Choré more

CHORÉ MORE

Vodu, dno i pobrežia oceánov a morí človek stále viac využíva pre rôzne účely, čím zároveň aj spôsobuje, že tento priestor v mnohých smeroch znehodnocuje a ohrozuje. Sám si vedome ale aj nevedome vytvára problémy, ktorých riešenie si častokrát vyžaduje medzištátnu až celosvetovú spoluprácu.

Znečisťovanie hydrosféry, v rámci ktorej svetový oceán má prvoradý celoplanetárny význam, patrí medzi najväčšie problémy súčasnej civilizácie. Podľa Medzinárodnej oceánografickej komisie znečisťovanie svetového oceánu sa definuje ako: "Priame alebo nepriame prinášanie substancií, alebo energií vplyvom človeka do oceánskeho životného prostredia (vrátane prínosu riekami), ktoré sú nebezpečné ľudskému zdraviu, škodia morským organizmom, obmedzujú využitie oceánov a morí, vrátane rybolovu a znižujú rekreačné možnosti".

Príčiny znečisťovania svetového oceánu sú rôznorodé a ich dosah sa neustále zväčšuje. Škodlivé látky sa do oceánov a morí dostávajú prirodzeným spôsobom, napr. eróziou na pobrežiach, vulkanizmom na oceánskom dne, riekami, vetrom, atmosferickými zrážkami a ľudskou činnosťou.

Hospodárska aktivita človeka v oceánoch a moriach, aj na okolitých pevninách čoraz viac spôsobuje znečisťovanie svetového oceánu. Najnebezpečnejším znečisťovateľom je ropa, ktorá sa dostáva do oceánov a morí pri jej ťažbe, pri havárii tankerových lodí, pri vyplachovaní tankerov. (Obrovské tankerové lode, ktoré v mori čistia svoje podpalubné sklady, vypúšťajú do morskej vody uhľovodíky. Tie potom unášajú morské prúdy k brehom.) Predpokladá sa, že do svetového oceánu sa ročne dostáva asi 6 mil. ton ropy, z toho prevažná časť pričinením človeka.

I keď najznámejšie znečistenia ropou sú z havárií tankerov, ktorým sa ropa transportuje, viac rôznych ropných látok sa dostáva do svetového oceánu vypúšťaním znečistených vôd, pri čistení tankerov a prínosom znečistených vôd riekami z pevniny. Asi 10 % ropy z uvedeného množstva prichádza do svetového oceánu prirodzeným spôsobom, napr. presakovaním z naftonosných vrstiev dna do morskej vody. Ropné látky sa ukladajú na hladine vo forme tenkej súvislej vrstvy. Toxicita a trvanie ropných látok na hladine závisí od ich druhu. Nebezpečenstvo ropného znečistenia je najmä v tom, že zabraňuje alebo znižuje výmenu plynov, pohlcuje kyslík rozpustený vo vode, obmedzuje fotosyntézu.

Nebezpečné je aj tepelné znečistenie spôsobené odpadovými vodami tepelných a jadrových elektrární, ktoré sa budujú v blízkosti pobreží.

Na znečisťovaní svetového oceánu sa stále viac podieľajú chlórované uhľovodíky, ktoré sú obsiahnuté v rôznych syntetických chemických látkach, napríklad v rozpúšťadlách , pesticídoch a pod. Odhaduje sa, že asi 25 % ročnej produkcie týchto látok sa dostáva do svetového oceánu riekami, odpadovými vodami priamo do oceánov a morí i vetrami. Tieto látky sú veľmi nebezpečné preto, že sú značne rezistentné, akumulujú sa v biomase, spomaľujú tiež fotosyntézu, rast a delenie buniek fytoplanktónu a pod. Vplyv chlórovaných uhľovodíkov sa môže negatívne prejaviť na celom potravinovom reťazci organizmov svetového oceánu.

Svetový oceán je stále viac ohrozovaný aj znečisťovaním ťažkými kovmi a komunálnymi odpadmi. Z ťažkých kovov sú nebezpečné svojou toxicitou zlúčeniny ortuti, olovo a kadmium. Komunálnymi odpadmi sa do svetového oceánu dostávajú rôzne organické i anorganické látky - zlúčeniny fosforu, dusíka, detergenty, fenoly, patogénne mikroorganizmy a pod. Udáva sa, že asi 60 až 65 % organických látok má svoj pôvod od znečisťovateľov na pobreží, zvyšok prinášajú rieky. Odpadové vody obsahujú veľa výživných látok, čo spôsobuje eutrofizáciu vôd pri pobrežiach s negatívnymi dôsledkami pre živočíšstvo, najmä ryby.

