Budhistické štáty a rozvoj ich politiky

Budhistické štáty a rozvoj ich politiky
Cína
Hlavným mestom Cíny je Peking. Pocet obyvatelov v tejto krajine je 1 193 600 000 a
preto je každý piaty obyvatel zeme obcan tohto štátu. Úradným jazykom je cínština.
Hlavné náboženstvá sú: tradicné náboženstvo približne u 20% obyvatelstva,
budhistické 8%, moslimské 2%, ostatné, bez vyznania až 70%. V Cíne je praktizovaná
vláda jednej strany. Komunistická strana prevzala v Cíne moc v roku 1949. Bola
vedená Mao Ce-tungom a verila v spolocnost, v ktorej sú si ludia rovní. Preto odnali
bohatým statkárom pôdu, ktorú rozdali medzi skupiny rolníkov. Spolocne ju obrábali v
družstvách, komúnach. Štát riadil aj priemysel. Naneštastie tieto pokusy transformovat
Cínu sa stretol s neúspechom. V roku 1976 bol znovu povolený rozvoj súkromného
vlastníctva a trhové prvky v ekonomike. Mao Ce-tungove portréty ešte vždy visia na
Tiananmenskom námestí v Pekingu, ktoré je najväcšie na svete. V casoch oslabenej
Cíny bol Tibet len polozávislá krajina, no v roku 1950 bol celkovo pohltený. Napriek
tomu, že Tibetania sú oddaní budhisti, je ich náboženstvo potlácané komunistickou
stranou, ktorá zastrašuje vyznávacov akéhokolvek náboženstva. Cínania napríklad
vybudovali na pútnických miestach, okruhoch, ktorými prechádzajú budhistický veriaci
úmyselne autostrády, sväté chrámy boli velakrát zbúrané, poškodené. Niektoré chrámy
sú sprístupnené pre cínskych turistov, ktorí sa tam môžu odfotit v tradicných odevoch
daného chrámu. Pre veriacich, modliacich sa, je chrám sprístupnený len na niekolko
hodín denne.
India
jej hlavným mestom je Nové Dillí. Poctom obyvatelov 935 744 000 sa stala India
druhou najväcšou krajinou v pocte obyvatelstva a rozlohou 3 287 262 km2 sa stala i
druhou najväcšou krajinou na svete. V Indii je úradným jazykom hindcina ( 40%),
anglictina a ešte 13 dalších jazykov, co svedcí o mnohých náboženstvách na tomto
území , ktoré si okrem náboženského presvedcenia vytvárali i vlastný jazyk. V tejto
krajine je 80% obyvatelstva hinduistov, 11% moslimov, 2% krestanov, 1% sikhsov a
6% iných nábožanstiev. Zriadenie v Indii je pluralitná demokracia a jednotkou meny je
rupia. India je najväcším demokratickým štátom na svete, pretože až okolo 450 mil.
ludí má volebné právo. India získala až v roku 1947 nezávislost vdaka pricineniu
Mahatma (velká duša) Gandhiho. Bol z dobrej rodiny. Študoval právo v Londýne, no
svojej kariéry sa vzdal.
Urcitý cas pôsobil v Afrike, kde sa snažil protestovat proti diskriminácii belochmi a
prišiel k presvedceniu, že jedinou možnostou k vyriešeniu politického problému je
nenásilný protest. Nechal sa inšpirovat Franzom z Assisi, Bhagawadgitou, indickým
básnikom Raychandbhai, anglickým kritikom Johnom Ruskinom a ruským spisovatelom
Romancierom Leom Tolstoiom, s ktorým si korenšpondoval. Gandhi nechcel ani tak
oslobodit Indiu, ale sa skôr pokúšal oslobodit ludí, hlásal slobodu od materializmu a
chcel Indiu oslobodit od systému kást. V roku 1920 jeden generál prikázal strielat na
mierumilovné zhromaždenie hinduistov a moslimov. Od tej doby sa Gandhi postaral o
množstvo protestov, cím znemožnil ovládatelnost krajiny. V Indii sa stala civilná
neposlušnost celokrajinovou demonštráciou. V roku 1947, ked bola konecne dosiahnutá
samostatnost Indie, sa krajina ešte rozdelila. Nezávislostou Indie sa dosiahla
sebestacnost Indie, ktorá bola dovtedy trápená hladom, avšak potom sa výnos ryže a
pšenice zvýšil o dvojnásobok. Gandhi bol zavraždený hinduistickým protivníkom jeho
politiky v roku 1948 pocas udobrovania moslimov a hinduistov.
