Burzy – vznik a vývoj búrz
Vymedzenie pojmu burza
Burza je vrcholový trh, ktorého vznik je spojený s rozvojom obchodnej činnosti. Základom burzovej činnosti sa stali pravidelné schôdzky obchodníkov na určitých miestach, kde sa určovali podmienky obchodu. Stretávame sa s nimi už v stredoveku v niektorých dôležitých obchodných mestách – Florencia, Benátky, Miláno. Obchody sa v tej dobe obmedzovali len na zmenky, pretože predstavovali bezpečný a nenákladný prostriedok pre pohyb peňazí. Názov burza je odvodený od mena holandskej rodiny Van Der Burse, u ktorej sa stretávali v dome obchodníci a uzatvárali tu obchody. Ich obchod bol označený 3 mešcami. Z toho dôvodu sa zaviedol aj pojem burza len v anglickej terminológii (The Exchange). Neskôr sa burza presťahovala do nádhernej budovy v Antverpách v roku 1440 a začali postupne vznikať burzy vo Francúzsku, Anglicku, Nemecku. Prelom v burzovníctve prinieslo založenie Amsterdamskej burzy v roku 1608, kde sa už obchodovalo predovšetkým s obligáciami a akciami. To boli začiatky moderného burzovníctva s CP.
V 18. a 19. stor. sa začala v burzovníctve prejavovať výrazná špecializácia. Oddeľujú sa tovarové burzy od peňažných búrz. Moderné tendencie vo svetovom hospodárstve zasiahli v 20. stor. aj burzovníctvo. Predovšetkým od 70. rokov sa objavili netradičné ekonomické nástroje. Vplyvom výpočtovej techniky sa urýchľuje rozvoj obchodov a objavujú sa nové formy obchodov.
Burza ako ekonomická kategória je zvláštnou formou trhu. Jej charakteristickými znakmi sú:
- zvláštna organizovanosť tohto trhu, ako inštitúcia má formu právnickej osoby
- na tento trh môžu vstupovať len určité subjekty, ktoré majú členstvo na burze a príslušné oprávnenie obchodovať
- obmedzenosť predmetov trhu len na tovary veľkých objemov zastupiteľné a pripustené na tento trh
- podmienky, za ktorých sa realizuje obchod, sú štandardizované
- fyzická neprítomnosť tovaru, ktorý je predmetom obchodu na tomto trhu
- trh, ktorý sa pravidelne opakuje na určitom mieste a v určitom čase
- trh je vo väčšej či menšej miere pod štátnym dohľadom
Druhy búrz
V priebehu vývoja sa na burzách obchodovalo s rôznymi druhmi tovarov, peňazí a CP (zmeniek, dlhopisov, akcií), čo viedlo k špecializácii búrz na určitý druh tovaru. Z hľadiska predmetu obchodu rozlišujeme burzy:
a) všeobecné – obchoduje sa s rôznymi druhmi tovarov
b) špecializované – obchoduje sa len s určitým druhom tovaru
Špecializované burzy môžeme ďalej členiť na:
a) burzy CP – efektové burzy
b) devízové burzy
c) tovarové burzy
d) burzy lodného priestoru
Na burzách CP sa obchoduje so zastupiteľnými CP. K nim patria rôzne formy dlhopisov, hypotekárne záložné listy, akcie, investičné certifikáty a pod ...
Na devízových burzách sa obchoduje s devízami, t. j. likvidnými kedykoľvek splatnými pohľadávkami znejúcimi na cudziu menu splatnými v cudzine. Na devízových burzách sa vytvárajú kurzy devíz podľa ponuky a dopytu. Obchodujú tu len banky na svoj účet.
Na tovarových (komoditných) burzách sa obchoduje s rôznymi druhmi tovarov na základe predložených vzoriek. Burzové obchody sa uzatvárajú obvykle na štandardizované množstvo tovarov alebo na násobky stanovené pre každý druh tovaru. Predmetom obchodu sú najčastejšie typizované, uchovateľné a prepraviteľné nerasty a suroviny, poľnohospodárske produkty (železná ruda, uhlie, ropa, obilie) a pod ...
Burzy lodného priestoru sa zaoberajú obchodom s priestormi lodí a tiež predajom lodí. Ich význam v súčasnosti značne klesá, pretože tieto služby poskytujú priamo lodné spoločnosti alebo ich ponúkajú lodní brokeri mimo burzy.