V mnohých oblastiach svetového oceánu ako na plážach, tak aj na dne okrajových a stredozemných morí sa vyskytuje množstvo pevných odpadov z dreva, skla, plastických látok a pod. Odhaduje sa, že v posledných rokoch do svetového oceánu sa dostáva 8 až 10 mil. ton pevných odpadov, ktoré znehodnocujú príslušné časti oceánov a morí a nielen esteticky, ale častokrát aj svojou toxicitou.

Existuje veľmi úzka súvislosť medzi rozsahom znečistenia jednotlivých častí svetového oceánu a koncentráciou obyvateľstva, sídiel a rôznych hospodárskych aktivít na pobrežiach, ťažbou a dopravou ropy.

Počas mnohých rokov more slúžilo ako najväčšia skládka odpadu na Zemi. Hoci sú oceány obrovské, aj tak nemôžu neustále pohlcovať všetky odpady. Dnes je znečistenie mora vážnym problémom v mnohých častiach sveta. Do mora sa každoročne vypúšťajú obrovské množstvá splaškových vôd, priemyselných odpadov, olejov, vyhadzujú sa tam plasty a rádioaktívny odpad. Následkom môže byť úhyn morských živočíchov a rastlín, ale aj zničenie krehkých ekosystémov, napr. koralových útesov. Odborníci sa zhodujú v názore, že v budúcich 30 rokoch sa rozhodne o osude mnohých živočíšnych druhov a ich životného prostredia. Štatistické údaje sú varujúce. V období rokov 1600 p.n.l. až 1900 n.l. strácal svet jeden živočíšny druh každé 4 roky. V ďalšom polstoročí sa tempo zvýšilo na jeden vyhynutý druh ročne a od roku 1950 do roku 1990 na jeden vyhynutý druh denne. Sú opodstatnené obavy, že za 10 rokov zanikne jeden druh za 1 hodinu. Tieto katastrofické predpovede samozrejme zahŕňajú aj organizmy žijúce vo svete oceánov.

Na znečisťovaní oceánov sa v prevažnej miere podieľajú antropogénne činitele - človek toto oceánske prostredie znečisťuje nepriamo a priamo svojou činnosťou. Viac ako 40 % znečisťujúcich látok z pevniny do mora prinášajú rieky. Znečistenie sa prenáša aj atmosférou a do mora sa dostáva zrážkami.

Zdroje znečistenia v skratke:

priemyselná výroba (ropa a ropné produkty, detergenty, rozličné organické a anorganické látky ako ortuť, olovo, arzén, síra, meď, zinok, hliník, chróm, cín, mangán, rádioaktívne látky),

poľnohospodárska výroba (pesticídy, priemyselné hnojivá, odpadové vody),

sídla (tuhý a kvapalný odpad),

doprava (exhaláty, ropné produkty).

Znečisťovanie vody sa prejavuje zmenou jej fyzikálnych vlastností (napr. zvýšením teploty), chemického zloženia a biologických vlastností (zvýšeným obsahom vírusov a mikroorganizmov, úbytkom fytoplanktónu, ktorý sa podieľa na produkcii kyslíka v ovzduší zeme 50 - 70 %, znížením množstva zooplanktónu, ktorý je významnou potravou rýb, čo sa premieta do rybolovu i celého hospodárstva).

Chemikálie v poľnohospodárstve

S rastúcimi požiadavkami na zvyšovanie produkcie potravín stúpa množstvo chemikálií používaných v tejto oblasti. Chemické látky sa používajú na postrekovanie proti škodcom, ale aj na zvýšenie úrod. Približne polovicu pesticídov a hnojív z polí zmýva dážď. Povrchovým odtokom sa pesticídy dostávajú do riek a odtiaľ do mora. Niektoré z hnojív znižujú množstvo kyslíka vo vode, čo spôsobuje, že vodné živočíchy nemôžu dýchať. Pesticídy, napr. DDT, sa ukladajú v telách živočíchov, spôsobujú ich otravu, ako aj otravu ďalších živočíchov nasledujúcich v potravinovom reťazci. DDT spôsobuje, že morské vtáky znášajú vajcia s tenkou škrupinou a nemôžu sa z nich vyliahnuť mláďatá.

Odpad

Do mora sa ročne vyhadzujú milióny ton plastov, sklených fliaš, plechoviek a kovových sudov, dreva, starých sietí a lán. Tento odpad zabíja množstvo morských vtákov a cicavcov, ktoré sa doň dostanú. Mnohým materiálom, napr. plastom trvá roky, kým sa rozpadnú. Nazývame ich látky neschopné biodegradácie.

Priemyselné odpady

Mnohé odvetvia priemyslu sa budovali pozdĺž pobreží alebo tokov riek. Podniky často vypúšťajú chemické látky priamo do vody. Odpady obsahujú ťažké kovy ako olovo, alebo ortuť, kadmium, meď a cín. Kovy vo vodách pochádzajú z banskej činnosti, hutníctva, výroby papiera a z iných technologických procesov. Niektoré kovy, napr. olovo a ortuť, sa môžu viazať a koncentrovať v rastlinných a živočíšnych telách a spôsobovať úhyn rýb a ďalších živočíchov v potravinovom reťazci.

Niektoré podniky ťažkého priemyslu produkujú látky znečisťujúce atmosféru. Chemické látky padajú z atmosféry priamo na hladinu mora.

Vypúšťanie splaškových vôd

Na niektorých miestach sa priamo do mora vypúšťajú silne znečistené splaškové vody, čo môže zapríčiniť okrem iného aj nevhodnosť vody na kúpanie. Splaškové vody znižujú obsah kyslíka vo vode, zároveň obsahujú veľké množstvo živín, ktoré spotrebovávajú riasy. Nadbytočné množstvo živín môže zapríčiniť enormný rast rias. Keď riasy odumierajú, spotrebovávajú z vody ďalšie množstvo kyslíka a spôsobujú tak udusenie morských živočíchov. Tento proces sa nazýva eutrofizácia.

Lode - spaľovne

Takéto lode spaľujú toxický odpad. Pri spaľovaní vzniká jedovatý odpad. Preto je už tento spôsob v mnohých oblastiach zakázaný.

Rádioaktívny odpad

Niektoré hlbšie položené časti morského dna sa používali ako skládky vysoko nebezpečného rádioaktívneho odpadu, ktorý bol uzatvorený v betónových schránkach. Môže trvať tisíce rokov, kým sa rádioaktívne látky rozpadnú na neškodné. Ľudia sa však obávajú, že by rádioaktívne látky mohli uniknúť do vody. Vo veľkých množstvách sú smrteľné pre ryby a iné živočíchy, v malých množstvách môžu spôsobiť rakovinu a byť príčinou abnormálneho rastu.

Ropné škvrny

Keď ropný tanker havaruje, alebo sa potopí, môže do mora uniknúť veľké množstvo ropy. Vytvorí sa škvrna, ktorú vietor a morské prúdy môžu unášať smerom k pobrežiu. Ropa zabíja morské vtáky, ktorým sa zlepí perie, ryby a cicavce, ktoré sa otrávia po prehltnutí vody s ropou. Ropné škvrny je potrebné rýchlo odstrániť, no niektoré látky, ktoré sa na odstraňovanie ropného znečistenia používajú sú ešte nebezpečnejšie ako ropa.

Keď sa tanker Amoco Cadiz v roku 1978 prelomil a vznietil pri pobreží Francúzska, spôsobil ropné znečistenie, ktoré bolo jednou z najhorších katastrôf tohto druhu na svete. Ropná škvrna sa musí potom ohraničiť trámovými uzávermi tak, aby sa zabránilo jej šíreniu.

Každý rok sa objavujú správy o haváriách ropných tankerov v rôznych častiach svetového oceánu, pri ktorých vytieklo do vody množstvo nebezpečných škodlivín. K značným únikom ropy dochádza tiež pri ťažobných zariadeniach a s prasknutých ropovodov v šelfových moriach. Dnes sa už úplne pravidelne uzatvárajú v období plnej turistickej sezóny mnohé pláže z dôvodu extrémneho znečistenia ropnými látkami, baktériami, nárastmi rias a siníc. V roku 1985 bolo v Toskánsku uzavretých 50 km pláží južne od Livorna a identifikovaných 26 jedovatých zón. O rok neskôr bolo uzatvorených 30 km nemeckých a poľských pláží v Baltskom mori. Značné škody na pobreží spôsobili havárie tankerov v blízkosti brehov (1967 - Torrey Canyon pri Cornwalle, 1978 - Amoco Cadiz pri Bretagne, 1979/80 - havária vrtnej plošiny v zálive Golfo de Campeche - oblasť Mexického zálivu, 1989 - Exxon Valdez v zálive Prince William Sound - oblasť Aljašského zálivu).

