Chatti - Chetitská ríša

Do Malej Ázie sa dostali okolo r. 2 000 pr. n. l. Boli to prví Indoeurópania o kt. sú dochované historicky overené správy. Z významných miest vieme o Chattušaši (dnešné Bögazkoy), ktoré slúžilo ako hlavné mesto približne v rokoch 1650 - 1200 pr. n. l. Mesto bolo situované v skalnatom teréne s umelo vybudovaným opevnením


Chetiti prevzali veľa sumersko - babylonských prvkov, boli však hlavne vojensky orientovaní. Ich vojsko pozostávalo z vojnových vozov a pechoty.Organizácia vojska sa vynikajúco osvedčila o.i. v legendárnej bitke "Pri Kadeši". Podľa chetitských análov boli oni tou víťaznou stranou, protistrana sa ale vo svojej propagande nedala zahanbiť a tvrdila presne to isté - ale pravdaže vo svoj prospech. V chetitských archívoch sa ale našťastie dochovali dobové vojenské správy, ktoré skôr hovoria že išlo o remízu. Ich súdnictvo bolo veľmi dobre organizované o čom svedčia dochované predpisy a zákonník. Tresty ukladané podľa tohto zákonníka sú rozhodne miernejšie ako tie v Chammurabiho.

Pôvodne vojenski zameraní Chetiti sa časom prispôsobili staršiemu domácemu obyvateľstvu a začali vynikať hlavne v pestovaní vína (hrozna) a v chove a cvičení koní. V súvislosti s touto ríšou nemožno nespomenúť aj prvú mierovú zmluvu uzatvorenú so starovekým Egyptom. Za Chatti "podpisoval" Muvattališ a za Egypt nikto menší než Ramesse II. - Veľký. Niekoľko chetitských princezien sa cez diplomatický sobáš s faraónom dostalo do Egypta.

K hlavným chetitským božstvám patrili: boh búrky (jeho znakom bola dvojitá sekera), jeho manželkou bola Bohyňa slnka. Vieme aj o bohovi práva Ištanušovi, prírody Telepinusovi, mužskej sily Inarašovi, ohňa Agnišovi, mora Arunašovi, ochrancom domu bol Apulun (gr. Apollón), bohyňou lovu bola Rutamiš (Artemis), Kupalaš (Kybelé) bola bohyňou úrody. Veľmi obľúbeným bohom bol Santaš (Šantájaš).

Časť z nich písala klinovým a časť hieroglyfickým písmom, rozluštiteľom chetitského písma bol český vedec prof. Bedřich Hrozný. Dochovala sa ekonomicko - hospodárska korešpondencia, náboženské texty, legendy a mýty (napr. o bohovi prírody Telepinovi), diplomatická korešpondencia (s babylonskými a egyptskými panovníkmi).