Nepál
Nepál je malá vnútrozemská krajina s pluralitnou demokraciou. Je to hinduistický štát
napriek tomu, že v nej väcšina obyvatelstva nevyznáva cistý hinduizmus, ale zmes
hinduizmu a budhizmu. Hinduistické náboženstvo vyznáva 86%, budhistické 7%,
moslimské 4% a ostatné 3%.Hlavným mestom je Káthmandú, pocet obyvatelov je 19
900 000, úradný jazyk je nepálcina a jednotkou meny nepálska rupia. Do roku 1991
bol v tejto krajine vládcom král, ale v tom istom roku sa v tejto krajine prvý krát
uskutocnili demokratické volby. V Nepále dodnes vládne volený parlament a vláda.
Srí Lanka
Srí Lanka má hlavné mesto Colombo. Pocet obyvatelov je 18 354 000, z coho je 69%
budhistov, 15% hinduistov, 8% moslimov a 7% krestanov. Úradnými jazykmi sú
sinhálsky a tamilský, zriadenie je pluralitná demokracia a mena srílanská rupia. Túto
krajinu, ktorej hospodárstvo je založené na turistickom ruchu, tažko zasiahol boj medzi
Sinhálcanmi a tamilskou menšinou, ktorá chce vlastný štát. V roku 1983 toto napätie
prerástlo do obcianskej vojny, ktorá pokracuje dodnes. Tamilcania nesúhlasia s tým, že
ostrov ovládajú Sinhálcania a požadujú vlastný nezávislý štát na severe územia.
Tamilcania, ktorí tvoria asi 20% obyvatelstva, sú prevažne hinduisti a budhisticky
založení Sinhálcania tvoria asi 75%.
Thajsko
Thajské královstvo bolo založené v 13. storocí a väcšinu svojich dejín ostalo nezávislé.
Bolo jedinou castou juhovýchodnej Ázie, ktorú nekolonizovali Briti alebo Francúzi.
Hlavné mesto Thajska je Bangkok.
V Thajsku žije približne 59 40 000 obyvatelov, z toho 95% budhistov, 4%moslimov,
1% iných. Zriadenie je pluralitná demokracia. Král Pchúmipchon Adundét vládne v
Thajsku od roku 1946, cím je jeden z najdlhšie panujúcich hláv štátu na svete. Král je v
krajine mocnou zjednocujúcou silou. Casto zasahuje do politiky v záujme obnovy
poriadku. Thajcania si ho vysoko vážia a akákolvek kritika panovníka alebo clenov jeho
rodiny vyvolá znepokojenie.
Japonsko
Tokio je hlavným mestom Japonska, pocet obyvatelov je 125 197 000. Japonský jazyk
je úradným jazykom a hlavnými náboženstvami sú šintoizmus a budhizmus - 92%,
ostatné len 8%. Zriadenie je pluralitná demokracia. Japonsko je najstaršia dedicná
monarchia na svete. Svoj zaciatok datuje od 7.storocia pred n.l. Cisár bol v minulosti
velmi mocný vládca. Mnohí Japonci verili v jeho božský pôvod. Postavenie cisára sa
však zmenilo po 2. svetovej vojne a jeho úloha sa obmedzila iba na symbol japonského
štátu. Japonský cisár môže byt vážený, ako napríklad bývalí cisár Akihito, v poradí už
125. panovník, ktorý nastúpil v roku 1989 na trón. Japonsko má napriek vysokému
štandartu ešte niekolko klonfliktov: od 2.svetovej vojny nie je vyriešená otázka
Kurillských ostrovov obsadených Rusmi a práva lovenia rýb, preto v tejto otázke
dodnes nepodpísali s Ruskom mier; konflikt s Kóreou ohladom ostrovov Tok-do a
Teke-shima, Cínou a Taiwanom o ostrovy Senkaku-shoto a Deoiyu-dao.