Ropné látky sú najznámejším a najčastejšie popisovaným druhom znečistenia. Zreteľné stopy po nich existujú dnes nielen v prístavoch, zálivoch a na plážach, ale i na otvorenom mori - napr. na trasách tankerov. Odhaduje sa, že na hladine svetového oceánu sa vznáša asi 150.000 ton dechtových látok, pričom ide o koncentráciu od 0,1 mg dechtu na m2 vo voľnom oceáne, až po 20 mg/m2 v stredozemných moriach. V posledných rokoch sa do oceánu dostáva priemerne 6 mil. ton ropy ročne, z toho asi 10% pripadá na znečistenie bez zavinenia človeka (presakovanie a samovoľné úniky z naftonosných oblastí morského dna).

I keď havárie ropných tankerov budia značnú pozornosť, nie sú z globálneho hľadiska najväčšími znečisťovateľmi oceánov. Väčší objem ropných látok pochádza z "normálneho znečisťovania", čiže z lodí (vypúšťanie nečistených balastových vôd z tankerov), z riek a z atmosféry.

A čo sa deje vo vode pri znečisťovaní ropou?

Ropa a ťažké oleje vytvárajú na povrchu veľmi rýchlo hustú vrstvu, hrubú asi 2 mm. Ľahký olej tvorí monomolekulárny film. Väčšina ropných látok zostáva na hladine.

Po prvom dni stráca ropa asi 25 % hmotnosti vyprchaním ľahkých uhľovodíkov. Uplatňuje sa tiež výpar, ktorý je podporovaný vetrom, vyššou teplotou, spôsobom vlnenia na hladine a závisí tiež od zloženia ropných látok. Aj tie sú odbúravané fotochemicky.

V ďalšej fáze sa ropa mení na gelovitú hmotu (voda v ropnej emulzii). Časť emulzie klesá ku dnu, kde je pôsobením baktérií, prvokov, rias a húb spotrebovaná. Pri malom biologickom odbúravaní sa uvoľňuje oxid uhličitý. Jeho časť sa opäť stáva súčasťou ropy, časť zostáva v sedimentoch na dne, ktoré si uchovávajú toxicitu ešte niekoľko rokov.

Zvyšky plávajúcich ropných látok sú tiež ťažko odbúrateľné. Obsahujú veľa vysoko jedovatých aromatických uhľovodíkov (napr. karcinogénne látky). Ešte po 3 mesiacoch majú plávajúce ropné látky asi 15% pôvodného objemu.

Osudový potravinový reťazec

Niektoré zo znečisťujúcich látok majú škodlivé účinky v prípade, ak sa dostanú do potravinového reťazca. Zhromažďujú sa v živočíšnom tele a pri postupe potravinovým reťazcom sa stále viac koncentrujú. Medzi najškodlivejšie látky patria pesticíd DDT a ortuť. Ryby, ktoré spotrebovali potravu kontaminovanú DDT, môžu mať vo svojich telách 35 -krát vyššie koncentrácie DDT ako ich pôvodná potrava. Táto dávka sa stále zvyšuje pri ďalšom postupe reťazcom. V roku 1952 vypustila japonská továreň do mora ortuť. Viac ako 100 ľudí zomrelo a viac ako 2000 bolo paralyzovaných konzumáciou kontaminovaného rybieho mäsa a lastúrnikov otrávených ortuťou.

"Čierne" miesta znečistenia

Vážnym problémom sa stáva znečistenie tých morí, ktoré z väčšej časti obklopuje pevnina. Tu sa znečistenie nemôže rozriediť tak, ako na otvorenom mori. Ešte väčšie problémy vznikajú na husto osídlených pobrežiach, v oblastiach s ťažkým priemyslom alebo tam, kde sa more intenzívne využíva na plavbu. Najviac postihnuté sú Stredozemné more, Baltské more, Červené more, Severné more, Americké Stredomorie, severná časť Indického oceánu a ďalšie.

(Stále špinavšia voda v Stredozemnom mori okrem iného podporuje bujnenie zelených rias (Caulerpa prolifera), ktoré ohrozujú ďalšie rastlinné druhy.)