Devízové burzy a burzy CP sa označujú súhrnne ako peňažné burzy (finančné burzy). Za zvláštnu kategóriu týchto búrz sa považujú špeciálne termínové burzy a to burzy typu financial futures, obchody s indexami akcií – stock index a opčné burzy, na ktorých sa obchoduje s opciami.
Z hľadiska právnej úpravy môžeme hovoriť o 2 typoch búrz:
a) verejno – právna burza (forma) – zakladá ju väčšinou štát, ktorá je reprezentovaná Ministerstvom financií, priemyslu, ale tiež priemyselnými komorami a pod.
b) súkromno – právna forma – je to obchodná spoločnosť, väčšinou akciového typu s vlastnou správou. Táto forma jej umožňuje pružnejšie reagovať na situáciu na kapitálovom trhu, meniť a prispôsobovať svoje predpisy podľa meniacich sa ekonomických podmienok.
Funkcie finančnej burzy
Finančná burza plní tieto funkcie:
a) trhová funkcia – realizácia veľkých objemov obchodov s CP, stanovenie kurzu CP, zabezpečenie likvidity
b) konsolidačná funkcia – spočíva v konsolidácii krátkodobých úverov bánk
c) funkcia vyrovnávania vzťahov medzi úsporami a investíciami
d) selekčná funkcia – výber úspešných emitentov
Špecifickou burzovou činnosťou je špekulácia. Hlavným objektom špekulácie bývajú akcie. Burzová špekulácia je podnikateľská činnosť založená na uvážení určitých na burze pôsobiacich okolností, ktoré vytvárajú burzový pohyb, ktorý využíva burzový podnikateľ vo svoj prospech. Burzový špekulant kupuje CP na niekoľko dní, resp. hodín – krátkodobá špekulácia alebo na niekoľko týždňov, mesiacov – dlhodobá špekulácia, aby ich so ziskom predal, pričom rozdiel predajného a nákupného kurzu predstavuje zisk.
Burzová špekulácia má 2 základné formy:
1/ špekulácia na vzostup kurzu (á la Hausse)
2/ špekulácia na pokles kurzu (á la Baisse)
Tí, ktorí špekulujú nad vzostupom kurzu sa nazývajú Haussisti. Táto špekulácia spočíva v tom, že Haussista kupuje CP za súčasný kurz s nádejou, že kurz CP stúpne k termínu dodávky, t. j. bude ich môcť predať za vyšší kurz – tak dosiahne zisk. Za znak majú „BULLS.“
Baissista ráta s poklesom kurzu. CP predá za súčasnú cenu, aby ich k určitému termínu nakúpil za nižší kurz. Majú znak: „BEARS.“
V oboch prípadoch vývoj na burze môže byť iný než burzový špekulant predpokladal, čo mu môže priniesť stratu. Špekulácie na burze netreba považovať za negatívnu škodlivú činnosť, pretože sú súčasťou podnikateľskej praxe a z nej vyplývajúceho rizika. Špekulant v úsilí dosiahnuť mimoriadny zisk pracuje s nadpriemerným rizikom.
Burzové obchody
Burzový obchod nie je vzťahom medzi účastníkmi burzového trhu, ale zmluva, ktorú spolu títo účastníci uzatvárajú. Táto zmluva vykazuje určité špecifické znaky, ktoré sú vymedzené právom.
Burzový obchod chápeme ako druh právneho konania, jeho špecifiká a charakteristické znaky vyplývajú z toho, že sa burzový obchod uskutočňuje na zvláštnom trhu. Preto možno burzový obchod definovať tak, že ide o zmluvu uzavretú na burzovom trhu. Najčastejšie obsahom tejto zmluvy je kúpa alebo predaj tovaru (zmluva o prevode CP).
Zmluvu, ktorej obsahom je kúpa alebo predaj tovaru uzavretá na burze, môžeme označiť ako hlavný burzový obchod. V súvislosti s predajom tovaru sa uzatvárajú aj obchody, ktoré s tým súvisia (poistenie, dopravné ...) – tieto sa označujú ako pomocné burzové obchody.
Zmluvu uzatvorenú na burze odlišujú od ostatných zmlúv určité znaky: sú dané subjektami, tovarom, miestom uzavretia zmluvy a zmluvnými podmienkami.
Aby v praxi nevznikli pochybnosti, ktorou zmluva je, či nie je burzovým obchodom, podávajú burzy alebo obchodné zákony priamo legálne definície burzových obchodov.
