Chorvátsko

Chorvátsko
Chorvátsko má tvar polmesiaca. Po stárocia bolo súcastou Uhorska, až kým sa v roku
1918 nepripojilo k Juhoslávii. Roku 1991 ako prvé z krajín Juhoslávie vyhlásilo
nezávislost. takmer okamžite muselo bránit svoje územie pred srbskými vojskami a
starodávna nenávist medzi Srbmi a Chorvátmi viedla k vojne. Krajina má zásoby ropy,
uhlia a bauxitu, potrebuje však pomoc pri likvidácii obrovských vojnových škôd.
Turistika:
Dlhé pobrežie so stovkami zálivov, zátok a odlahlých pláží, s obdivuhodnými vrchmi v
pozadí pritahuje do Chorvátska generácie turistov. Iba v roku 1990 prišlo do
Chorvátska viac ako 12 miliónov návštevníkov. Po vypuknutí vojny turistický ruch ustal,
ked starodávne mestá ako Dubrovník ostrelovala srbská armáda. Chorvátske plodiny:
Úrodné doliny riek na severe krajiny majú teplé podnebie, co je ideálne na pestovanie
ovocia, ako sú slivky, marhule a hrozno. Pestuje sa tam i lan pre vlákno, z ktorého sa
vyrába lanová bielizen a plachtovina, ako aj semená z ktorých sa lisuje lanový olej.
Pobrežie:
Dlžka chorvátskeho pobrežia je 5740 km vrátane 1 185 ostrovov. Bez ostrovov je to
približne 2000 km. Zaujímavostou je, že z 1 185 ostrovov je len 66 obývaných. Popri
pobreží, co sa týka flóry nájdeme palmy a rôzne okrasné rastliny a kry ako citrusy,
figovníky, akácie, ktoré na toto územie priviezli námorníci z celého sveta. Taktiež sú tu
aj olivovníky z Grécka, z ktorých plody sa vyvážali do Ríma. Jadranské more:
Jadranské more je považované za jedno z najkrajších a je najcistejším morom na
svete. Za svoju povestnú modrú farbu a priezracnost vdací skalnatému pobrežiu,
malému množstvu planktónu, nízkemu obsahu nitrátov a fosfátov a vysokému obsahu
soli (38,9g v 1 litri vody). Priezracnost vody je taká vysoká, že z lietadla možno na
otvorenom mori rozoznat svetlé predmety až do hlbky okolo 50m. Chorvátske pobrežie
je považované za najteplejšie pobrežie na Jadrane. Existujú vedecké dôkazy o tom, že
Jadran sa zväcšuje na úkor pevniny. Presné merania hovoria o tom, že Jadran sa zväcší
v priemere o 2,5cm/rok (1m za 400 rokov). Vietor:
Pre Chorvátov významnú úlohu hrá vietor. Veria totiž, že vietor má vplyv na správanie
a náladu cloveka. Jeden z vetrov Chorváti nazývajú JUGO. Jugo fúka z juhu a prináša
zlé pocasie a vytvára velké vlny. V case ked fúka JUGO je vo vzduchu vela soli
(5-15mg/m). Další vietor je nazývaný BURA. Bura fúka zo severu, severovýchodu a
prináša dobré pocasie.