Chrám matky božej v Paríži 2
Znaky romantizmu
Autor uplatňuje fantáziu, keď opisuje Quasimoda. Je až nereálne a nezmyselné, aký škaredý bol Quasimodo. Román sa vyznačuje tiež romantickou harmóniou kontrastov (zločinnosť a nevinnosť, ohavnosť a krása). Dielo je typické svojím romantickým napätím, protikladmi, údesnými scénami, výnimočnými postavami i filozofickými úvahami.
Tematický plán
Námet: Autor našiel podnet v slove osud.
Téma: Autor poukazuje na nezmyselné obvinenia vtedajšej spoločnosti. Na kladné vlastnosti Esmeraldy a Quasimoda, ktorý mal aj napriek svojmu vzhľadu dobré srdce.
Idea: Od lásky je len kúsok k nenávisti.
Motívy
Statické – Autor veľmi často a rozsiahle opisuje mesto Paríž, postavy a ich pocity a tiež uvažuje nad ich osudmi, konaním a myšlienkami.
Dynamické – Keď Esmeraldu unesie Quasimodo, zachráni ju Phoebus. Vtedy sa do neho zaľúbi.
Pri schôdzke Esmeraldy s Phoebusom sú sledovaní Frolom, ktorý zabije Phoebusa.Za jeho vraždu je obvinená Esmeralda, ktorá sa neskôr prizná a je odsúdená na smrť.Keď už išli obesiť Esmeraldu, zrazu ju zozadu chytil Quasimodo a odviedol ju do chrámu.
Epizóda: Vo veľkej sieni sa odohrávali mystéria, ktorých autorom bol Pierre Gringoire.
Časopriestor – chronotop: Celý dej sa odohráva v stredovekom Paríži v roku 1482. Čas je prítomný a priestor je skutočný, cudzí a mestský.
Dej
Dej sa začína hrou mladého spisovateľa, ktorá má uvítať zahraničných vyslancov. Pozornosť divákov však upúta drzý študent a hra ostáva v úzadí. Postupne stráca všetkých divákov. Ich pozornosť sa totiž upriamila na voľbu kráľa bláznov. Každý kandidát sa ukáže v okienku s čo najstrašnejšou grimasou. Túto súťaž vyhráva Quasimodo, najdúch, ktorého sa ujal vtedy ešte len kňaz, teraz už arcibiskup Claude Frollo. Jeho výzor je totiž najstrašnejší. Žiaľ, nejedná sa len o grimasu. Hluchý zvonár Quasimodo sa však teší priazni davu. Smutný autor hry s deravými vreckami sa teda poberie túlať sa po parížskych uličkách. Tam uvidí prepad mladej dievčiny, ktorú však zachráni Phoebus. Túla sa ďalej a nakoniec sa dostane medzi ozajstnú spodinu spoločnosti, kde ho chcú popraviť. Keďže úlohu, ktorú mu žobráci dali, nesplní, život mu môže zachrániť len žena, ktorá by ho chcela.
Na prekvapenie všetkých sa prihlási pekná, mladučká cigánka Esmeralda, dievčina, ktorej prepad videl, ktorá sa živí tancom a predvádzaním šibalských kúskov svojej kozičky Džali. Autor je teda zachránený, no napriek jeho ilúziám je jeho manželstvo s Esmeraldou len formálne. Tá je totižto viazaná skutočnosťou, že ak príde o panenstvo, nepodarí sa jej nájsť svoju matku, ktorú od detstva nepozná a navyše je zaľúbená do Phoeba. Ten si žije život vyššej spoločnosti a je zasnúbený zo svojou sesternicou. I keď je toto zasnúbenie umelo dohodnuté, je preňho výhodné. Jedného dňa, keď je na návšteve u svojej snúbenice, dievčatá zbadajú na nádvorí tancovať Esmeraldu. Zapáči sa im a tak si ju dajú zavolať do izby. Keď však zbadajú, že je krajšia ako ony samy, zosmiešnia ju a pošlú preč. Phoebus sa za ňou poberie a dohodnú si schôdzku. Esmeralda je Phoebovým návrhom priam nadšená a veľmi rozrušená a na schôdzku sa neuveriteľne teší. Je pripravená obetovať mu všetko, dokonca i svoje panenstvo.