Vývoj obchodovania na burzovom trhu (najmä využitie výpočtovej techniky) spochybnil základný znak burzového obchodu, a to je uzavretie burzového obchodu na burze (burzovom zhromaždení).
Členenie burzových obchodov
Burzové obchody rozdeľujeme z viacerých hľadísk:
a) podľa spôsobu vybavovania – vyrovnania finančných záväzkov:
1/ usporiadané obchody (per arrangement) – usporiadajú sa v stanovenej lehote a v určitom peňažnom ústave – banke, podľa usporiadaceho poriadku. Burzová správa určí banku, prostredníctvom ktorej sa tieto obchody realizujú. Technika usporiadania sa uskutočňuje týmto spôsobom:
- všetky obchody (nákup i predaj), ktoré patria na usporiadanie, musia byť vopred nahlásené do stanoveného termínu
- v najbližší pokladničný deň určitá banka uskutoční zúčtovanie všetkých transakcií medzi jednotlivými účastníkmi
- nákupy a predaje sa navzájom vykompenzujú a plnia sa iba saldá (rozdiely, ktoré prevyšujú). Základom kompenzácie sú kurzy vyznačené na kurzovom lístku
2/ obchody priame – vyrovnávanie záväzkov a pohľadávok prebieha priamo medzi predávajúcim a kupujúcim. Vybavujú sa bez usporiadaceho peňažného ústavu. Plnia sa efektívne, t. j. dodaním alebo prevzatím príslušnej peňažnej čiastky.
b) podľa časového okamžiku realizovaného obchodu:
1/ promptné obchody – dochádza k nim ešte v ten istý deň (cash) alebo do niekoľkých dní po uzavretí obchodu (3 – 4 dni)
2/ termínované obchody – realizujú sa až po dohodnutej lehote alebo v lehote stanovenej burzovými pravidlami (1, 2, 3 alebo 6 mesiacov). Plnenie (skutočné dodanie a zaplatenie) sa neuskutočňuje ihneď po dojednaní obchodu, ale sa posúva na určitú vopred stanovenú lehotu – termín.
Časové rozpätie môže priniesť zmeny kurzov, termínové obchody sú spojené s rizikom a preto sú často objektom špekulácie. Riziko je neobmedzené – neobmedzenosť rizika odstraňujú tkzv. prémiové obchody. Pri týchto obchodoch poskytuje 1 účastník (kupujúci) druhému účastníkovi (predávajúcemu) určitú majetkovú výhodu – prémiu a má nárok v priaznivom prípade obchod uskutočniť alebo v nepriaznivom prípade od obchodu ustúpiť.
Prémie – odstupné za možnosť odstúpenia od plnenia obchodu. Strata, prípadne zisk obmedzený na čiastku prémie.
Burzová uzávierka (nota) – zmluva o kúpe a predaji tovaru alebo CP na burze vyhotovená dohodcom, ktorá sa uzatvára podľa pravidiel príslušnej burzy.
Promptné obchody: arbitráž, krátke predaje, premývacie obchody, konverzie.
Arbitráž - promptný obchod, pri ktorom arbitér (obchodník) využíva rôzne ceny v tom istom čase alebo na rôznych miestach. Čím je bankový systém nedokonalejší, tým sú používanejšie. Sú bezrizikové. Arbitráže pri fúzii (zlúčení) spoločnosti sú rizikové, pritom cena lepšej spoločnosti klesne a horšej stúpne.
Krátke predaje - sú založené na požičiavaní CP. Obchodník nemá vlastniť CP, napriek tomu ich môže predávať. Požičia si CP, predá ho, kúpi naspäť a vráti ho. Ide o špekuláciu na pokles kurzu. Za požičanie zaplatí úrok, ktorý je odvodený od výšky lombardnej sadzby.
Premývacie obchody (wash sale) - u nás sa nevykonávajú, sú založené na likvidovaní straty, ktorá vznikne poklesom ceny CP. Majetok spoločnosti sa očistí o stratu. CP sa predajú a kúpia späť za nižšiu cenu a kurzový rozdiel sa zúčtuje ako strata do nákladov.
