Č.-S. počas vojny a po druhej svetovej vojne

Č.-S. počas vojny a po druhej svetovej vojne
(do r.1989)

- Hit. chce obsadiť Č.-S., preto podporuje nem. a fašistické strany v ČS: Sudetonemecká strana (CZ) a Karpatonemecká strana (SK)
- H. si vypracoval program, navrhol Heinleinovy, vodcovi sudetonem. str., aby do programu sformuloval požiadavky, kt. vláda nemôže splniť → široká kampaň proti ČS, robili manifesty, štrajky, ozbrojili sa a Hit. presunul vojsko na ČS hranice
- v lete 1938 posiela do ČS Spoločnosť národov misiu, ktorá vyšetrovala armádu; na jej čele: Rommzimmer (sympatizoval fašizmu) → misia potvrdila, že ČS musí splniť požiadavky nem. menšiny
- žiadny spojenci nepomohli, na konci septembra vyhlásili mobilizáciu
- 29.9.1938: Mníchov → stretli sa tu 4 prez.: Chamberlain (Ang.), Dautier (Fran.), Mussoliny (Tal.), Hitler; mali rokovať o osude ČS
- dokument, kt. vyšiel bol záväzný pre ČS: 1/3 ČS pripadla Nem. bez vojny: „Mníchovský diktát“
- 30.9.1938 Nem. obsadili pohranič. oblasť a ČS armáda opúšťa územie, kt pripadáNemcom
- zvyšok ČS je niekoľko mesiacov ako samostatný štát
- 2.11.1938 sa stretli vo Viedni ministri zahr. vecí Nem. a Tal. a juh pripojili k maďarom → „Viedenská arbitráž“
- tieto udalosti sa volajú „O nás, bez nás.“
- Beneš bol prezidentom, emigruje, abdikuje a odchádza do Ang. → nový prez. Emil Hácha (fašista)
- CZ nespĺňalo požiadavky SK → spojili sa HSĽS a SNS a žiadali autonómiu, toto si vynútili 6.10.1938
- podobne sa stalo aj v Podkarpatskej Rusi
- Sk naberá smer fašizmu; HSĽS je silnejšia ako SNS → ku vláde na čele s Tisom, fašizujú sa a ozbrojená jednotka HSĽS = Hlinkova garda (
- 1. koncen. tábor: v Iľave
- prenasledovanie komančov, židov a Rómov; zakázali ostatné pol. strany
- Hit. na začatie vojny potreboval CZ priemysel → rozbitie ČS: 13.3.1939 pozval Tisu do Berlína, mal dve možnosti: 1. vyhlási samostatný štát riadený Nem.
2. Hit. nechá SK na pospas susedov

- 14.3.1939 vyhlásená samostatná SR
- 15.3.1939 je už Hitler v Prahe → „Protektorát Čechy a Morava“ a začali platiť nem. zákony; umelci a inteligencia odchádza
- Ang. a Fran. napriek požiadavkám nepomáha
- všetky odvetvia hosp. sú totálne závislé na Nem., do všetkých vyš. funkcií sa dostávajú Nemci

SNP

- aj na SK bolo part. hnutie, oddiely na strednom a východnom SK
- r. 1943 na Vianoce sa protifašistické sily zjednotili → „vianočná dohoda“
- posielali sem aj skúsených ukrajinských a soviet. partiz., kt. vycvičovali našich
- najznámejšie oddiely: Skupina Laca Exnára
Skupina Pavla Boroša
- najostrejšia situácia v lete 1944, lebo sovieti už neboli ďaleko
- mohli ísť priamo alebo cez karpatské priesmyky; ZSSr rátalo s pomocou SK partizánov; Nem. už vtedy chceli obsadiť SK
- s Rusmi komunikovali Sk-ci cez Londýn, ale v auguste 1944 sa prerušilo spojenie a museli ísť do Moskvy, ale zostrelili ich nad Kyjevom, lebo si mysleli, že sú Nem., kedže mali len jedno lietadlo od ministra vojny Čatlóša; väčšinou tam šli komunisti
- Nem. začali priamo obsadzovať SK
- 29.8.1944 zaznela v BB výzva Goliana: „Začnite s vysťahovaním“ (boj začal o deň skôr v dedine pri Martine)
- centrá: BB, MT, ZV → povstalecký trojuholník
- mali výcvik, ale neboli to vojaci; mali sa k nim pridať dva pluky faš. vojsk, ale Nem. to zistili a odrezali im cestu
- 1.9.1944 sa vydala deklarácia, kt. vydala SNR (oslobodenie, samostatnosť, ako bude vyzerať život po vojne, front....)
- 2.9.1944 vyhlásili mobilizáciu, celé hosp. sa sústredilo na front
- Nem. mali lepšiu výzbroj ako partiz.
- ZSSR pomohli partiz., 8.9.1944 prešli priesmykmi a skončili 6.10.1944 = „Karpatská operácia“
- prichádza 1. ČS armádny zbor pod velením generála Ludwiga Svobodu
- 3 fázy: 29.8.1944 – polovica septembra
15.9. – 27.10. (obsad. Nem. BB)
27.10. – koniec vojny, oslob. SK
- 1. a 2. fáza povstanie, 3. fáza = partiz. spôsob odboja
- 2 generáli: Golian a Viest, kt. velili partiz.
- nem. armáde pomáhala Hlinkova garda, kt. bola často prudšia ako SS
- v októbri bola slávnosť na potlačenie SNP a Tiso vyznamenal Nem., pohotovostné oddiely hlniovej gardy zničil Libice a Ležáky (CZ dediny) a 29 SK dedín (Tokaji, Nemcová, Ostrý Grúň)
- keby nebolo SNP. tak ČS by dopadlo zle na rokovaniach a nevyšli by výťazne z vojny

