Charta ĽP a Európsky dohovor o ochrane ľudských práv

Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (podpísaný 4.11.1950 v Ríme)

Regionálna medzinárodná zmluva, aj keď vybočuje z obvyklého obsahu takejto zmluvy – neupravuje vzájomné práva a povinnosti štátov, ale zaväzuje štáty, aby v záujme dosiahnutia väčšej jednoty spoločne zabezpečovali obsah tejto zmluvy


Ratifikovaný všetkými členskými štátmi
Postupne doplnená 12timi protokolmi
Adresáti právnych noriem nie sú štáty, ale FO, podľa povahy aj PO
Aj keď ide o akt medzinárodného práva, obsahuje niektoré ústavnoprávne aspekty. Má pôsobnosť takmer na celom území Európy. Signatárske štáty sú zaviazané dodržovať rovnakým spôsobom tieto základné ľudské práva.


Do roku 1998 boli garantmi obsahu Dohovoru: Komisia a Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Od roku 1998, na základe 11teho protokolu prijatého k Dohovoru, je to iba Európsky súd pre ľudské práva.

Kategorizácia ľudských práv
1) osobné práva- vzňatie tzv. tvrdého jadra ľudských práv:

a. právo na život
b. zákaz mučenia, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu
c. zákaz otroctva, nevoľníctva a nútených prác
d. zákaz spätnej účinnosti trestného zákona
e. zákaz diskriminácie z dôvodu pohlavia, farby pleti,.....as usually


Právo na slobodu a osobnú bezpečnosť
Právo na rešpektovanie rodinného a súkromného života, obydlia a korešpondencie
Sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania
Zákaz trestu smrti
Právo na vlastníctvo FO a PO
Sloboda pohybu a sloboda zvoliť si miesto pobytu a sloboda opustiť vlastnú zem
Právo muža a ženy uzavrieť manželstvo a zabezpečiť rodinu
Rovnosť manželov medzi sebou a vo vzťahu k deťom
Zákaz vyhostenia štátneho príslušníka z územia štátu, ktorého je štátnym príslušníkom
Zákaz kolektívneho vyhostenia cudzincov
Zákaz vyhostenia cudzinca usídleného na území štátu s výnimkou vyhostenia na základe rozhodnutia príslušného orgánu

Procesné právne garancie zabezpečuje princíp Rule of Law, tzv. panstvo práva, do ktorého patria:
Tradičné právo na slobodu a osobnú bezpečnosť
Právo na spravodlivý súdny proces
Zákaz trestu bez zákona
Právo na účinné prostriedky nápravy
Právo na odvolanie v trestných veciach
Právo na odškodnenie za nezákonné jednanie štátu
Právo nebyť súdený alebo trestaný za trestný čin, za ktorý už bol súdený

2) politické práva
Sloboda prejavu
Sloboda zhromažďovania
Sloboda združovania
Právo na slobodné voľby s tajným hlasovaním

3) sociálne, hospodárske a kultúrne práva
Iba právo na vzdelania

Vzťah Charty k iným dokumentom o základných ľudských právach a slobodách:
Žiadne ustanovenia Charty nemôžu byť vykladané ako obmedzenia alebo dokonca porušenia ľudských práv a základných slobôd, ktoré sú uznané únijným právom, medzinárodným právom verejným a ústavným pávom členských štátov.


V porovnaní s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd neexistuje aplikačná prednosť. Pokiaľ Charta obsahuje práva zodpovedajúce právam zaručeným v Dohovore, zmysel a rozsah týchto práv je rovnaký, ktorý im prikladá Dohovor. Ani na základe princípu komunitárneho práva pred vnútroštátnym nemôže byť vylúčená väzba národných orgánov na Eur. dohovor v oblasti pôsobnosti SES a SEÚ. Väzba Eur. dohovoru sa uskutočňuje na základe medzinárodného práva verejného, ide teda o vzťah, ktorý nemá na právo ES/EÚ žiadny vplyv. Iná je situácia vo vzťahu k národným právam.



Na základe prenosti má Charta zásadne nárok používania vo vnútroštátnom právnom režime. To navylučuje platnosť národných základných práv, napriek tomu musia byť rešpektované zásady Charty, pokiaľ sa odlišujú od národnej ústavy. Ak dôjde ku konfliktu týchto právnych prameňov, je treba prijať riešenie ku ktorému dospel ESD vo veci Internationale Handelsgeselshcaft, kde ESD dovolil prednosť komunitárnej úpravy. V praxi to znamená nutnosť ústavného súdu prijať a aplikovať doktrínu SolangeII, rozhodnutie Spolkového ústavného súdu: Podľa nej by mohol byť právny akt, ktorý má byť aplikovaný na národnom súde, meraný iba podľa základných práv ES, v budúcnosti podľa Charty. Národný systém môže pritom posudzovať nanajvýš akty štátneho orgánu, pokiaľ sú nezávislé na obsahu právneho aktu ES a predstavujú porušenie základných ľudských práv.