Chorvátska republika

Chorvátska republika
Chorvátska republika
Vznikla po rozpade bývalej Juhoslávie roku 1991. Jej územie nieje presne vymedzené,
lebo obyvatelia srbskej národnosti si vytvorili na jej území samostatnú republiku
Srbská krajina, ktorú Chorvátsko neuznáva. Územie Chorvátska v pôvodných
hraniciach má rozlohu okolo 56 000km štvorcových a žije tam 4.7 mil. obyvatelov.
Hustota zaludnenia je 84 obyv/km štvorcový. Hlavné mesto Chorvátska je Záhreb. Má
770 000 obyvatelov. Poloha republiky je z dopravného hladiska velmi výhodná.
Obyvatelstvo tvoria predovšetkým Chorváti, Srbi a Taliani a Rómovia. Prirodzený
prírastok je v jednotlivých oblastiach rôzny. Jeho priemer je 5%. V mestách žije 45%
obyvatelov. Jeho ekonomika tažila najmä z tranzitnej dopravy a cestovného ruchu.
Velké pobrežné prístavy (Rijeka, Bakar, Omišalj, Split) využívajú aj vnútrozemské štáty
Európy. Patria k nemu 2/3 jadranského mora a množstvo velkých a malých ostrovov.
Oblast Jadranu je charakterizovaná teplým, suchým letom a daždivou zimou. Pre
Jadranské more je typický vysoký obsah solí a vinikajúca priezracnost vody. Významné
centrá turistického ruch sú napr.: Rovinj, Crikvenica, Umag, Podgora, Južná Dalmácia..
Významným ostrovom pre turistický ruch je ostrov Krk. S pevninou je spojený Krckým
mostom a letiskom Rijeka. Velmi známi je domáci ovcí syr, údená šunka „pršut“,
jahnacie mäso, ktorým sa hodili aj na velkolepých hodoch rímskeho imperátora Neróna.
Velmi známa je pohostinnost hostitelov. V dobre chránenej prírodnej zátoke Puntarska
draga je umiestnený najväcší a najstarší jachtový prístav na Chorvátskom
Jadrane-„Punat“. Kvôli zvláštnostiam reliéfu sa casto nazýva aj ostrovom kontrastov:
krajiny hustých lesov, kopce a rodné doliny sa striedajú oblastami krasu, ktoré
ovplyvnujú zaujímavými krásnymi tvarmi. Pobrežie je výnimocne clenité, s
prekrásnymi piesocnatými a kamennými plážami. V Crikvenici v roku 1412
Frankopánske kniežatá stavajú kláštor pri stredovekej kaplnke a darujú ho rádu
Pavlínov. Kláštor sa stal strediskom kultúry a vzdelania. Rýchlo sa tu rozvila obec i
prístav a po starej a po starej kaplnke dostala meno Crikvenica. Oblast Plitvických
jazier bola roku 1949 vyhlásená za národný park. Na nížinatom severe Chorvátska má
velké sústredenie priemysel. Samostatná nížina je polnohospodársky intenzívne
využívaná. V hospodárskej štruktúre má vedúce postavenie priemysel. Prevažuje
strojárstvo, chemický, potravinársky a textilný priemysel. Priemyselná výroba sa
sústreduje do dvoch oblastí.
Prvá je stredochorvátska oblast s hospodárskymi centrami Záhreb, Osijek, Sisak,
Karlovac a Viraždín. Druhá je prímorská oblast s prístavmi Rijeka a Split s priemyslom
typickým pre prístavné komplexy. Na ostrove Krk sa nachádza ropný terminál Omišalj
prístupný aj pre najväcšie tankery. Zacína tam ropovod Adria. V polnohospodárstve
mierne prevláda rastlinná výroba zameraná na pestovanie pšenice a kukurice. Vo
velkom sa pestuje ovocie a vinic. Významná je a j produkcia tabaku. Produkujú sa aj
olivy, citrusy a figy. Chorvátsko vyváža strojárske a potravinárske výrobky, hliník a
liecivá. Dováža suroviny, stroje a zariadenia, dopravné prostriedky. .