Kambodža
Kambodža je krajina s hlavným mestom Phnompenh a poctom obyvatelov 9 836 000.
Úradný jazyk je khmérsky a v krajine funguje pluralitné zriadenie, mena je riel. Len
máloktorá krajina si vytrpela tolko ako Kambodža. V roku 1970 bola zatiahnutá do
bojov v susednom Vietname. V rokoch 1975-1979 v nej vládol Pol Pot a Cervení
Khméri, maoistický revolucionári, ktorí pozabíjali vyše milióna Kambodžanov. V roku
1979 vtrhli do Kambodže Vietnamci, aby zosadili Pol Pota. V krajine sa rozpútala
obcianska vojna, ktorá trvala až do roku 1991. Clánok od Andreasa
Seiferta(doktoranda seminárov: Sinnologie, Koreanistik Tübingskej univerzity)o
vztahoch medzi Cínou a Japonskom
Na to, aby sa dal pochopit dnešný vztah Japonska a Cíny sa nezaobídeme bez pohladu
na spolocnú minulost oboch krajín. Japonsko-cínske vztahy sú staré už okolo 2000
rokov. Najsilnejšie boli tvarované stálou nerovnováhou. Až po 19.storocie bola Cína tou
krajinou, ktorá dominovala v politických a kultúrnych otázkach. Až po prehratí vojen v
rokoch 1894/95, ale i obsadením dalších castí Cíny sa táto situácia radikálne zmenila.
Pocetné tažké vojnové zlociny, ktoré smutne preslávili Japonské vojská, sa postarali o
doterajšie napätie medzi týmito krajinami, pretože Japonsko nie je pripravené postavit
sa vlastnej minulosti. Cíne chýba v tomto ohlade dôrazné ospravedlnenie. Až po
konfrontácii so Sovietskym zväzom a po Nixonovej návšteve Cíny v roku 1972 došlo k
znovuvytvoreniu diplomatických kontaktov medzi Cínou a Japonskom, ktoré vyústili do
podpísania priatelskej a mierovej dohody z roku 1978. Vdaka tejto normalizácii sa
podarilo obom štátom vymanit zo stuhnutých vztahov zanechaných tzv. studenou
vojnou. Vdaka komplementárnemu hospodárstvu sa tieto vztahy výrazne vyvíjali a toto
spojenie sa dá snád až dodnes považovat za podporný stlp. Okrem toho poskytuje
japonská vláda mnohoraké pôžicky a rozvojovú pomoc Cíne. Japonsko už niekolko
rokov vyjadruje svoje pocity viny ochotou, ale správa sa s pribúdaním casu cím dalej
sebavedomejšie. To sa odzrkadluje aj na správaní Japonska voci Taiwanu, obzvlášt po
uzavretí novej americko-japonskej bezpecnostnej dohody, vdaka ktorej došlo k
výraznému postupu v bilaterálnych (obojstranných) vztahoch. Cína sa pokúša zabránit
každému bezpecnostnopolitickému zoskupeniu, ktoré by Japonsku mohlo dodat
vojenskú silu a hlavne takému, ktoré by Taiwanskej vláde dodalo viac nezávislosti. V
tomto ohlade má zvláštnu úlohu v Japonsku americký prezident, ktorý zabranuje
možnému cínskemu mocenskému postaveniu.
Viaceré územné nezhody, nespracovaná minulost Japonska a mnohé
(hospodársko-)politické problémy sú prícinou toho, že vztahy Cína-Japonsko nebudú asi
aj v budúcnosti prebiehat bez konfliktov. Napriek tomu sa dá z geostrategickej blízkosti
a štátneho hospodárstva usúdit nepravdepodobnost nového odbúrania vzájomných
vztahov. Práve naopak, bude to skôr popudom k dorozumeniu sa na vyššej
komunikacnej úrovni.
________________________________________ __________________________
Zdroje: