Bunka a transport látok

Bunka predstavuje najmenšiu jednotku živého organizmu, pričom nie je žiadna menšia jednotka a je schopná uskutočňovať základné funkcie organizmu:
- výmena látok
- rast
- pohyb
- rozmnožovanie a dedičnosť, ktoré sú okrem výmeny látok zabezpečené bunkovým delením.
Bunky pozostávajú z:
- bunkovej membrány - obklopuje cytoplazmu, v ktorej sú uložené subcelulárne štruktúry s vlastným membránovým ohraničením
-cytoplazmy - je viskózna tekutina, ktorá vypĺňa vnútro bunky a nachádzajú sa v nej organely - bunkové jadro s obsahom DNA a RNA, jadierko, mitochondrie, drsné a hladké endoplazmatické retikulum, Golgiho komplex, ribozómy, lyzozómy, glykogénové zrnká...

Transport látok

Transport látok v bunkách predstavuje základný životný proces pre celý žívy organizmus. Bunková membrána je lipofilná a je zložená z fosfolipidov, cholesterolu a ďalších lipidov ako sú sfingolipidy.. Jej hydrofóbne vlastnosti chránia vodné roztoky vo vnútri a mimo bunky pred smrtiacim zmiešaním ich hydrofilných zložiek. Tak tvorí bariéru medzi vnútrom bunky a extracelulárnym prostredím, ktorého zloženie je vcelku odlišné. S využítím metabolickej energie tak môže byť v bunke vytvorené a udržiavané prostredie vhodné pre život. K potrebnej priechodnosti membránovej bariéry pre určité látky slúžia bielkovinové molekuly bunkovej membrány a to vo forme pórov alebo transportných bielkovín (prenášačov). Pre plyny je bunková membrána relatívne dobre prepustná, čo je výhodné pre životne dôležitú výmenu O2 a CO2, ale bunka je taktiež vystavená aj jedovatým plynom ako je CO. Ak nemá byť prežívanie bunky ohrozené, vonkajšie prostredie nesmie mať vyššiu koncentráciu látok a nesmie obsahovať lipofilné škodliviny, napr. organické rozpúšťadlá.

Póry, prenášače, iónové pumpy a procesy cytózy umožňujú transport len určitých látok, či už ide o vstup substrátov pre bunkovú látkovú výmenu, o výstup medziproduktov a koncových produktov metabolizmu, alebo o riadený transport iónov, ktoré vytvárajú membránový potenciál - predpoklad vzrušivosti nervových a svalových buniek. Taktiež následky vstupu a úniku látok (CO2, voda), pre ktoré bunková membrána neprestavuje žiadnu účinnú bariéru, môžu byť vyrovnané alebo aspoň miernené riadeným transportom iných látok, napr.