Caligula: životopis

Caligula, celým menom GAIUS CAESAR AUGUSTUS GERMANICUS

narodený 31. Augusta roku 12 n.l.

Cisár od 18. Marca 37 do 24. Januára 41


Caligula bol syn Tiberiovho synovca a adoptívneho syna Germanica. Narodil sa 31. Augusta roku 12. Od útleho detstva sa so svojím otcom pohyboval po vojenských kasárňach a bol vojakmi zbožňovaný. Tiež od nich dostal meno, pod ktorým vošiel do dejín. Keď sa ako päťročný chlapec objavil po otcovom boku na triumfálnom vojenskom voze, oblečený v kompletnej legionárskej uniforme, začali mu vojaci hovoriť Caligula čo v latinčine znamená vojenská topánka. Keď bolo Caligulovi sedem, zomrel jeho obľúbený otec, zanechal Tiberia v podozrení z otravy. Od tej doby bol Caligula nútený čeliť stále sa zvyšujúcej Tibériovej nevraživosti.

Cisára Caligulu povolal v jeho osemnástich rokoch na Capri v snahe dostať ho pod bližší dohľad. Zatiaľ jeho starší bratia boli prehlásený za nepriateľov štátu a umučený, Caligula preukázal obratnú prispôsobivosť. Podľa niektorých zdrojov sa údajne účastnil orgií, ktoré na Capri usporiadaval Tiberius. O jeho sexuálnom živote je nesporných dôkazov dosť. Počínajúc jeho vzťahom k manželke prefekta prétoriánov Macrona Ennia a končiac pohoršlivým vzťahom k vlastnej sestre Drusille. To však priamo súviselo s jeho až chorobným obdivom k Egyptu.

Ťažko povedať, čo všetko prebehlo Caligulovi hlavou, keď ho 18. Marca 37, po smrti Tiberia, prehlásili principom – cisárom a dvadsaťtriročnému mladíkovi bola vložená do rúk absolútnu moc. Spočiatku skutočne plnil roľu múdreho a láskavého vládcu, ktorý miluje svoj ľud. Vedený svojimi skúsenými poradcami, predovšetkým veliteľom prétoriánov Macronom, upevňoval až obdivuhodne svoju autoritu a popularitu. Ihneď po nástupe dostal titul imperátora, ale vrátil senátu jeho právomoci. Zastavil nezmyselné Tibériové procesy pre urážku majestátu, dal amnestiu všetkým perzekuovaným a prehlásil, že „pre donášača nemá uši“.

Tieto sľubné začiatky však netrvali príliš dlho. Vlastne len niekoľko mesiacov. Po nich sa Caligula úplne nepochopiteľne zmenil. Začalo u neho šialenstvo, ktoré nemalo obdoby. Dnes sa vedci domnievajú, že jeho šialenstvo bolo následkom encefalitídy. V Caligulovom prípade išlo najskôr o menšiu poruchu v čelnom laloku mozgu. Neskôr to viedlo ku strate zábran, potom k rozpadu spoločenských návykov a nakoniec k dezintegrácií osobnosti a demencii. Caligula si za svoj vzor zvolil nie Augusta, ale Caesara, a to navyše v tom najnegatívnejšom zmysle. Jeho politickým ideálom sa stáva absolútna monarchia helenistického typu vo svojej najvýraznejšej forme, tj. egyptskej forme.

Egyptománia sa však u neho postupne rozrástla do obludných rozmerov. Obnovil kult egyptskej bohyne Isidy, zakázanej za Tibéria. Tibérius totiž, aj keď bol nakoniec tyran a mal v priebehu svojej vlády celý rad chýb, nikdy podobnej mánii neprepadol. Zo všetkého najstrašnejšie však bolo, ako sa Caligula vžil do svojej božskej role. Na verejnosti vystupoval v podobe Jova, s pozláteným fúzom a s bleskami v rukách. Bol presvedčený, že je mu všetko dovolené. Žil v incestnom vzťahu so svoju sestrou Drussilou a svojmu milovanému koňovi postavil mramorové stajne so žľabom zo slonoviny a vraj z neho chcel urobiť konzula.

Toto božské vystupovanie však chcelo peniaze. Keď po roku svojej vlády vyčerpal štátnu pokladňu až do dna nezmyselnými podnikmi a vlastným rozhadzovaním, začal sužovať obyvateľstvo prehnane vysokými daňami. Používal aj tie zjavne najbezprávnejšie metódy, ako sa dostať k peniazom. Zavládol čas, keď bohatí ľutovali, že nie sú chudobný.

V zahraničnej politike ukázal mimoriadnou hlúposť. Nedosiahol žiadnych vojenských úspechov. Vytiahol len raz a uspokojil sa s niekoľkými šialenými a zbytočnými demonštráciami – chytal už raz zajatých nepriateľov, ktorých rozkázal znovu pustiť, a svojmu vojsku, nastúpenému k boji na brehoch mora, prikázal zbierať mušle s tým, že ide o „korisť zobratú oceánu“.

Svojou choromyselnosťou a stratou všetkých zábran vyvolal cisár silné napätie medzi senátormi a jazdcami, ku ktorým sa neskôr pridali i prétoriáni. To bol Caligulov koniec. A tak bol po svojej štyri roky trvajúcej vláde zavraždený. Koncom januára roku 41 n. l. sa na nádvorii Palatinu ako každoročne konali slávnosti k ucteniu pamiatky cisára Augusta. Ten deň, 24. januára, pozoroval Caligula slávnosti už od rána. Okolo jednej hodiny opustil divadlo, aby sa vykúpal a najedol v paláci. V doprovode iba jedného senátora zamieril ku krytému priechodu, kde stála skupina chlapcov z Ázie, ktorí mali neskôr vystupovať v divadle. Caligula sa s nimi dal do reči a v tom okamžiku ho tribún prétoriánov Charea bodol mečom.(Charea si Caligula po Macronovej smrti sám vybral a patril k legionárom jeho otca, ktorí začali hovoriť pätročnému chlapcovi topánka.) Rana vraj nebola smrteľná, čepeľ skĺzla po kľúčnej kosti. Caligula vykríkol a ubehol niekoľko metrov. Potom ho chytil cestou tribún Sabinus a vrazil mu meč priamo do hrude. Na ležiaceho Caligulu sa vrhli ďalší a jeho telo pokrylo celkom asi tridsať rán. Nenávisť ku Caligulovi bola taká veľká, že potom zabili aj jeho manželku a jednoročnú dcérku.

POUŽITÁ LITERATÚRA A ZDROJE

Program Dejiny antiky od Stano Software. Medzirecou program z mojej produkcie