Bratislava

Bratislava
Bratislava sa rozkladá na úpätí výbežkov Malých Karpát a na okraji Podunajskej nížiny,
pri styku s významnou európskou riekou Dunaj.
Prvé stopy po trvalom osídlení sa viažu k mladšej dobe kamennej. V 2. st. pr. n.l. na
území mesta založili Kelti významné mocenské centrum s obrannou funkciou
(oppidum). V 5. a 6. stor. n.l. sa na území dnešného mesta natrvalo usadili Slovania.
Mohutné slovanské hradiská v Bratislave a na Devíne sa stali v 9. st. centrami
Velkomoravskej ríše. K tomuto obdobiu sa viaže aj prvá písomná zmienka o Bratislave.
V roku 1291 Ondrej III. udelil Bratislave mestské výsady a od tohoto obdobia sa stala
Bratislava jedným z najvýznamnejších miest uhorska. Na 300 rokov sa stala
korunovacným a snemovým mestom Uhorska. Najznámejšou korunovanou uhorskou
královnou bola Mária Terézia, za vlády ktorej mesto zažilo najväcší rozkvet. 19.
storocie bolo pre Bratislavu storocím hospodárskeho rozvoja, výstavby tovární a
velkých podnikov. Po skoncení II. svetovej vojny sa zacala nová etapa politického,
hospodárskeho a kultúrno-spolocenského života. Zacalo sa s novou bytovou výstavbou,
zmodernizovala sa priemyselná výroba, rozvíjala sa kultúra aj školstvo. Štatút
hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky získala Bratislava 30. novembra
1968. Další rozvoj mesta sa niesol v znamení kvantitatívneho rozvoja priemyselnej
výroby, decimácie historického jadra, výstavby sídlisk s nedokoncenou infraštruktúrou.
No aj napriek tomu je Bratislava dnes významným dopravným uzlom cestnej,
železnicnej, leteckej a vodnej dopravy. Je významným priemyselným centrom
Slovenska, pricom najvýznamnejším odvetvím je chemický priemysel, dalej
gumárenský strojársky potravinársky a polygrafický priemysel. Od januára 1993 je
Bratislava hlavným mestom samostatnej Slovenskej republiky.
Obyvatelia
Bratislava leží v blízkosti štátnych hraníc štyroch krajín - Slovenska, Rakúska,
Madarska a Ciech. Táto skutocnost spolu s culým obchodným ruchom podmienili v
minulosti aj národnostnú skladbu obyvatelov mesta. Nie je to tak dávno, ked každý
rodený Bratislavcan hovoril tromi jazykmi - nemecky, slovensky a madarsky. V meste
bola aj pocetná židovská náboženská obec, žilo tu vela Talianov i príslušníkov
balkánskych národov. Bratislava bola vždy multikulturálnym mestom, ktoré sa
vyznacovalo aj náboženskou toleranciou.
Základné údaje o obyvatelstve dnešnej Bratislavy po scítaní v roku 2001
OkresTrvale bývajúce obyvatelstvoPodiel žienz trvale bývajúcehoobyvatelstva (v
%)Prítomné obyvatelstvoEkonomicky aktívne osobyPodiel ekonomickyaktívnych z
trvale bývajúcehoobyvatelstva(v %)
spoluna 1000trvale bývajúcichspolu1)mužiženy
spolumužiženy
A12345678910
Slovenská republika5 379 4552 612 5152 766 94051,45 193 3769652 665 8371 394
5311 271 30649,6
Bratislavaspolu428 672200 541228 13153,4423 085987221 383109 305112 07850,4
Bratislava I44 79820 55224 24654,143 36296820 43110 21810 21345,6
Bratislava II108 13949 62858 51154,1106 84798852 71326 07326 64048,7
Bratislava III61 41828 37133 04753,861 9791 00929 36614 74414 62247,8
Bratislava IV93 05843 87949 17952,892 64299648 11323 85224 26151,7
Bratislava V121 25958 11163 14852,1118 25597570 76034 41836 34258,4
Priemysel
Rafinérsko-petrochemický kombinát Slovnaft, jeden z najväcších v strednej Európe.
Spracováva rocne približne 5 miliónov ton ropy najmä z Ruskej federácie, ktorú do
Bratislavy prepravuje prostredníctvom ropovodného systému Družba akciová
spolocnost Transpetrol. Slovnaft, a.s., dodáva na trh kompletný sortiment rafinérskych,
petrochemických výrobkov a plastov, pricom okolo 60% produkcie vyváža, najmä do
Ceskej republiky, Nemecka, Rakúska, Madarska, Polska a Talianska.
Volkswagen, ktorého materský závod je v clenskej krajine EÚ, niekolko firiem zo
Slovenska dodáva do sietí koncernových pobociek produkty potrebné na finalizáciu
automobilov. Len v roku 1977 to bolo v objeme 6,8 miliardy Sk. Orientácia na
automobilový priemysel má opodstatnenie. Ved len spolocnost Volkswagen Bratislava
za rok vytvorí viac ako 50 % obratu slovenského strojárstva. Jej rocný export
predstavuje objem 21,5 mld. Sk,rocne. Existencia spolocnosti Rajo, a. s., je
vybudovaná na bohatej tradícii polnohospodárstva a mliekarenstva na západnom
Slovensku. V roku 1992 z bývalého štátneho podniku MILEX vznikla akciová spolocnost
MILEX Slovakia. Odkúpením casti kapitálového objemu rakúskou firmou Schärdinger
Milch AG firma v roku 1993 zmenila svoj názov na MILEX Schärdinger Slovakia a. s..
Doprava
Dopravná stratégia mesta je spracovaná a analyzovaná v dopravnom pláne mesta,
ktorý spracovala skupina odborníkov v novembri 1990. V novembri 1993 prijalo
Mestské zastupitelstvo jeho aktualizáciu, ktorá uprednostnuje rozvoj mestskej
hromadnej dopravy pred individuálnou automobilovou dopravou. Obsahom dopravného
plánu nie je len tradicná mestská hromadná doprava, ale aj železnicná, letecká a vodná
doprava. Z hladiska životného prostredia a z pohladu priestorových nárokov pôsobí
individuálna doprava pre mesto len pritažujúco. Prostriedok hromadnej prepravy osôb
je 18-krát efektívnejší. Dopravný podnik realizuje opatrenia, výsledkom ktorých je
znižovanie negatívnych vplyvov na životné prostredie mesta. V roku 1995 zacal
Dopravný podnik Bratislava, realizovat program modernizácie motorov. Pôvodné
motory boli rekonštruované na modernejšie motory, ktoré splnajú normu EURO I.
Rekonštruované motory dosahujú lepšie technické parametre - úspory pohonných hmôt
a olejov, zníženie pevných castíc vo výfukových plynoch - a majú výrazne lepšiu
výkonovú charakteristiku. Modernizáciou vozového parku. V súcasnej dobe sa množia
stažnosti, podložené meraniami hygienikov, na hluk spôsobený prevádzkou
elektrickovej dopravy.
Zníženie hlucnosti najstarších typov vozidiel predstavuje generálne opravy spojené s
modernizáciou týchto vozidiel. Druhotným javom je nezanedbatelné zníženie celkovej
spotreby elektrickej energie v rámci energetickej siete. Plynofikáciou autobusov.
Samostatnou oblastou vo vztahu k životnému prostrediu je plynofikácia autobusov
urcených pre mestskú hromadnú dopravu. Na jednej strane je treba vidiet vyššie
obstarávacie náklady na takého vozidlá (je to riešené aj inou formou dotácie), ale na
druhej strane ich nižšie prevádzkové náklady a kvalita výfukových plynov
zodpovedajúca norme EURO III. Na základe skúseností sa odporúca nákupu nových
vozidiel a nie prestavbou starých, ktoré sú už po životnosti. Elektrifikáciou tratí MHD. V
minulom období boli v Bratislave viaceré snahy o rozšírenie trolejbusových a
elektrickových tratí.
