Cholerové povstanie

Celý rok 1830 bol v Európe nepokojný. Napríklad v novembri v bezprostrednej blízkosti uhorských hraníc povstala poľská šlachta proti ruskej nadvláde. Navyše bol aj veľmi neúrodný. Medzi roľníkmi, už aj tak nespokojními so svojím postavením, s povinnou robotou zemepánovi, rôznymi dávkymi a službami, nastal hlad. Od začiatku roka 1831 to začalo medzi poddaným ľudom vrieť. Drobný zeman Ján Tašnády z Malých Raškoviecv Zemplíne začal organizovať odpor. Roľníci si založili Hornouhorskú sedliacku konfederáciu a pripravolali povstanie.

Bezprostredným podnetom na povstanie bola cholerová epidémia. Roku 1830 sa z Ruska do Poľska preniesla ázijská cholera. Napriek opatreniam uhorskej vlády prenikla aj na východné Slovensko a rýchlo sa šírila po krajine. V dôsledku nedostatočnej hygieny najviac umieral poddaný ľud. Vrchnosť začala robiť určité hygienické opatrenia- dezinfikovali sa studne, roľníkom nariadili užívať lieky a začali sa kopať hromadné hroby, aby sa nákaza z mŕtvych tiel nešírila. Tieto opatrenia si však nespokojný roľníci vysvetlili po svojom. Nedôvera voči vrchnosti a nenávisť voči feudálnym pánom sa premenili na hrozné podozrenie, že páni ich chcú chudobný ľud otráviť. Podozrenie ešte viac znásobilo nenávisť voči pánom a podnietilo výbuch povstania. Preto sa tomuto povstaniu hovorí aj cholerové povstanie. Povstanie vypuklo koncom júla 1831 v Zemplíne, v okolí Trebišova a Vranova nad topľou.

Odtiaľ sa rozšírilo na spiš, kde sa k nemu pridali aj baníci. Zasiahlo aj ostatné východoslovenské stolice a šírilo sa ďalej - do Novohradu, Tekova, Liptova i Turca. Povstanie malo veľmi krutý priebeh. Živelná nenávisť sa premenila na drancovanie, vyháňanie pánov z domov, týranie i vraždenie. Vojenské jednotky však povstanie pomerne rýchlo potlačili. Pomsta feudálnej vrchnosti bola tiež krutá. Mimoriadne súdy odsúdili vyše štyritisíc poddaných do žalárov a na dereš. Na šibeniciach obesili 119 povstalcov. Ďalším popravám zabránila amnestia panovníka. Roľnícke povstanie vrchnosť potlačila. Ale nespokojnosť s poddanskými povinnosťami trvala ďalej a bola príčinou napätia medzi roľníkmi a feudálnou vrchnosťou.