Baltské more. Termohalinné vrstvenie (na základe rozdielov teplôt a slanosti) zabraňuje vertikálnemu premiešavaniu vôd. Vodné masy pod skočnou vrstvou trpia nedostatkom kyslíka a majú malú schopnosť samočistenia. Kyslík sa do hĺbky dostáva iba difúziou a to nestačí. Pod izobathou 80 m prevláda teda anaeróbne odbúravanie organickej hmoty a hromadenie sírovodíka. To spôsobuje odumieranie fauny na dne, ktorá chýba asi na 1/4 plochy Baltského mora. Zosilený prínos živín riekami tak zvyšuje i množstvo sírovodíka v hĺbke.

Západné Stredozemné more. Tento morský región je výrazne ohraničený podmorským prahom v Gibraltárskej úžine a prahmi v Sicílskom prielive a Messinskej úžine. Výmena vody v tejto panve trvá 80 až 100 rokov. Vďaka výparu klesajú slané vody s povrchu do hĺbky a často vytvárajú vrstvu, ktorá znemožňuje zásobovanie hlbín kyslíkom. Dôležitým faktorom je silný povrchový prúd, ktorý pri pobreží Afriky smeruje od západu k východu. Škodliviny sa tak dostávajú i k pobrežiu málo priemyslových krajín a ohrozujú ich turistické využívanie. To vedie k početným sporom medzi štátmi. Asi 70 až 80 % celkového znečistenia pochádza z vysoko priemyselných oblastí Talianska, Francúzska (hlavný prínos Rhôna) a Španielska (Ebro), ktoré majú špičkové postavenie v európskom zahraničnom obchode, doprave a turistike. Celkom sa ročne dostáva do Západného Stredomoria 12 mil. ton dusíka, 21 tisíc ton zinku a okolo 1 mil. ton ropy! K znečisteniu prispieva neustále rastúca koncentrácia obyvateľstva a priemyslu priamo na pobreží. Na konferencii v Monaku v roku 1978 boli prijaté mnohé opatrenia k postupnému obmedzovaniu znečistenia: mestá nad 100 tisíc obyvateľov musia mať čističku odpadových vôd, ropné prístavy musia byť odpovedajúcim spôsobom vybavené a pod. Ešte v roku 1985 sa však 85 % nedostatočne vyčistených odpadov zo 120 veľkých miest vypúšťalo priamo do mora.

Americké Stredomorie. Proti Európskemu Stredomoriu nie je zďaleka tak zaťažené odpadmi zo sídiel a priemyslu. Sú tu značné problémy so znečistením vďaka ťažbe ropy. Viac ako 1/3 ťažby pochádza zo šelfov pri pobreží USA, Mexika, Venezuely, Trinidadu a Tobaga. Iba v hospodárskej zóne USA (do 200 námorných míľ) bolo zainštalovaných 2.000 vrtných plošín. Uplatňujú sa tiež škodliviny prinášané veľkými riekami (Mississippi, Orinoco, Magdalena) a rastúci turizmus. Za jediný rok navštívi Americké Stredomorie okolo 100 mil. turistov. Okrem toho sa odhaduje, že odpady od 30 mil. trvalo bývajúcich ľudí nie sú dostatočne čistené, a to i z veľkých miest ( napr. Havana a Kingston ). Od roku 1983 začala medzinárodná spolupráca v ochrane životného prostredia tohto regiónu. Výraznejší pokrok je však ohraničený značnými socioekonomickými rozdielmi medzi krajinami.

Severné more. Patrí medzi najviac znečistené moria Atlantického oceánu. Spôsobujú to najmä rôzne škodliviny prinášané riekami na juhu a juhozápade, ktoré odvodňujú husto osídlené a vysoko spriemyselnené územia Nemecka a Anglicka. Ďalej intenzívna námorná doprava, ťažba ropy a zemného plynu a ukladanie rôznych odpadov. K rozširovaniu znečistenia do značnej mieri prispievajú povrchové prúdy, ktoré odvádzajú znečistenú vodu od pobrežia Veľkej Británie smerom na východ a potom až k pobrežiu Dánska a Nórska. Vďaka špecifickému hydrologickému režimu sa škodliviny hromadia v sedimentoch a organizmoch riečnych delt a wattov.

