Bytciansky hrad

Bytciansky hrad
Pôvodne tu bol menší hrad (obytná veža s dvorcom) postavený v 13. Storocí, patriaci
nitrianskemu biskupstvu. V roku 1563 sa zmocnil Bytcianskeho panstva spolu s hradom
František Thurzo, clen významnej podnikatelskej rodiny (podnikali v tažbe a výrobe
medi), ktorý v rokoch 1571- 74 vybudoval na mieste starého gotického hradu nový
kaštiel - opevnený areál s viacerými funkcnými stavbami. Vzhlad starého hradu s
obytnou vežou v opevnení poznáme z historických rytín. Stavbou renesancného
kaštiela poveril František Thurzo talianskeho majstra Kiliána z Milána (jeho postava je
zvecnená na freske v prízemí na kruhovom schodišti). V otcovej cinnosti pokracoval syn
Juraj, ktorý za aktívnu úcast v boji proti Turkom získal popredné miesto na cisárskom
dvore. Ako uhorský palatín dal 1601 vybudovat tzv. Sobášny palác, priestrannú budovu
v predhradí, venovanú slávnostným rodinným príležitostiam, najmä svadobným
hostinám svojich šiestich dcér. Do dejín kaštiela sa v období renesancie zapísal aj další
taliansky majster, A. Pocabello, ktorý opravil kaštiel a Sobášny palác po nicivom vpáde
hajdúskych vojsk 1605 -1612. Pri týchto úpravách postavili aj arkádu v nádvorí
ústrednej budovy, ktorou prekryli staré fresky z obdobia vzniku kaštiela. Po vymretí
Thurzovcov, ktorí zriadili v Bytci knižnicu a mali tu aj klenotnicu so zbierkou vzácnych
gobelínov, zmenili sa osudy bytcianskeho kaštiela. Kaštiel sa 1624 dostal do rúk
Eszterházyovcov, ktorí vlastnili Bytcu až do polovice 19.storocia. Protireformacne
naladení Eszterházyovci využívali kaštiel skôr na hosp. úcely; jeho vzhlad obohatili len
1736 cyklom postáv v arkáde - fresky znázornujú v nadživotnej velkosti uhorských a
európskych panovníkov a známych vojvodcov i hrdinov z antickej mytológie. R. 1862.
panstvo s majetkom odkúpila obchodnícka rodina Popperovcov, ktorá uskutocnila
nevhodné úpravy: vlastný kaštiel prebudovala na byty, Sobášny palác na okresný súd.
Tzv. klasicistickú budovu, ktorá vznikla okolo 1830 prestavbou renesancnej budovy,
funkcne priclenili k okresnému súdu a slúžila aj úcelom obce.