Calude Frollo však o Esmeraldu taktiež javí záujem, to on je chcel dať uniesť a keďže to bol práve Phoebus, kto zmaril jeho plán, keď odhalí ich schôdzku, zúri. Prenajme si v hostinci izbu hneď vedľa ich hniezdočka lásky a prv ako Phoebus Esmeralde „dokáže svoju lásku“ ho Frollo zabije. Esmeralda omdlieva a preberá sa až na súde, kde sa pod ťarchou mučenia priznáva. Je odsúdená na smrť a uvrhnutá do väzenia. Tam za ňou príde Frollo, vyzná jej svoje city a navrhuje, aby spolu ušli. Esmeralda rízne odmieta a tak jej nezostáva nič iné ako odvisnúť. Ako však kat plní svoju povinnosť, stane sa niečo neočakávané: Esmeraldu spod šibenice zachráni Quasimodo a keďže chrám je miestom azylu, Esmeralda je v bezpečí. Quasimodo sa o ňu príkladne stará a stále viac a viac ju ľúbi. Prepadol ju totiž on a keď bol na pranieri a umieral smädom, Esmeralda mu dala napiť, i napriek tomu, čo jej vykonal. Keď sa Claude Frollo dozvie, čo sa s Esmeraldou stalo, zamieri priamo do jej izby. Tam však narazí na rázny, i keď mierny odpor Quasimoda. Zúrivý odchádza preč. Medzitým sa i žobrota dozvedá o Esmeraldinom osude a rozhodnú sa, že ju z katedrály vyslobodia. Zaútočia teda na ňu, no statočný Quasimodo ju chráni zo všetkých síl. I napriek jeho úžasnej sile však Esmeraldu dostanú. Nanešťastie je pri tom aj Frollo, ktorý ju unesie. Znova sa jej pýta, či s ním ujde, Esmeralda však i teraz odmieta. Vytrhne sa mu a uteká pred vojakmi, čo ju hľadajú.
Zhodou náhod spoznáva vďaka talizmanu na krku svoju matku, ktorá už dlhé roky oplakávala svoju dcéru zavretá vo veži. Tá Esmeraldu schová k sebe do cely a keď prichádzajú vojaci a pýtajú sa na jej dcéru, kryje ju. Život jej však nezachráni, pretože Esmeralda zbadá Phoeba a bezhlavo sa za ním vrhne s výkrikom na perách. Vojaci ju objavia a tak je Esmeralda popravená na šibenici. Jej matka zomiera pološialená bolesťou z opätovnej straty svojej dcéry, kŕčovito držiac jej telo a pokúšajúc sa zabrániť osudu. Popravu sleduje z balkóna Phoebus so svojou snúbenicou, čo Esmeralde neunikne a tak zomiera so sklamaním v duši. Quasimodo sa na popravu pozerá z výšky katedrály a keďže vie, že na príčine je jeho dobrodinec, zhodí ho. Frollo pád neprežije a keďže Quasimodo stratil všetko, čo miloval, ľahne si k Esmeraldinmu telu a ostane tam. Jeho trápenie ukončí až smrť.
Postavy: hlavné
Esmeralda
Je dobré, citlivé a nevinné dievča, plné mladosti a radosti zo života. Celý život vyrastala na pokraji spoločnosti spolu so zberbou a tak sa vie postarať o svoju bezpečnosť. Je veľmi temperamentná, šikovná a prefíkaná, rada ukazuje svoje talenty pred publikom, v hĺbke duše je však hanblivá. I ona zahorela láskou k mladému urodzenému vojakovi. Jej láska je však fanatická, hlúpa a naivná, kvôli nej prehliada Quasimodovu dobrotu, ktorou ju zahŕňa a je jej dokonca prednejšia ako vlastná matka, ktorú po dlhom čase objaví. Obetovala by pre ňu všetko a táto zaslepenosť sa jej stane osudnou.
Claude Frollo
Je arcibiskupom oddaným vede a všetkému s ňou spojenému. Vo svojej túžbe po poznaní zachádza až do extrémov a dostáva sa do styku s mágiou. Stará sa o svojho brata, ktorého miluje, na verejnosti však pôsobí neprístupne a chladno. Jeho vyrovnanosť však naruší láska k Esmeralde, ktorá sa stáva bezhraničnou, až šialenou. Pre to, aby získal jej náklonnosť by urobil všetko pomyslenie, že by ju videl v náručí iného muža je neznesiteľná – radšej by videl Esmeraldu mŕtvu. Táto láska ho pomaly opantáva, zrieka sa svojich zásad, kuje pykle na získanie dievčiny a stáva sa zverom schopným všetkého. Vo vnútri to nie je zlý človek (prichýli Quasimoda), no keďže mal celý život nedostatok lásky, jeho túžba po nej je silnejšia ako všetko ostatné.
