Centrum horehronia (BREZNO)

Centrum horehronia (BREZNO)
O vzniku mesta a samotnom povode jeho pomenovania hovoria dnes uz len legendy.
Jedna spomina ako prvych osadnikov banikov z nemecko-talianskej oblasti Tirolska,z
mesta Bressano,ktori nazvom svojho rodneho mesta pomenovali novu osadu pri
Hrone.Prva pisomna znienka o uzemi,na ktorom mesto neskor vzniklo,pochadza z roku
1265,avsak o existencii banickej osady svedci az privilegium s mestskymi
vysadami,ktore Breznu udelil Ludovit I. 14.augusta 1380. Nazvy
Bryznabanya,Brezenibanya a Breznobanya dokumentuju pociatocnu banicku orientaciu
najstarsich obyvatelov mesta. Na sklonku 15. a zaciatkom 16. storocia muselo mesto
celit utokom lupcianskych hradnych panov Doczyovcov,ktori nerespektovali jeho
mestske vysady ani uzemne prava. Spor vyvrcholil v roku 1517,kedy Ladislav Doczy so
svojimi oddielmi vyraboval a vypalil cele mesto,pricom zhorela aj prva sakralna
stavba,na namesti stojaci Kostol Blahoslavenej Panny Marie. Tabulova malba svatej
Barbory z kridloveho oltara a polychromovana drevorezba madony s
dietatom,pochadzajuce z konca 15. storocia, v sucastnosti ulozene v kaplnke
Piaristickeho klastora, su jedinymi pamiatkami zachovanymi zo spominaneho kostola.
Najstarsim zachovalym symbolom mesta je mestsky erb,ktoreho sucastou je obrneny
rytier, v miesrnych tradiciach stotozneny s postavou Bomburu,hrdinom z protitureckych
vojen. V obdobi stavovskych povstani sa mesto stalo akousi krizovatkou,kde sa
kurucke vojska striedali so zoldnierskou armadou. Prislub nabozenskej slobody pre
evanjelicke obyvatelstvo,ktore tvorilo v meste vacsinu,byval casto podnetom k
porusovaniu lojalnosti voci panovnikovi a k materialnej podpore povstalcov. V tychto
nepokojnych casoch povysil panovnik Ferdinand III. 12. februara 1650 Brezno na
slobodne kralovske mesto. Po potlaceni protihabsburgskych povstani nasledovala
nasilna rekatolizacia. Vyznamni siritelia reformacnych myslienok a vzdelanosti Jan
Milochovsky a Jan Simonides boli obvineni z vlastizrady a vyhnani z mesta. Vzdelanosti
a skolstva sa ujali piaristi,ktori posobili v meste az do roku 1857. Pritomnost cisarskych
zoldnierov z Francuzska a Talianska pocas stavovskych povstani v Brezne pripominaju
uz len v podvedomi starych Breznanov zachovane pomenovania miestnych casti
"Burgundia" a "Venecia".Ukoncenim dlhotrvajucich sporov a vojnovych konfliktov v
monarchii 18. storoci obnovila sa aj hospodarska aktivita mesta.
Napriek banickym tradiciam neperspektivna tazba kovov zanikla, zakladnym zdrojom
prijmov sa stalo polnohospodarstvo, remeselna vyroba a tazba dreva. Rozloha a
charakter chotara predurcoval obyvatelstvo k chovu oviec a dobytka,co sa odrazilo aj v
socialnej strukture mesta. .