Cadca

Cadca - fyzickogeografická a humánnogeografická
charakteristika
Poloha: Mesto Cadca sa nachádza v severozápadnej casti Slovenska pri hraniciach s
Ceskou republikou a Polskom v Kysuckom podolí na sútoku Kysuce a jej lavostranného
prítoku Ciernanky. Zemepisné súradnice sú 49O 26´ severnej zemepisnej šírky a
18O 47´ východnej zemepisnej dlžky. Cadca sa nachádza v nadmorskej výške 415
metrov. Od Bratislavy je Cadca vzdialená 240 km od Bratislavy po cestnej komunikácii
a 230 km po železnicnej komunikácii a od Žiliny 30 km. Vzhladom na príslušnost ku
geomorfologickým celkom patrí Cadca do Vonkajších Západných Karpát, konkrétnejšie
do Turzovskej vrchoviny, z geologického hladiska sú to trelohorné flyšové súvrstvia –
striedanie pieskovcov a ílovcov. Vzhladom na klimatické pomery sa Cadca nachádza v
mierne teplej oblasti s dostatkom zrážok (850 – 900 mm). Z hydrologického hladiska
patrí do povodia rieky Kysuce, z pedologického hladiska tu prevládajú hnedé lesné
pôdy.
Z administratívneho hladiska leží Cadca v Žilinskom kraji. Sídlo Cadca hranicí s
katastrami týchto obcí – Svrcinovec, Cierne, Skalité, Ošcadnica, Krásno nad Kysucou,
Dunajov, Zákopcie, Raková a hranice sa malou castou dotýkajú hraníc s Ceskou
republikou. Mesto má velmi výhodnú dopravnú polohu, pretože v okrese sa nachádza 5
cestných hranicných priechodov (4 s Ceskou republikou a jeden s Polskom) a dva
železnicné hranicné priechody. Z hladiska cestovného ruchu leží Cadca v blízkosti CHKO
Kysuce a blízko je lyžiarske stredisko Velká Raca.
Geomorfológia: Všetky geomorfologické celky, ktoré zasahujú do Cadce patria do
Vonkajších Západných Karpát. Velmi malou castou tu zasahujú Moravsko – sliezske
Beskydy na severe sídla. Podstatnú cast územia zaberá Turzovská vrchovina. Z jej castí
sen zasahuje na severe Kornianska brázda s najvyšším bodom 605 metrov nad morom.
Z dalších castí z Turzozovskej vrchoviny tu zasahujú Predné vrchy. Dalšou castou je
Hornomysucké podolie. Na území Cadce zasahuje severná ciernanska cast tohto
podolia. Do katastra zasahujú aj Javorníky a to castou Rakovská hornatina. Tu sa
nachádza aj najvyšší vrch Cadce a to je Chotárny kopec vo výške 906 metrov nad
morom. Posledným geomorfologickým celkom, ktorý tu zasahuje sú Kysucké Beskydy s
castou Javorský Beskyd.
Reliéf a geológia: Súcasný reliéf povrchu územia je rozclenený na riecne doliny, chrbty
rôzne iné geomorfologické tvary, je to výsledkom geologických a geomorfologických síl
a procesov od mladších tretohôr až dodnes.
Pri jeho formovaní sa do znacnej miery uplatnovala odolnost flyšových hornín. Kopce,
kde prevládajú pieskovce, tak tie sú obycajne zalesnené, napr. Kornianska brázda a
oproti tomu miesta s prevládajúcimi ílovcovými horninami sú obycajne odlesnené a
využívajú sa polnohospodársky. Náplavové kužele sa vytvárali v studených ladových
dobách, ked prevládalo mrazové zvetrávanie. Cast mesta Cadca leží na náplavovom
kuželi, takisto náplavové kužele sa vytvárali aj an menších tokoch, ako na Cadecanke
alebo Milošovskom potoku. V súcasnosti sa ako reliéfotvorný cinitel prejavuje clovek,
ked vytvára rôzne skládky odpadov alebo lomy.