Quasimodo
Je dušou v netvorom tele. Ako malého ho dali do chrámu, kde bol odkázaný na milosť a nemilosť veriacich. Keď si ho do opatery vezme mladý Frollo, stáva sa mu oddaným a vďačným služobníkom. Quasimodo pripomína psa, pokorného, zmiereného so svojou úbohosťou a tým viac oddaného svojmu pánovi. Keďže je okolím nepochopený a všetci sa ho štítia, je nútený vytvoriť si vlastný svet v útrobách katedrtály. Ona sa mu stáva domovom a spolu so zvonmi, ktoré miluje i napriek tomu, že ho pripravili sluch a arcibiskupom je mu jedinou oporou. Situácia sa zmení, keď do jeho sveta prenikne Esmeraldina dobrota, ktorá mu i napriek tomu, že jej chcel ublížiť pomôže, keď prežíva krušné chvíle na pranieri. Jeho srdce zahorí poníženou, oddanou a vďačnou láskou, ktorá mu dáva neopísateľnú silu a ktorá sa neskončí ani po Esmeraldinej smrti. Miluje ju dokonca natoľko, že obetuje i človeka, ktorý mu bol všetkým - Frolla.
Phoebus
Je samoľúbym vojakom urodzeného rodu, ktorý má rád všetko, čo k vojenčine patrí – ženy, alkohol a pýchu. Esmeralda sa mu zapáči pre jej krásu, mladosť a oddanosť, no v skutočnosti pre neho nič neznamená. Phoebus je zasnúbený so svojou sesternicou, no jeho láska k nej je tiež viac – menej telesná. Je to jeden samoľúbu a sebecký mladý človek plný ambícií, ktoré chce naplniť za každú cenu.
Gudula
Bola pustovníčkou v Myšej diere (verejná cela, kde sa kajali a modlili ženy za svojich blízkych, ktorí zomreli alebo ich nevedeli nájsť; táto cela nemala dvere, iba jedno zamrežované okienko, cez ktoré im ľudia dávali jedlo). Keď bola Gudula mladá, mala nádhernú dcérku. Mala ju najradšej na svete. Ale raz sa na chvíľu odbehla porozprávať so susedkou a keď sa vrátila, jej dcérka tam už nebola. Skoro zošalela. Chodila po celom meste, hľadala ju, ale nenašla. Nezostalo po nej nič, iba jedna vyšívaná črievička. Kým bola preč, susedka videla dve cigánky, ako išli do jej izby. Nechali tam akéhosi vreštiaceho malého netvora. Bol to Quasimodo. Museli ho ihneď odniesť. Gudula sa rozbehla do cigánskeho tábora, ale tí už boli preč. Myslela si, že jej dcéru zjedli. Preto nenávidela cigáňov, no najviac Esmeraldu, lebo bola vo veku jej dcéry.
Konflikt
Vonkajší - Arcidiakon Claude Frollo sa zaľúbi do krásnej cigánky Esmeraldy. Rozhodne sa jej pomstiť za neopätovanú lásku, komplikuje tak životy všetkým hrdinom.Quasimodo je odsudzovaný všetkými ľuďmi, pretože vyzerá inak ako oni.
Vnútorný – Po predstavení mystérií Gringoire ľutujen sám seba, že nikto nepozeral jeho nudné predstavenie, je samoľúbi.
Postavenie autora v diele: Autor je v diele rozprávač. Je niečo ako oko kamery.
Významové zafarbenie diela: tragické
Kompozičný plán
Kompozícia: Celé dielo sa na delí na dva diely. Prvý diel obsahuje šesť kníh a druhý diel obsahuje päť kníh. Knihy sa ešte delia na kapitoly.
Jazykový plán
Autor vo svojom diele využíva jednoduchší jazyk, ktorý ozdobuje jazykovo – umeleckými prostriedkami.
Figúry
Elipsa – „pekne – krásne“,široko – ďaleko“
Epiteton – „jej hebké prsia“,„horúce pery“
Metafora – „.opitý vášňou“,počula, ako sa mu z pŕs derú chrčivé zvuky“