúčenie mesta 25.apríla 1945.

25.4.1945- Útok na Reichstag. 1. bieloruský front začal o 5:00 hod. ráno útok na Ríšsky snem (Reichstag).

Hitlerov koniec. O 15:30 hod. (30.4.) v objekte podzemného bunkra ríšskeho kancelárstva spáchal Hitler so svojou ženou E.Braunovou samovraždu. Jeho funciu prevzal admirál Dönitz.

8.5.1945- Kapitulácia Nemecka. V sídle sovietskeho velenia v Karlshorste pri Berlíne, za prítomnosti maršála Žukova, gen. Spatza (USA), maršala Teddera (V. Británia), gen. L. de Tassigny (Fr.), maršala Keitela, gen Stumfa a adm. Friedenburfa (Nem.) - začali rokovania o bezpodmienečnej kapitulácii Nemecka. Táto vošla do platnosti 9.mája 1945 o 00:01 hod. Protokol o kapitulácii bol podpísaný 7. mája v americkom hlavnom stane v Remeši. Prezídium Najvyššieho sovietu ZSSR vydalo výnos o ustanovení 9.mája Dňom víťazstva.

August 1945. Do leta 1945 Japonsko stratilo všetky obsadené územia. Spojenecké vojská a sily odporu oslobodili Barmu, Indonéziu a Indočínu. Bombardovanie Tokia americkým letectvom pokračovalo čoraz intenzívnejšie. Kulminovalo začiatkom augusta (6. a 9.8.1945), keď na Hirošimu a Nagasaki zvrhli atómové bomby, ktoré usmrtili státisíce ľudí.

9.8.1945 ZSSR vstúpili do vojny z Japonskom. Sovietska armáda rýchlimi údermi porazila Kvantungskú armádu. Nasledoval rýchli postup sovietskych vojsk do Mandžuska a severnej Kórei. 14.8. japonská vláda vydala vyhlásenie o zastavení vojnových akcií. Boje na jednotlivých frontoch však trvali ešte niekoľko dní.

2.9.1945- Koniec druhej svetovej vojny. Podpísanie bezpodmienečnej kapitulácie Japonska. Militaristické Japonsko bolo porazené. Vojenské operácie v Ázii a Tichomorí skončili, a tým sa uzavrela posledná kapitola obdobia druhej svetovej vojny.

Norimberský proces- (20.111945 až 1.10.1946) Medzinárodný vojenský tribunál, zložený z predstaviteľov štyroch víťazných veľmocí (ZSSR, USA, Veľkej Británie a Francúzka) sídliaci v Norimbergu vyniesol 12 rozsudkov smrti (obesením): H. Göring, J. von Ribbentrop, A.Rosenberg, M.Bormann, E.Kaltenbrunner, W.Keitel, A.Jodl, W.Frick, A.Sezssinquart, F.Sauckel, J.Streicher, H.Frank. Hlavný vinníci sa však súdu vyhli. (A.Hitler, J.Goebbels, H.Himmler, M.Bormann). Ostatní boli odsúdení k dlhoročnému žaláru.