Termínové obchody:
- prémiové obchody na prebratie CP (ak obchodník nechce odstúpiť od obchodu, musí zaplatiť prémiu)
- prémie na dodanie CP (kto dodá, ten zaplatí prémiu)
- dontové obchody (kombinácia prémiových obchodov na prebratie CP a prémie na dodanie CP)
- diferenčné obchody (diferencia = rozdiel)
- stelážové obchody - hraničné
- opčné obchody - predajné alebo kúpne
CALL OPCIA PUT OPCIA max. zisk max. strata max. zisk max. strata
Kupujúci (špekuluje na vzostup - rast kurzu)
neobmedzený
cena opcie
zmluvná cena CP (rozdiel kurzov) - cena opcie
cena opcie
Predávajúci - vystaviteľ (špekuluje na pokles)
cena opcie
neobmedzený
cena opcie
zmluvná cena CP (rozdiel kurzov) - cena opcie
Účastníci burzového obchodu
Vzhľadom na činnosť burzy môžu na ňu vstúpiť len tí, ktorí majú povolenie od burzových orgánov. Podľa jednotlivých búrz a ich špecifík môžeme tiež hovoriť, že burzové orgány presne definujú, ktoré osoby resp. inštitúcie majú na burzu prístup. Môžeme povedať, že základné skupiny burzových návštevníkov sú:
1/ makléri (brokers) – vystupujú na burze ako sprostredkovatelia a sú zástupcami maklérskych firiem, ktoré sú členmi burzy. Majú právo uzatvárať transakcie ich menom a na účet klientov. Nemôžu robiť obchody na vlastný účet
2/ burzoví obchodníci – ako fyzické osoby sú reprezentantmi jednotlivých spoločností a bánk a realizujú už obchody na vlastný účet. Vzhľadom na to, že sa špecializujú na určitý druh CP, označujú sa často ako špecialisti. Pôsobia najmä na anglo – saských burzách
3/ burzoví úradníci – reprezentujú firmy a majú oprávnenie uzatvárať transakcie v mene firmy a na ich účet. Ide najmä o kompetentných pracovníkov bánk a firiem
4/ hostia – predstavujú osoby, ktoré sa nemôžu zúčastňovať burzových obchodov. Patrí sem:
- pomocný personál bánk, maklérskych firiem
- zástupcovia médií, ktorí majú oprávnenie pre burzové spravodajstvo ...
Organizačná forma – usporiadanie búrz
Na čele burzy je burzová správa (riaditeľská rada), ktorá menuje prezidenta burzy. Orgány burzy sú:
- Valné zhromaždenie účastinárov burzy
- Burzová komora
- Dozorná rada
- Revízori účtov
Základné princípy fungovania burzy sú určené štatútom burzy a štatutárnym orgánom je burzová komora.
Štatút burzy stanovuje:
- burzový poriadok
- zásady uskutočňovania burzových obchodov
- podmienky kotácie (zapísania) CP na burzu
- čas a miesto burzových obchodov
- práva a povinnosti návštevníkov búrz
- spôsob riešenia sporov vzniknutých pri burzových obchodoch
Burzová komora (chamber):
- riadi prevádzku burzy
- dbá, aby sa pri jej činnosti dodržiavali právne predpisy
- udeľuje súhlas na predaj akcií burzy
- určuje dni a hodiny burzového obchodu
- vymedzuje práva a povinnosti účastníkov burzového obchodu
- určuje spôsoby a druhy burzových obchodov
- konkretizuje podmienky pre prijatie CP na burzové obchody
- zverejňuje kurzy CP
- udeľuje oprávnenie uskutočnenia burzových obchodov
Burzový parket – miesto na burze, kde sa uskutočňujú oficiálne obchody s CP, s ktorými sa môže oficiálne na burze obchodovať.
Prístup na burzu je možný len na základe povolenia príslušného burzového orgánu a môže mať formu:
1/ pevne určených osôb
2/ určia sa orgány a inštitúcie
Účasť bánk na finančnom trhu
Banky ako významní finanční sprostredkovatelia vystupujú nielen ako klasické komerčné banky poskytujúce úvery, ale vo veľkom rozsahu sa zúčastňujú aj na kapitálovom trhu. Organizačne môžeme rozoznávať ich účasť:
- v rámci univerzálnej banky
- prostredníctvom špecializovanej dcérskej spoločnosti prípadne banky
- v rámci investičnej banky, ktorá obchodné bankovníctvo nevykonáva, prípadne vykonáva v malom rozsahu
Bankové aktivity súvisiace s kapitálovým trhom sa zvyknú nazývať investičné bankovníctvo. Pojmom investičné bankovníctvo sa nazývajú aktivity súvisiace so zabezpečením emisie CP, ich obchodovaním na sekundárnom trhu, sprostredkovanie fúzie (zlúčenia) firiem, privatizácia, finančné poradenstvo.
