Dielom O vzniku druhov prírodným výberom z roku 1859 anglický prírodovedec Charles Robert Darwin vyvrátil dovtedy platné predstavy o nemennosti živočíšnych druhov, najmä človeka. Vyslovil hypotézu, že všetky živočíšne druhy, teda aj človek, majú rovnaký pôvod a líšiť sa začali až v priebehu vývinu. Vývin a zmenu jednotlivých živočíšnych druhov vysvetľoval bojom o zachovanie existencie. Prežijú iba tie druhy a vlastnosti, ktoré sa najlepšie prispôsobia danému prostrediu. Akou formou sa prenášajú životne dôležité vlastnosti na ďalšie generácie, resp. ako sa zachovávajú, nevedel dostatočne vysvetliť. Až výskumy Rakúšana Gregora Mandela, pôsobiaceho v Brne, zakladateľa náuky o dedičnosti, objasnili tieto procesy. Zásadný význam pre vývin selekčnej teórie mali Darwinove pozorovania uskutočnené počas plavby okolo sveta na lodi Beagle od 27. decembra 1831 do 2. októbra 1836. V južnej Amerike, na Galapágoch, Tahiti, Novom Zélande, Mauríciu, v Austrálii a južnej Afrike sa venoval geologickým výskumom a pozorovaniam variácií v skupinách zvierat. Po návrate do Veľkej Británie sa zaoberal aj šľachtiteľskými metódami chovu a zhromažďoval materiál pre svoju evolučnú teóriu. Všetko spájal aj s materiálom nazhromaždeným jeho predchodcami v oblasti biológie, porovnávacej anatómie, morfológie a fyziológie, ako aj geológie a paleontológie.