Chorvátsko

Chorvátsko
Chorvátsko je krajinou s tisícrocnou históriou a kultúrou. Jeho územie sa rozprestiera v
južnej casti Panónskej nížiny a pozdlž východného pobrežia Jadranského mora. V tomto
priestore sa od nepamäti stretávala kultúra stredoeurópska a stredomorská. Historický
vývin Chorvátska je ciastocne podobný Slovenskému. Do r. 1918 bolo súcastou
Rakúsko - Uhorska. Neskôr patrilo do Královstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, od r.
1929 do Juhoslávie a od roku 1945 patrilo pod Socialistickú federatívnu republiku
Juhoslávia. Súcasná Chorvátska republika bola založená v r. 1990 a medzinárodne
uznaná zaciatkom r. 1992. Jednotkou chorvátskej meny je Kuna, ktorá sa delí na 100
Lip. Podla najnovšieho scítania ludu, dnes v tejto krajine, jednej z najmladších
európskych štátov s parlamentnou demokraciou žije okolo 4,8 milióna obyvatelov.
Najviac, 78,1% je Chorvátov, 12% Srbov. Co do náboženstva najviac 76,5% je
rímskych katolíkov, 11% je pravoslávnych veriacich. Priemerná hustota zaludnenia je
81 obyvatelov na km2. Priemerná dlžka života u mužov je 68 a u žien 76 rokov.
Oficiálnym jazykom je chorvátcina resp. Srbochorvátcina. Miera inflácie dosahuje 4% a
hlavnými obchodnými partnermi tohto štátu sú Nemecko, Rakúsko, Taliansko a
Slovinsko.
Chorvátsko je nielen jednou z najmladších ale, svojou rozlohou 56 538 km2 pevniny
(Slovensko - 49 014km2) a 31 900 km2 prilahlého mora, aj jedným z najmenších
európskych štátov. Dlžka pobrežia je vrátane 1 185 ostrovov 5740km a bez ostrovov
2040km. Zo spomenutých 1185 ostrovov je iba 66 obývaných. Na neobývaných
ostrovoch sa stáva populárna nová netradicná forma cestovného ruchu -
Robinsonovská dovolenka.
Pre pobrežie Jadranu sú charakteristické dlhé teplé letá bez daždov, dlhé teplé jesene a
mierne zimy. Typický je aj vysoký pocet slnecných dní - priemerne 2 600 hodín rocne.
Co sa týka flóry, nájdeme tu palmy a rôzne okrasné rastliny a kry ako agávy, oleandre,
cyprusy, figovníky, akácie, pomarancovníky, citrusovníky, ktoré na toto územie priviezli
námorníci z celého sveta a vdaka miernému subtropickému podnebiu sa tieto rastliny
dobre udomácnili.
Spomenme aj olivovníky, ktoré sú typickými gréckymi stromami. Olivy a olivovníky boli
známe už v antickej dobe, kedy boli hlavným obchodným artiklom a vyvážali sa do
Ríma a do vzdialených provincií rímskeho impéria.
Jadranské more je všeobecne považované za jedno z najkrajších a je najcistejším
morom na svete splnujúce najprísnejšie kritéria, ktoré stanovilo Európske
spolocenstvo.
Clenitostou pobrežia je Jadran prvý v Stredomorí a druhý v Európe. Za svoju povestnú
modrú farbu a priezracnost vdací Jadran skalnatému pobrežiu, malému množstvu
planktónu, nízkemu obsahu nitrátov a fosfátov (aspon zatial) a vysokému obsahu soli -
38,9g v 1 litri vody. Priezracnost vody je taká vysoká, že z lietadla možno na
otvorenom mori rozoznat svetlé predmety až do hlbky 56m. Vdaka tomu a tiež
bohatosti podmorského sveta sa Jadran považuje za raj pre potápacov. Priemerná
teplota mora je 17,6 stupnov. V lete stúpa na 23 až 27 stupnov. Najteplejšie more je v
auguste a túto teplotu si udržiava do jesene. Chorvátske pobrežie je považované za
najteplejšie pobrežie v Jadranskom mori.
Existujú vedecké dôkazy o tom, že sa Jadranské more zväcšuje na úkor pevniny.