Májové povstanie českého ľudu

- vypuklo na zač. mája 1945 ako prejav spontánneho odporu čes. národa proti nem. okupantom
- menšie protinem. vystúp. sa uskutočnili v niekt. moravských a čes. mestách (Přerov, Nymburk, Poděbrady, Semili)
- ozbroj. odpor však nebol centrálne riadený, často prepukal živelne
- vrcholom bolo 5.mája 1945 Pražské povstanie: v noci z 5. na 6. vyrástlo v Prahe 1600 barikád; najprv obraňovali rozhlas, kt. vysielal výzvy o pomoc; v čele stála Česká národná rada; faš. za pomoc tankov obsadili časti mesta → teror proti civil. obyv.
- sov. velenie reagovalo na výzvy čes. obyv. → v ranných hod. 9.mája 1945 prenikli do Prahy prvé sov. tanky maršala Rybalka a generála Leľjušenka; oslobodili Prahu a v nasled. dňoch likvidovali zvyšky nem. vojsk na čes. územ.
- oslobodzovanie Č.-S. sa skončilo

Československo po vojne

- o osude štátu rokovali v marci 1945 v Moskve zo ZSSR; emigrač. vláda nesúhlasila, ale zjednotili sa na tom, že treba zjednotenie
- zač. normalizácia života, obnova hosp.
- emigrač. vláda menovala novú vládu „Vláda národ. frontu Čechov a Slovákov“ = všetky nefašist. sily; na jej čele stál Zdenek Vierlinger
- na základe rokov. v Moskve schválili program; 15.4.1945 „Košický vládny program“ → obnova štátu, hosp., zabezp. frontu, zákaz fašist. org., znárod. majetkov zradcov a kolaborantov a konfiškácia
- program platil od 8.5., ale už 1.5. sa vláda premiestňuje do Prahy
- nastal boj o charakter ČS, demokrat. sily chceli obnoviť starý systém, ale ZSSR podporovali KS, ale keď videli, že sú tu silné dem. sily, prechod trval dlhšie (3-5 r.)
- OSN snažila pomáhať pri rozvoji → UNRA = fin. pomoc
- väčšina peňazí šlo na CZ priemysel; pomoc dostávajú aj obyv.
- najdôlež. úloha: likvidácia fašizmu; bola odobratá pôda Nem., Maď. a kolaborantom, znárodnili ich podniky, banky..
- vytvorili si sa národ. a ľudové súdy → trestali zločincov (Tiso †, Tuka †, Mach)
- 1946 mali byť prvé slob. voľby → tvrdý boj pol. strán; malo sa rozhodnúť akým smerom ČS pôjde
- KSS a KSČ neboli jednotný; sov. armáda tu ešte stále bola a bola populárna
- po voľbách. v CZ vyhrala KS: 38% (bola tu aj Lidová str., Národnosoc.str., SDS); na SK vyhrala DS: 62% a KS: 12%(boli tu aj Str. slobody, Str. práce, HSĽS-zakázali, SNS)
- po výsledkoch volieb brali výsledky globálne → vyhrala KS
- prezident: Beneš
preds.vlády: Klement Gotwald (vyprac. budovateľ. vládny prog.)
- základ: štátom riadené plán. hosp. (od r. 1947) – „dvojročnice“
- posilňovali vzťahy so štát. stred. EU: „Zmluva o vzájomnej pomoci a priateľstve“
- posled. pokus o zastav. KS = Marshalov plán – neúspešne
- 1947: pozemk. reforma = znárod. pôdy všet. obyv.; siahli aj na inštitúcie; na jeseň ´47 na SK začína vládna kríza; SK riadené zborom povereníkov (väčš. z DS); KS všetkých odvolala a na čelo postavili Gustáva Husáka
- po zjazde SDS r. 1947 prevzali vedenie SDS ľavica a SDS sa zlučuje s KS
- február 1948: minister vnútra Václav Nosek (KS) uskutočnil zmeny vo vedení pol. zboru bez súhlasu vlády → demokrati protestovali → demisia. kt. 25.2. Gotwald, Nosek, Zápotocký donútili Beneša prijať demisiu → demokrati sú vytlačení z vlády, zostane len KS
- jednopartainý systém → diktatúra; demokrat. politici odchádzajú do emigrácie
- KS vo všetkom prebrali Stalinov model; 1.krok:hosp.premena krajiny = úplné znárodnenie všetkých priemys. podnikov a bánk + pozemková reforma
- pôda prejde do štátu ako JRD alebo štátne majetky
- zakázali podnikanie
- prešlo sa na plánované hosp. (1 – 5ročnice)
- tí, ktorí nesúhlasili mohli buď opustiť ČS alebo sa nemohli uplatniť ak zostali
- tí. kt. kritizujú sa stávajú nepohodlnými → odstraňujú ich
- nekomunisti boli stíhaní, súdení a v zrýchlených procesoch odsúdení → pracovné tábory (Šumava, Jachimovce); boli označené čiernymi výložkami, volali ich „čierny baróni“
- 1952-53 zaútočili na nižšie vrstvy → premiestnenie obyv. z mesta na vidiek
- 3. vlna: útok na náboženstvo, lebo zastavovalo šírenia komunizmu, je zastaralé; bol vypracovaný plán na likvidáciu; apríl 1950: útok na mužské kláštory, vyhlásili, že asi spolupracujú so západom a že tam majú sklady zbraní; august 1950:zrušili aj všetky ženské kláštory, ale mníšky boli hlavne zdravotné sestry a učiteľky → ich nedostatok
- očista KS: konštruované procesy proti SK komunistom, ale oni mali zbraň: vďaka SK-om a SNP sa ČS stalo víťazom vo vojne
- odstránili celé vedenie KSS a obvinili ich z buržoázneho nacionalizmu (Husák 20r., Novomestký 10r., Klementis †, Slanský †); neskôr ich rehabilitovali
- boli to najhoršie roky do pol. 30.rokov
- 1953 † Stalin; zomrel aj Gotwald → skončil kult osobnosti
- r. 1960 bol prijatá nová ústava a zriadenie: Československá socialistická republika (marxizmus, leninizmus)
- 1963: 1.tajomník KSS = Alexander Dubček a začal kritizovať Novotného
- vytvárala sa mladá skup. pokrokovo zmýšľajúca
- 1968 sa Dubček stáva 1. tajomníkom ÚVKSČ → vytvoril balíček reforiem: premena hosp. a spoloč., uvoľnene hosp. pomerov, povolené podnikanie, nábož. život
- heslo: „Socializmus s ľudskou tvárou“
- marec ´68: pokus o odvolanie Novotného → nový prezident: generál Ludwig Svoboda
- KSČ vypracovala „akčný program“; cieľ: vytvoriť zmieš. hosp.; rušila sa cenzúra; sloboda zhromažď. a prejavu; pretvorenie na federáciu
- sovieti iniciovali proces v Č.S. a chceli to odstrániť vojenskou formou
- 20. – 21.8. armády Varšavskej zmluvy ZSSR, Poľ., Hu, vstúpili do ČS a začala okupácia
- Poľ. a Bulh. odišli ale Rusi zostali do r.1991
- obyv. protestovalo, ale bezvýznamne
- začal proces s Dubčekom, poslali ho ako vyslanca v Turecku, potom ako robotník v lesoch
- Gustáv Husák → gener. tajomník ÚVKSČ; sloboda je prezident; všetko je zase po starom;
- očista KS: 650 000 dobrovoľ. odyšlo, 150 000 vylúč., 250 000 škrli zo zoznamu
- disidenti sa snažili rozvíjať protikomunistickú činnosť
- odboj: 1)nábož. 2)občiansky
- funguje „tajná cirkev“: J.CH, kardinál Korec
- 6.5.1970 – zmluva medzi ČSSR a ZSSR
- máj 1975 – Gustáv Husák = prezident
- január 1977 – vydanie dokumentu Charta 77
- 1985 Gorbačov na čele ZSSR → „perestrojka“ a „glasnost“
- 25.3.1988 „sviečková manifestácia“ veriacich v BA
- 17.11.1989 brutálny zásah bezpeč. síl proti manifest. študentom v Prahe
- 1989 nastala „nežná revolúcia“ ľudia vyšli do ulíc a chceli zmenu
- 1990 opustili Sk vojská ZSSR
- 1.7.1991 zanikla Varšavská zmluva
- 1.1.1993 vznik Slovenskej republiky
- štiepenie VPN na pol. strany
- 1.prezident: Michal Kováč
- prestavba hosp. na demokrat. pomery