Chile

Chile
1. PRÍRODNÉ PODMIENKY
1.1 Poloha
Chile sa nachádza v juhozápadnej casti Južnej Ameriky na pobreží tichého oceánu,
medzi 17° 30´a 55° 59´južnej šírky - mys Hoorn (Ohnová zem). Na východe susedí s
Argentínou, na severovýchode s Bolíviou a na severe s Peru. 1.2 Rozloha
Chile je úzky pás zeme, ktorého priemerná šírka je 177 km a dlžka 4320 km. V
najširšej casti má 355 km a v najužšej 15 km. Dlžka jeho hraníc je 18000 km vcítane
všetkých ostrovov z coho 4200 km je suchozemská hranica. Celková rozloha Chile je
756 626 km. 1.3 Povrch
Povrch je rozdelený na tri pásma. Pri Tichom oceáne sa tahá pobrežná nížina.
Podstatnú cast územia zaberajú Andy, ktoré sa tahajú v dvoch pásmach. Západnejšie
položené Pobrežné Andy a Centrálne Andy v, ktorých sa nachádza najvyšší vrch Ojos
del Salado 6870 m. Medzi Pobrežnými a Centrálnymi andami sa rozprestiera dolina, v
ktorej sa na severe nachádza najväcšia púšt Južnej Ameriky Atacama. Na juhu satáto
dolina clení na niekolko kotlín, pricom výška hrebenov pohorí smerom na juh postupne
klesá. Pobrežie Chile je clenité s pocetnými ostrovmi.(ostrovy Juana Fernandeza, sv.
Ambróza, sv. Félixa, Sala y Gómez a Velkonocný ostrov).
1.4 Podnebie
Vzhladom k tomu že Chile má výrazne pretiahnutý tvar v smerom zo severu na juh
striedajú sa tu podnebné pásma od tropického suchého na severe cez subtropické,
mierne v strednej oblasti až po subpolárne na juhu a v oblasti Ánd sa k ním ešte
pridáva vysokohorské podnebie. Priemerné teploty v lete kolíšu od 30°C ( na severe)
po 10°C (na juhu), v zime od 20°C (na severe), pod 0°C (na juhu a vo vysokohorskej
oblasti). V najjužnejších a najvyšších oblastiach bývajú v zime velké mrazy(-40°C).
Najvyššia cast Ánd má trvalú snehovú pokrývku. Velmi suché podnebie severného Chile
ovplyvnuje studený Peruánsky prúd, ktorý prúdi pozdlž chilského pobreží. Snežná ciara
leží na obratníku vo výške 6000 m a smerom na juh sa znižuje. V Ohnovej zemi
dosahuje iba 700 m a od 44° južnej šírky je na úrovni morskej hladiny. 1.5 Vodstvo
Chile nemá žiadne silnejšie vodné toky. Rieky však majú prudký spád a preto majú
velké zásoby energie. Je to dané tvarom Chile. Takmer celé územie štátu je
odvodnované do Tichého oceánu. Najdlhšie rieky sú Loa (440 km) a Bío - Bío (446 km),
ktorá je aj najdôležitejšou riekou, lebo je na dolnom toku celorocne splavná. V
Centrálnych Andách a na juhu je množstvo ladovcových jazier (Nahuel Huapi, Buenos
Aires, ktorého cast sa nachádza v Argentíne, Ranco, Rupanco....)
2.
OBYVATELSTVO
Približne 70% obyvatelov je mladších ako 40 rokov, iba 7% obyvatelov je starších ako
65 rokov. Priemerný rocný prírastok je1, 4%. Národnostné zloženie : Chilskí obyvatelia
sú najmä mestici 65% a kreoli 30%. Spolu tvoria 95% obyvatelstva sú to potomkovia
Španielov, Nemcov, Chorvátov, Anglicanov, Francúzov, Írov a Talianov; indiáni tvoria
3% a sú to Mapuche, Ajmara, Patagónci a Rapanujci z Velkonocného ostrova; další 2%
(Palestínci, Židia). 2.1 Hlavné mesto
Hlavné mesto je Santiago de Chile kde žije 4 690 700 obyvatelov. 2.2 Pocet
obyvatelov
Pocet obyvatelov je 14, 7 mil. a hustota osídlenia je 19, 3 obyv./km.