Svedcia o tom aj pozostatky antických osád, zatopené prístavné zariadenia. Presné
merania dokazujú, že v súcasnosti stúpa hladina Jadranského mora v priemere o 2,5cm
za rok t.j. 1m za 400 rokov.
No a ked už spomínam more, Chorvátsko má aj jedno prvenstvo. Práve tu sa ako prvé
na svete v roku 1953 povolili nudistické pláže a nudizmus je, oproti iným štátom, plne
tolerovaný.
Pre Chorvátov významnú úlohu hrajú vetry. Veria totižto, že vietor má vplyv aj na
správanie sa a náladu cloveka. Najväcšie vlnobitie spôsobuje vietor nazývaný JUGO,
ktorý vanie z mora na pevninu a vytvára vlny až 5m vysoké a 30m dlhé. Prináša tažký
a vlhký vzduch, vodná triešt z vln sa rozstrekuje do výšky 100m a vietor ju odnáša so
vzdialenosti až 500m od mora. V tom case je vo vzduchu 5-15mg soli v m3 a
mnohokrát viac jódu než vo vzduchu vo vnútrozemí. Pod vplyvom tohto vetra sú vraj
všetci ludia nervóznejší. Domáci veria, že je to vietor zhoršujúci náladu. Vzduch pri
mori vtedy obsahuje 3x viac ozónu ako nad pevninou vo vnútrozemí, dalej podstatne
viac kyslíka a dalších látok. Preto je velmi prospešné pre zdravie íst sa v tomto pocasí
prejst po pobreží. Pod vplyvom dalšieho vetra, tzv. BURY, co je suchý, studený vietor
vanúci od pevniny na more, dochádza vraj k zlepšeniu nie len pocasia ale aj nálady.
Chorvátska kuchyna sa vyvíjala pod rozlicnými vplyvmi - tureckými, talianskymi, ci
madarskými. Ale aj napriek tomu má svoje špecifické crty. Oblúbená je MANŠTRA -
hustá zeleninová polievka, FUŽI - cestoviny s telacím ragú, KRUMPIR - smažené
zemiaky s cesnakom a vegetou. Kedže chorvátske mestecká sú vo velkej miere
pôvodne rybárskymi, vynikajúca gastronomická ponuka je spojená s plodmi mora, ale i
s pecením baranov a volov.
Pohlad do vitrín reštaurácií špecializujúcich sa na pokrmy z rýb, chobotníc, ustríc,
morských rakov je tým najlepším sprievodcom po morskom svete. Co sa týka nápojov
typická pre Chorvátsko je RAKIJA - pálenka z hrozna s naloženým ovocím alebo
bylinkami. Oblúbené sú aj rôzne druhy predovšetkým bielych vín najvyššej úrovne.
Len málokto si pri návšteve Chorvátska uvedomí, že pero je vynálezom chorvátskeho
inžiniera S. Penkala, ktorý ako prvý na svete v r.1906 vyrobil a patentoval mechanické
a plniace pero. Dokonca aj obycajná kravata má svoje korene práve tu. Ako prví si
viazali šatku okolo krku chorvátski vojaci vo Francúzsku v 17st. Tzv. CROATA sa velmi
rýchlo stala módnou záležitostou po celom svete. Na Chorvátsko, predovšetkým Split a
Dalmáciu si velmi rada spomínala aj královná dokonalých kriminalistických príbehov
Agáta Christi, ktorá tu strávila svoje druhé medové týždne.
V procese dezintegrácie bývalej Juhoslávie došlo k rozdeleniu vyše 2000km
juhoslovanského pobrežia. Väcšina pobrežia patrí Chorvátskej republike, iba na severe
od Arkaranu po Portorož patrí 46km Slovinsku, 6km severne od Dubrovníka Bosne a
Hercegovine, asi 280 km od Boky Kotorskej po Ulcinj patrí Ciernej Hore.
Letovanie pri mori, lyžovacka v horách, polovacka a rybacka, kúpele, zámky a
posvätné miesta, horská turistika a lahšie pešie túry, oddych pri zbere húb a liecivých
rastlín, vidiecka a robinzonská turistika - to všetko a ešte aj ovela viac poskytuje
Chorvátsko, hoci je jednou z menších krajín Európy. Každé rocné obdobie a každý kraj
poskytne tuná turistom nieco nové a neopakovatelné, tolko odlišné od každodennej
všednosti. Tu sa ušlachtilé druhy rýb, rakov a mušlí cestou od mora na stôl vyhýbajú
mraziarnam. A svetoznáme hluzovky sa nedovážajú, ale hladajú a nachádzajú v
istrijských lesoch. Olivové sady a vinohrady, vzácne druhy vín, bohatá gastronomická
ponuka, tolko odlišná od oblasti k oblasti, predajne plné dovozového a kvalitného
domáceho tovaru, každého, kto navštívi Chorvátsko, obohatia popri pravej dovolenke
novými ponukami. A široko - daleko známa pažská alebo lepoglavská krajka, creský
alebo pažský syr, krištál, kožené predmety .. sú suveníry, ktoré budú chorvátske leto
pripomínat aj pocas chladných mestských zím európskych a mimoeurópskych metropol.
A predsa, napriek úspešným turistickým rokom a velkému množstvu turistov, ktorí mu
dali prednost pred vychýrenými európskymi miestami, Chorvátsko využilo iba cast toho
co má.
Vyhnúc sa nástrahám vlastného nadmerného rozvoja ono až teraz píše svoje najlepšie
turistické strany s jasným zámerom, že nájde pravú mieru a tak sa vyhne pasci, do
ktorej sa niektoré turistické zeme už dostali: stali sa obetou vlastného
nekontrolovaného turistického rozvoja. Teraz, ked je masová turistika na úpadku a
neprehladné turistické betónové bloky v niektorých krajinách sú turistom stále
odpudzujúcejšie, oprávnene sa môže povedat, že nadchádzajú zlaté casy chorvátskeho
cestovného ruchu. Tuná totiž ešte aj teraz môžete nájst zátoku, ktorá je iba vaša, svoj
strom alebo kvet. Tuná celkom urcite znova nájdete a spoznáte sami seba.
DALMÁCIA A ZATON
Porozprávam vám jednu z mnohých povestí o prekrásnej Dalmácii. Dávno pradávno
dala prekrásna princezná svojmu milému nesplnitelnú úlohu. Povedala: „Chod a nájdi
takú krajinu, kde je tolko ostrovcekov ako hviezd na nebi, kde na stromoch rastú
mušle a vo vode ležia datle, kde je more modrejšie ako moje oci a kde sú piesne
krajšie ako spev vtákov, v ktorej je láska taká aká bude tvoja, ked takú zem nájdeš. Ak
takú krajinu nájdeš, vezmem si ta za muža.“ Mladý hrdina sa neveriac vydal hladat
takú zem. Našiel ju. A vy práve teraz tiež. Volá sa Dalmácia. Tolko povest. Nevedno kto
ju vymyslel, ale je isté, že tento prekrásny kút Chorvátska si skutocne získal povest
turistického raja.
Severozápadne od malebného historického mesta Zadar v severnej casti Dalmácie leží
urcite jedno z najkrajších letovísk - turistický komplex Zaton. Stredisko je situované
nedaleko rovnomennej dediny v tichej zátoke chránenej pred silným vetrom. Kemping
Zaton je súcastou rekreacného mestecka s rozlohou vyše 100ha. Rozprestiera sa v
borovicovom lese, ktorý lemuje pobrežie a je pre 5000 turistov. Je ideálnym miestom
pre rodinnú dovolenku spojenú s aktívnym oddychom a zábavou. Pieskovo -
kamienková pláž má dlžku 1,5km, je mimoriadne vhodná pre malé deti i neplavcov a
dotvára ucelený obraz oázy pokoja a prázdninového raja.
Podla kategorizácie kempingov, ktorá sa uskutocnila minulý rok (1999), bol turistický
komplex Zaton zaradený medzi 6 najlepších v Chorvátsku, oznacených 4 hviezdickami.
Okrem toho bol ocenený Zlatou kotvou (Zlatno sidro) – ako najlepšie
turisticko-rekreacné zariadenie v Dalmácii v r.1999.