Každý rok trávia tisícky ľudí letnú dovolenku pri mori. Túžia po priestranných a nerušených piesočných plážach, aby zabudli na starosti všedného dňa. Sotva niekto rozjíma nad tým, že medzi plážovými košmi a hradmi z piesku už niet miesta pre pôvodných obyvateľov tejto krajiny - pre množstvo plachých pobrežných vtákov. Pre tieto vtáky však sú piesočné pláže ako miesta na sedenie na vajciach životne dôležité. Veď kde inde majú vysedieť vajcia. Dovolenkári však ani zďaleka nepredstavujú jediné ohrozenie pobrežného sveta zvierat. Rybári a poľovníci, kapitáni parníkov, hľadači ropy a vojaci chcú túto krajinu využiť pre svoje ciele. Aby tým neutrpeli zvieratá, vyhlásili veľké úseky pobrežia Severného mora za národný park a chránené územie. V národnom parku by mala mať príroda absolútnu prednosť a každý rušivý zásah človeka by mal byť vylúčený. Toto dobré predsavzatie však často zostáva iba na papieri. Lebo tak isto teraz ako predtým sa v národnom parku zbierajú mušle a lovia morské vtáky. Ba dokonca sú tu aj ropné vrty.

My sami znečisťujeme celý rok toto životné prostredie odpadovou vodou a odpadkami. Rieky odplavujú do Severného mora nepredstaviteľné množstvo hnojív z oblasti poľnohospodárstva, jedovaté odpadové vody z fabrík a čistiace prostriedky z našich domácností, ktoré sťažujú život morským zvieratám. Nemôžeme sa čudovať, že tulene sú choré, rybám sa na koži vyhadzujú vredy a z mnohých vtáčích vajec sa už nevyliahnu mláďatá.

Všetci sme k tomu trochu prispeli.

Nakoniec sa začína more u nás doma v umývadle.

Nadmerný rybolov?

Ľudia po stáročia lovili morské ryby na svoju obživu. Prví rybári používali oštepy, jednoduché siete a háky. Tieto spôsoby rybolovu sa používajú dodnes. Ročne sa vyloví približne 75 mil. ton rýb. Vážnym problémom sa stáva výlov nadmerného množstva určitých druhov rýb, ktorý neumožňuje ich prirodzenú reprodukciu. Mnohé štáty preto stanovujú maximálne množstvá vylovených rýb.

Čierne more. Jedinou nástrahou rýb v tomto mori nie sú iba rybárske siete. Neďaleko brehu, do hĺbky asi 4 metrov, spúšťajú rybári na dno klietky z drôteného pletiva s chlebom a kúskami mäsa. Nad každou pascou je na hladine malá bója na pevnom lane. Pomocou neho vyťahujú rybári ťažké klietky do člna, kde z nich vyberajú úlovok. Jediný vchod do klietky je urobený tak dômyselne, že ryba sa dostane pomerne ľahko dovnútra, no von už ťažko.

Na odľahlejších miestach je niekedy počuť 2 - 3 pomerne silné výbuchy nasledujúce rýchlo za sebou. Pytliaci hodia s člna do mora výbušninu a časť mŕtvych alebo omráčených rýb v okolí rýchlo pozbierajú. Po ich odchode ostane tu iba cintorín rýb. Dno pokrývajú desiatky mŕtvych živočíchov, niektoré roztrhané na kusy. Medzi nimi sú kraby, mnohé iné drobnejšie živočíchy a rastliny vytrhané z dna. More po tomto čine zostane v okruhu desiatok metrov úplne bez života. Lov pomocou výbušnín je pochopiteľne prísne zakázaný, lebo narobí vo vode obrovské škody.

Jadranské more. Potápať sa s tlakovými fľašami a automatikou je tu možné len na niektorých miestach. Tieto opatrenia sú správne, lebo sú zamerané na ochranu bohatstva mora.

Medzi morskou faunou na severe a na juhu existujú isté rozdiely. Živočíšstvo južnej oblasti je bohatšie na počet druhov. Príčin je viacero. (Rozdielna teplota vody, ktorá je najvyššia na juhu alebo rozdielny charakter podmorskej krajiny.) Na severe je sústredený priemysel a nachádzajú sa tu veľké prístavy znečisťujúce more v širokom okolí.