Na kapitálovom trhu banky fungujú ako:
- emitenti – vstupujú na trh pri emisii vlastných akcií alebo pri emisii vlastných dlhopisov. Vo všeobecnosti sa banky považujú za veľmi kvalitných emitentov a rovnako sa hodnotia aj ich CP
- investori – nákup CP, ktoré nakupujú do svojho portfólia buď zo strategických dôvodov (keď je dlhodobým držiteľom CP, napr. akcií, je aj strategickým akcionárom), alebo ako tkzv. prevádzkovú zásobu, pri ktorej počíta s neskorším predajom po určitom zhodnotení ceny
- sprostredkovatelia – zúčastňujú sa prakticky všetkých fáz kapitálového trhu. Môžu fungovať ako poradcovia pri hľadaní zdrojov financovania klienta, pri príprave novej emisie akcie alebo dlhopisov, ich umiestení na trhu, pri uvádzaní CP na burzu, pri spravovaní CP klienta a vedení jeho portfólia ...
Banky vykonávajú všetky tieto činnosti na komerčnom princípe, teda za poplatky. Vzhľadom na vysoké nároky na odbornosť a špeciálne know how, sú tieto poplatky v zahraničí veľmi vysoké. U nás tieto služby nie sú zatiaľ celkom docenené.
Operácie s CP
Medzi základné operácie s CP patria predovšetkým emisné obchody. Účelom emisie CP je získanie kapitálu. CP môže vydávať buď bezprostredný, ktorý bude užívateľom kapitálu alebo špecializované finančné inštitúcie, ktoré potrebujú peňažné prostriedky na rozšírenie vlastných aktívnych operácií. Predaj CP môže organizovať sám vystavovateľ alebo môže využiť služby sprostredkovateľov. Z tejto príčiny existujú 2 základné metódy emisie CP:
a) vlastná emisia
b) opčná emisia
Pri vlastnej emisii predáva CP verejnosti sám emitent. Tento spôsob je pre neho lacnejší (nemusí platiť províziu sprostredkovateľovi, ale na druhej strane nesie riziko v prípade nerozpredania CP. Emitent sa pre tento spôsob rozhoduje najmä v situácii, keď je na kapitálovom trhu neuspokojený dopyt. Existujú 2 druhy vlastnej emisie:
a) vlastná subskripcia (upísanie)
b) predaj z voľnej ruky
Pri vlastnej subskripcii najskôr verejne ohlási možnosť kúpy CP (podpíše upisovacie prehlásenie). V upisovacom prehlásení uvedie predovšetkým potrebné údaje. Predaj sa vykonáva tak, že kupujúci podpíše a vyplní zvláštny formulár (subskripčnú deklaráciu). V nej sa kupujúci zaväzujú, že odoberú stanovený počet CP za stanovených podmienok. Súčasne na účet emitenta prevedú stanovenú peňažnú čiastku alebo časť kúpnej ceny. Subskripcia sa uskutočňuje buď pri kurze al pari (zaplatená čiastka = nominálnej hodnote); nad pari; pod pari – v týchto prípadoch sa dosahuje ážio alebo disážio, ktoré sa vyjadruje v percentách z nominálnej hodnoty CP.
Pri predaji z voľnej ruky emitent predáva CP sám na primárnom trhu alebo sa sám kontaktuje s potencionálnymi záujemcami.
Pokiaľ nie je emitent dostatočne známy a je málo pravdepodobné, že sa mu samotnému podarí rozpredať CP, používa opčnú emisiu a používa pri tom služby špecializovaných inštitúcií (emisné domy, investičné banky). Rozoznávame 2 druhy opčnej emisie:
a) verejná submisia
b) súkromná submisia
Verejná submisia je založená na odovzdaní CP sprostredkovateľovi, ktorý verejne ohlási možnosti kúpy.
Súkromná submisia je založená na podobnom princípe s tým rozdielom, že ak sa sprostredkovateľovi nepodarí umiestniť celú emisiu, kupuje CP na vlastný účet.
Emisiu CP vykonáva obvykle konzorcium bánk, na čele ktorého stojí manažér. Za svoju činnosť v oblasti predaja CP dostávajú emisné domy províziu. Provízia môže byť stanovená buď pevnou čiastkou alebo ako rozdiel medzi nákupným a predajným kurzom.