Charakteristika sekty

Charakteristika sekty

„Z hľadiska sociálnej psychológie charakterizujeme sektu ako skupinu s pevnou ideológiou, organizovanú totalitným spôsobom. Z teologického hľadiska je sekta skupinou, ktorej učenie je vytrhnutou časťou konkrétneho náboženského učenia, vybraného z kontextu, ktorá je absolutizovaná a interpretovaná ako samostatná vierouka, často v menej, vodcom prispôsobenej podobe.“ (Vágnerová, 1999)
Sekta, tak ako deštruktívny kult, sa vyznačuje charakteristickými znakmi, ktoré sa však nemusia v určitej sekte všetky vyskytovať.
1. autoritárske vedenie- vodca sekty má vplyv na učenie, na členov a vyžaduje sa úplná vernosť a oddanosť
2. elitárstvo a výlučnosť- daná sekta hlása, že ona je jediná pravá, vyvolená skupina ľudí, schopná zachrániť nielen svojich členov, ale často aj celé ľudstvo
3. šírenie dogmy- členovia šíria učenie sekty, ktoré považujú za jedinú pravú a neomylnú pravdu, ktorej je nutné veriť a nepochybovať o nej
4. platia presné pravidlá a zásady pre život členov- tieto pravidlá je nutné dodržiavať, zahŕňajú absolútnu kontrolu a reguláciu života a konania členov, až po kontrolu myšlienok a citového života
5. viera je povýšená nad všetko rozumové poznanie- učeniu sekty treba veriť a nie nad ním rozmýšľať, dôraz sa kladie na emócie a pocity
6. prenasledovanie- sekta hlása, že je spoločnosť pre jej učenie prenasleduje, všetci, ktorí nehlásajú učenie sekty sú nepriatelia
7. sankcie a tresty- neprispôsobenie sa sekte je rôzne trestané- od odvrátenie sa, izolácie až po telesné tresty a suicídium
8. pri získavaní nových členov sa používa psychická manipulácia- patria sem sľuby o vyriešení osobných problémov až po vyriešenie celosvetových problémov, taktiež aj zahrňovanie láskou

4. Vstup do sekty

Za sektami najohrozenejšiu skupinu sú považovaní mladí ľudia vo veku dospievania. Členmi siekt sa pravdepodobnejšie môžu stať aj ľudia stredného veku, ktorí prežívajú typickú krízu tohto obdobia spojenú s prehodnocovaním vlastného života, úspechov a neúspechov, často vzťahovými partnerskými problémami, pocitmi zbytočnosti po odchode detí z domu. Relatívne vstúpi človek do sekty v pre seba nevýhodnej kritickej životnej situácii, keď sa cíti sám, chorý, nepotrebný, opustený. V tomto prípade je vstup do sekty fakticky neadekvátnou reakciou na záťažové situácie. Proti pôsobeniu náborových pracovníkov založenom na psychickej manipulácii nie je nikto plne odolný a náborári sa veľakrát zameriavajú na získavanie zdravých, silných, kompetentných, vzdelaných ľudí, ktorí sú pre sektu a šírenie jej dogmy veľmi žiadúci.
Podľa M. Vágnerovej (1999) je viacero dôvodov na vstup do sekty:
1. potreba transcendentného zakotvenia života- je to ochota prijať učenie, ktoré nie je obmedzené na súčasnosť a materiálne hodnoty
2. potreba istoty a poriadku- je to reakcia na nezvládnutia vlastnej slobody, ktorá sa javí ako ohrozujúca
3. potreba autority- potreba, aby niekto iný za nás rozhodoval, preberal zodpovednosť za naše konanie a jeho dôsledky
4. potreba emocionálneho prijatia a potvrdenia vlastnej dôležitosti- skupina ponúka zdanlivo nepodmienenú lásku, bezpečie, oddanosť, potvrdzuje hodnotu člena
5. protest, únik zo sveta- členstvo v sekte môže byť výrazom opozície voči majorite, vyjadrením nonkonformity