ŽIVÉ KRÁĽOVSTVO V OHROZENÍ

V moriach, ktoré voľakedy dokázali uživiť veľké množstvo živočíchov i rastlín, dnes prežije iba málo viac než riasy a medúzy. Pobrežia sa premieňajú na dovolenkové oblasti, mušle a koraly sa predávajú ako suveníry turistom. Rybolov, veľrybárstvo i poľovačky znepokojujú početné morské zvieratá. Keď obyvatelia Arktídy zabíjajú tulene alebo veľryby, usmrtia iba nevyhnutné množstvo na jedlo a ostatok nechajú nažive, aby mali zásoby aj v budúcnosti. No ľudstvo sa stalo nenásytným. Dnes mnohým druhom morských živočíchov hrozí vyhubenie v dôsledku nadmerného lovu. Na druhej strane však po dlhý čas zase mnohí ľudia tvrdo pracovali, aby svet prírody spoznali a porozumeli mu.

V súčasnosti možno pohyb ohrozených druhov sledovať pomocou satelitov. Roku 1988 spolupracovali Spojené štáty a bývalý Sovietsky zväz pri oslobodzovaní veľrýb sivých, ktoré uviazli v ľade blízko Aljašky. Každoročne vlečné lode postrácajú vyše 1.000 km nylonových vlečných sietí. Bez kontroly rybárov sú tieto siete voľne unášané a zahynú v nich také živočíchy, ako napr. delfíny, korytnačky a veľryby, ktoré sa do nich zamotajú. Vzťah verejnosti k životu v oceánoch sa mení. Možno ešte nie je neskoro na záchranu našich oceánov a obdivuhodných živočíchov, ktoré v nich žijú.

Vplyv škodlivých látok na oceánsku biosféru

Ropný film na hladine znižuje výmenu plynov a obmedzuje fotosyntézu, zvlášť v produktívnych oblastiach zálivov, kde je malá dynamika vodných más.

Toxicita ropy je závislá na stupni jej rozpustnosti vo vode. I pri nepatrnej toxicite môžu však limitovať potravinovú ponuku, schopnosť rozmnožovania, pôsobiť karcinogénne alebo ovplyvňovať prenos genetickej informácie. Pri spolupôsobení s ostatnými škodlivinami, ktoré sú v rope rozpustné, je ich toxicita ešte zosilnená. Napr. DDT je v rope asi miliónkrát rozpustnejší ako vo vode.

Zvlášť citlivo sú postihnuté vodné vtáky, ktorým ropa zlepuje perie a spôsobuje jeho priepustnosť pre vodu. Vtáky potom strácajú schopnosť vztlakovej sily vo vzduchu, strácajú rovnako tepelnú a izolačnú schopnosť. Hynú preto zadusením, vyhladovaním alebo prechladnutím. Iba na pobreží Veľkej Británie hynie ročne priemerne 250 tisíc vtákov vďaka znečisteniu ropnými látkami.

Pre človeka znamená znečistenie ropou hospodárske straty v oblasti rybolovu, obmedzenie využitia morských chalúh (dôležitá surovina pre farmaceutický priemysel) a pochopiteľne obmedzenie rekreačného využitia pláží.

Ťažké kovy pôsobia po prekonaní určitej hraničnej hodnoty koncentrácie toxicky na morské organizmy i človeka. V moriach sa však vyskytujú i vďaka prirodzeným procesom a v stopových množstvách majú význam pre výstavbu rastlinných i živočíšnych buniek. Nebezpečnosť pôsobenia ťažkých kovov spočíva v tom, že nie sú za prirodzených podmienok ďalej odbúrateľné. V prírode sa viažu na jednotlivé články potravinového reťazca a tu sa v rôznych koncentráciách hromadia. Svoje toxické pôsobenie znižujú iba vtedy, keď sú ukladané v sedimentoch.

Zvlášť toxické sú zlúčeniny ortuti. Minulosť zaznamenala dokonca prípady úmrtia ľudí následkom otravy soľami ortuti. V japonskej Minamate zomrelo v roku 1956 celkom 46 ľudí, keď továreň na acetylén vypúšťala soli ortuti do zálivu. V Iraku zomrelo na rovnaké následky 459 ľudí v roku 1972. Soli ortuti klesajú vďaka vysokej špecifickej hmotnosti ku dnu a tu sa vďaka baktériám menia na vysoko jedovatú metylortuť, ktorá je rozpustná vo vode. Tento metylderivát ortuti nie sú morské organizmy schopné spotrebovávať ani odbúravať. Prechádza cez potravinový reťazec, až do rybieho mäsa. V konečnom dôsledku môže potom zapríčiniť smrť, slepotu, duševné poruchy alebo genetické zmeny. V sedimentoch, blízko zdrojov znečistenia, boli namerané koncentrácie ortuti až 2 g/kg, celkom bežné sú koncentrácie v zálivoch, prístavoch a v ústiach riek okolo 10 - 15 mg/kg sedimentu.

Vďaka vysokým koncentráciám v ortuti v rybom mäse bol na mnohých miestach pri pobreží zakázaný rybolov (v rôznych časových obdobiach, napr. pri východnom pobreží USA, Veľkej Británie i v niektorých nórskych fjordoch - tu boli zistené koncentrácie v mäse tresiek okolo 0,9 mg/kg mäsa).

Z ďalších ťažkých kovov vzrástli zvlášť v posledných dvoch desaťročiach koncentrácie olova v povrchovej vrstve morských sedimentov. Podľa rôznych odhadov sa ho ročne dostáva do svetového oceánu okolo 430 tisíc ton a to predovšetkým prenosom cez atmosféru (pochádza hlavne zo spaľovania ropných látok a z dopravy). Vysoko toxické je kadmium, ktoré pôsobí na spomalenie rastu, stratu pigmentácie starších tkanív, spomalenie fotosyntézy. Pri koncentráciách 4,5 ppm spôsobí smrť. Silne je akumulované napr. v telách hnedých rias čepeľnatiek (Laminaria) - až miliónkrát viac ako vo vode. Vysoké koncentrácie boli zistené vo vodách Bristolského zálivu.

S komunálnymi odpadmi sa do morí dostávajú organické látky, anorganické soli (hlavne zlúčeniny fosforu a dusíka), rôzne chemické látky (zvlášť detergenty a fenoly), kovy a patogénne mikroorganizmy (baktérie, víry, parazity). Asi 60 až 65 % organického materiálu pochádza od znečisťovateľov priamo na pobreží, zbytok prinášajú rieky (údaje pre Stredozemné more). Organické látky sú v moriach odbúravané 10 až 100 krát pomalšie ako na súši pri rovnakých teplotách. S odpadovými vodami prichádza do morí značné množstvo živín, ktoré spôsobuje eutrofizáciu vôd. Pri značnom náraste fytoplanktónu je spotrebovaný kyslík a dochádza k masovým úhynom rýb. Hynú tiež citlivé organizmy, niektoré druhy rias, ale iné sa naopak masovo rozvíjajú. Morský ekosystém je porušený, nestabilný. Pri pobreží sa škodlivé vplyvy komunálnych odpadov násobia vďaka zosilenej sedimentácii, zvýšenej teplote, kyslíkovému deficitu, toxicite detergentov (z pracích a čistiacich prostriedkov). Potom často dochádza ku krvácaniu žabier rýb, k poruchám rozmnožovania a vývoja lariev ďalších organizmov. Niekoľkonásobné zvýšenie koncentrácie choroboplodných zárodkov pri pobreží vedie niekedy ku vzniku epidémií. Vďaka filtračnej schopnosti mäkkýšov sa hromadí v ich telách a cez ne sa dostávajú k človeku. V máji 1991 sa v najväčšom rybárskom prístave Peru, Chimbote, vyskytla epidémia cholery vďaka konzumácii rôznych mäkkýšov a rýb. Vyžiadala si niekoľko desiatok tisíc obetí a rozšírila sa i do okolitých štátov. Vo vrcholnej rekreačnej sezóne v lete prekračujú v niektorých zálivoch na pobreží Talianska (napr. v Terstskom zálive) koncentrácie baktérií až 30 x normu. Bežne je koncentrácia až 30 tisíc zárodkov v 1 l vody!

Veľa oblastí svetového oceánu - pláže, dno okrajových a stredozemných morí, ale i pobrežné oblasti vzdialených ostrovov - je pokrytých predmetmi z plástov, kovov, dreva, skla a pod. Posledné odhady hovoria o 8 až 10 miliónoch ton pevných odpadov, ktoré sa ročne dostávajú do oceánu. Problémom sú pri tom nielen estetické nedostatky, ale rovnako aj ekologické súvislosti. Plasty nachádzame totiž vo všetkých článkoch potravinových reťazcov od nižších červov až po vodné vtáky. Sú prijímané s potravou a svojim toxickofyziologickým pôsobením môžu zapríčiniť smrť, alebo zostávajú dlho v tráviacom trakte a obmedzujú prijímanie prirodzenej potravy.