Geologicky patrí územie do flyšového pásma Vonkajších Karpát. Vývoj tohto pásma sa
zacal už v mladších druhohorách. Horniny, ktoré toto pásmo budujú sa zdajú byt
jednotvárne. Flyš predstavuje niekolko sto až tisíc metrov mocné súvrstvia prevažne
paleogénnych hornín, v ktorom sa rytmicky striedajú vrstvy mäkších ílovcov a tvrdších
pieskovcov. Podla geologické vývoja flyšové horniny na území Cadce patria k dvom
základným tektonickým jednotkám sliezskej a amgurskej. Horniny sliezskej jednotky
budujú Moravsko – sliezske Beskydy a severnú cast Kornianskej brázdy. V severnej
casti sem zasahujú istebianske vrstvy Moravsko – sliezskych Beskýd. Tieto horniny
tvoria 1000 – 1200 metrov mocné ílovcovo – pieskovcové súvrstvia, v ktorých sú
ílovcové a pieskovcové vrstvy casto združené di niekolkých desiatok až stoviek metrov
mocných polôh.Zo sliezskej jednotky tu na severe zasahujú cieskovické pieskovce a
podmenilitové vrstvy. Prevažnú cast územia tvoria horniny magurskej tektonickej
jednotky, sú to paleogénne horniny tzv. racianskeho vývoja, z ktorých sa tu vyskytujú
solanské, belovežské a zlínske vrstvy. Solanské vrstvy sú väcšinou pieskovcové.
Pieskovce sú stredne až hrubozrnité modrosivej a zelenej farby. V belovežských
vrstvách sú ílovce a pieskovce približne rovnako zastúpené. Ílovcové vrstvy sú mocné
niekolko decimetrov až metrov a majú cervenú, zelenú, ciernu alebo sivú farbu.
Pieskovce sa vyskytujú vo vrastvách 1 – 100 centimetrov, prevažne sú jemnozrnné a
takisto majú rôznu farbu. Najmladším súvrstvím racianskej jednotky sú zlínske farby,
ktoré sú na území najrozšírenejšie. Prevládajú ílovce mocné od niekolko centimetrov až
do 10 metrov. Majú sivú, hnedosivú a hnedú farbu. Okrem flyšových hornín sa tu
vyskytujú ešte riecne uloženiny, ktoré sú kvartérneho veku.
Tie sú najmocnejšie najmä v doline riek Kysuce a Ciernanky.
Klíma: Cadca je súcastou širšej oblasti ležiacej na rozhraní oceánskych a
kontinentálnych vplyvov, teda oblasti, kde sa v priebehu roka niekolkokrít vystriedajú
vzduchové oblasti rozlicných vlastností. Oceánske vzduchové hmoty zmiernujú teplotné
rozdiely medzi letom a zimou, spôsobujú väcšiu oblacnost, väcšie množstvo zrážok a
castejší výskyt hmiel. Vplyvy kontinentálnych vzduchových hmôt pôsobia opacne a
prejavujú sa predovšetkým zvýšením letných teplôt a chladnejším zimným obdobím.
Klímu Cadce výrazne ovplyvnuje dolinová poloha mesta, velké výškové rozpätie
medzidnom podolia a jeho horskou obrubou a orientáciou dolín v smere prevládajúcich
vetrov. Územie do 700 – 800 metrov nad morom patrí do mierne teplej oblasti.
Priemerná júlová teplota tejto oblasti neklesá pod 16 oC. Oblasti nad 800 metrov nad
morom patria do chladnej klimatickej oblasti s priemernou júlovou teplotou 14 oC.
Priemerná rocná teplota Cadce je 6,7 oC. Maximum teploty pripadá na júl, v podolí
kolíše v rozpätí 16 – 17 oC, vo vrcholových castich pohorí klesá až na 11 –12 oC. V
januári teplotný priemer v dolinách klesá pod –4,5 oC a na rozvodných chrbtoch až pod
–7 oC. V troch mesiacoch priemerná teplota klesá pod