2.3 Sídla
Osídlená je najmä oblast mierneho podnebného pásma, pobrežie a kotliny medzi
Pobrežnými a Centrálnymi Andami. Viac ako 2/3 obyvatelstva žije v mestách. Hlavným
mestom je Santiago de Chile a dalšie velké mestá sú Arica , Antofagasta, La Serena,
Valparaiso, Concepción, ktoré bolo 4- krát zrúcané zemetraseniami a 4-krát nanovo
vystavané, Puerto Montt, a najjužnejšie položené mesto Punta Arenas .Na vidieku
ludia žijú na velkých farmách kde chovajú dobytok. 3. HOSPODÁRSTVO
3.1 Nerastné suroviny
V Chile sa taží velké množstvo kovových rúd. A z toho najväcšie percento zaberá tažba
medi. Dalej sa tu taží železná ruda, mangán, molybdén, liadok, bór, síra, fosfáty,
apatit, grafit, sadra, zlato, stiebro a tiež iód, jeho produkcia tvorí 60% celosvetovej
produkcie. V minulosti bolo Chile jediným štátom Latinskej Ameriky, v ktorom sa vo
väcšom množstve tažilo uhlie. V súcasnosti však výrazne vzrástla tažba zemného
plynu a ropy.
3.2 Energetika
Chile má velmi obmedzené energetické zdroje. pre pokrytie domácej spotreby hladá
možnosti energetickej spolupráce so susednými krajinami.3/4 produkcie Chile
pochádzajú z vodných elektrární a ostatok z elektrární na spalovanie zemného plynu,
pretože Chile nemá jadrovú energeriku.
3.3 Priemysel
Priemyselná výroba sa podiela na vývoze takmer 40%. Priemysel v Chile je strojársky,
chemický, potravinársky, kožiarsky, hutnícky farebných kovov a priemysel spracovania
ráb. 3.4 Polnohospodárstvo
Chile je sebestacné pokial ide o väcšinu potravinárskych výrobkov. Pestuje sa tu
cukrová repa, obilie, kukurica, slnecnica, ryža, lan, strukoviny, zemiaky, vinná réva,
kiwi, jablká, hrušky, broskyne a avokádo. Chovajú sa tu byvoly, ovce, hovädzí dobytok,
kone a hydina a rybolov.
Polnohospodárstva spolu s rybolovom a lesným hospodárstvom tvoria 7% HDP.
4. FLÓRA A FAUNA
Vegetáciu ovplyvnujú predovšetkým zrážky. Severná cast je tak prakticky bez
akéhokolvek porastu. Len na úzkom pobrežnom páse, kde sú pravidelné hmly, sa
vyskytujú trávy a paprade. Stepný prechod medzi severným a stredným Chile má
vegetáciu charakterizovanú rôznymi druhmi tráv. Stredné Chile je stará
polnohospodárska oblast s kultúrnymi rastlinami, ovocinárstvom a vinohradníctvom. Sú
tu rozsiahle pastviny s typickým krovinatým porastom. Najcastejším porastom juhu sú
lesy. V severnej casti prevládajú buky južného kontinentu a duby. Najjužnejšia cast
chílskej Patagónie je pokrytá tundrami a v širokom pruhu okolo Tichého oceánu
hustými tažko prístupnými lesmy.
Medzi najvýznamnejšie vtáctvo patrí napr. : kondor, altiplánsky plameniak a najmenší
i najväcší kolibrík. Medzi cicavcami vyniká puma, lama, huemul, huanako, alpaka a
pudu. Vo vodách okolo Chile je 70 druhov rýb a 36 druhov sladkovodných. 5. OBCHOD
5.1 Export
Asi 60% objemu exportu zabezpecuje vývoz kovových rúd. A z tohto podielu pripadá
takmer 89% na vývoz medi. Dalej vyvážajú železnú rudu (8%), mangán a molybdén.
Asi 40% vývozného potenciálu Chile tvorí Polnohospodárstvo, rybolov a lesné
hospodárstvo. Vyváža : ovocie, zeleninu, víno, rybiu múcku a celulózu. 5.2 Import
Chile dováža stroje, rôzne zariadenia, chemické výrobky.
6. DOPRAVA
Chile má cestnú dopravu. V krajine je celkovo asi 80 000 km ciest z toho iba 12 000
km s asfaltovým alebo betónovým povrchom. Takmer 1/3 ciest je vo velmi zlom stave,
viac než polovica v priemernom a iba 15% v dobrom.
Železnicná doprava má celkovo asi 5859 km tratí väcšinou úplne nevyhovujúcich a
zastaralých, mnohé z nich sú postupne vyradované z prevádzky. Väcšina zeme severne
od Santiaga de Chile je bez železnicnej dopravy. Chile má dobrú vnútornú aj
medzinárodnú leteckú dopravu. Letisko : Antofagasta.
Vnútrozemská lodná doprava nie je pre krátkost a tažkú splavnost riek velmi
rozšírená, celkovo je využívané len725 km vodných ciest. Medzinárodná lodná doprava
je cejkom dobre rozvinutá. Prístavy : Antofagasta, Valparaiso.. .
________________________________________ __________________________
Zdroje: