Časová postupnosť
V predmetných vetách typu: Myslím, že,..., Povedal, že,... sú v angličtine slovesné časy používané podľa pravidiel o súslednosti časov.
Súčasné deje
Vo vete hlavnej i vedľajšej je použitý ten istý čas.
I think, he is at school now.
Myslím, že je teraz v škole.
I told him, I didn't like it.
Povedal som mu, že sa mi to neľúbi.
She believed, that they liked her.
Verila, že ju majú radi.
Následné deje
Dej vedľajšej vety nasleduje po deji v hlavnej vete čo, je vyjadrené rôznym časom.
I think, he will be at home tomorrow.
Myslím, že zajtra bude doma.
I don't believe, they will bring it.
Neverím, že to prinesú.
Pokiaľ je v hlavnej vete minulý čas, následnosť deje sa vyjadruje pomocou would, resp. was going to, were going to.
She thought, I would be at home in an hour.
Myslela, že budem doma do hodiny.
I knew, I wouldn't find it.
Vedel som, že to nenájdem.
She knew, it was going to happen.
Vedela, že sa to stane.
V ďalších prípadoch následnosti dejov je treba dodržať postupnosť jednotlivých dejov a časov. Oproti slovenskému tu dochádza k posunu hovoriacich časov.
She knows, they passed the exam.
Vie, že tu skúšku urobila.
You knew, she had already left.
Vedel si, že už odišla.
They found out, he hadn't finished yet.
Zistili, že ešte neskončil.
You didn't say you had been to England.
Nepovedal si, že si bol v Anglicku.
She would have told me, she had moved.
Bola by mi povedala, že sa presťahovala.
He found out, she had been cheating on him.
Zistil, že ho podvádzala.
Pokiaľ je súslednosť časov vyjadrená pomocou spojky alebo príslovkového určenia, alebo význam vety vyplýva z kontextu, vtedy namiesto predminulého času použiť jednoduchý minulý čas, a to zrejme v hovorové angličtine. Nič menej sa doporučuje začiatočníkom dodržovať pravidlá časovej súslednosti, až na prípady uvedené nižšie.
Súslednosť časov sa obvykle nedodržuje v tých prípadoch, kedy:
a) minulosť je určená dátumom
I knew he moved in 1995.
Vedel som, že sa presťahoval v roku 1995.
b) ide o obecne platné tvrdenie
I knew Prague is the capital of the Czech republic.
Viem, že Praha je hlavné mesto Českej republiky.
c) dej platí i v prítomnosti
I knew she is older than me.
Vedel som, že je staršia než ja.