NOSNÝ SYSTÉM DOPRAVY - METRO
Pre podporu integracných zámerov SR je nevyhnutné zabezpecit súlad s rozvojovými
trendmi európskeho regiónu, vytvorit z hlavného mesta SR Bratislavy rovnocenné
metropolitné centrum. Nosným prvkom spolocenského, politického, ale najmä
ekonomického rozvoja je kvalita poskytovania dopravných služieb. Bratislava ako
súcast regiónu Vieden - Bratislava - Györ (Budapešt), miesto križovania paneurópskych
medzinárodných dopravných koridorov musí dopravnú obsluhu mesta a regiónu riešit
kvalitatívne. Zvýšenie kvantity a kvality hromadnej prepravy osôb a požiadavky na
ekologizáciu prostredia Bratislavy si vyžadujú zavedenie nového nosného systému
mestskej hromadnej dopravy. Obmedzenia Bratislavy, je možné uspokojivo zabezpecit
len výstavbou nového kapacitného dopraného prvku v systéme MHD – metra. Výsledky
štúdií a projektových dokumentácií, ktoré hladali optimálne polohy trás a staníc metra
v Bratislave vyústili do záveru, ktorý bol zakotvený do koncepcných a rozvojových
dokumentov mesta. Technické zázemie metra sa predpokladá vybudovat v troch
vozovniach. V pociatocnej etape výstavby metra bude prvoradou úlohou vybudovat
kapacitné a spolahlivé dopravné spojenie medzi Petržalkou so 130 tisíc obyvatelmi na
pravom brehu Dunaja a centrom mesta.
Kultúra
Udelením Mestských výsad Ondrejom III. sa obyvatelka mesta stali nezávislými.
Súcasne vyniká aj prvý erb kde sú na cervenom štíte strieborné hradby s tromi vežami,
v strede je brána s povytiahnutou mrežou. Erb pochádza z polovice 13. storocia. Je
európskou raritou, že erbovú listinu si meštania dali vyhotovit v dvoch exemplároch.
Odborníci tvrdia, že dôvodom takejto "poistky" bolo znicenie najstarších mestských
listín pri dobytí Bratislavy Premyslom Otakarom roku 1236. Možno teda predpokladat,
že ani výsady z roku 1291 nemusia byt najstaršie.
Slovenské národné divadlo
Dnešné Slovenské národné divadlo bolo postavené v roku 1886 podla projektu
viedenských architektov F.Fellnera a H. Helmera, ktorí sa špecializovali na stavbu
divadiel v celej strednej Európe. Pre Bratislavu navrhli neorenesancnú budovu s
kamenným súsoším Thálie nad kupolou vystupujúcej fasády. V súcasnosti je tu
umiestnená operná a baletná scéna, ktorej sólisti vystupujú na najpoprednejších
svetových scénach. Pred budovu divadla dala Prvá bratislavská sporitelna v roku 1888
postavit Ganymedovu fontánu , pripomínajúcu výjav z gréckej mytológie.
Grasalkovicov palác
V roku 1760 pre grófa Antona Grassalkovicha postavili záhradný barokový palác. Jeho
staršia renesancná architektúra bola rozšírená a upravená v duchu dobového umenia.
Rokoková ornamentika interierov ukazuje vplyv rokokového umenia. Priecne, pôvodne
hospodárske krídla, prestavané do dnešnej podoby v 20. storocí sú neskoršie prístavby.
V roku 1996 sa obnovený palác stal rezidenciou prezidenta Slovenskej republiky.
Slovenské národné múzeum
Slovenské národné múzeum vlastní a spravuje najrozsiahlejší zbierkový fond na
Slovensku. V súcasnosti je to 2 857 325 zbierkových predmetov. Najrozsiahlejšie
zbierky má Prírodovedné múzeum - 2 306 189 zbierkových predmetov, Historické
múzeum - 195 062 zbierkových predmetov, Etnografické múzeum - 143 508
zbierkových predmetov. Slovenské národné múzeum rozvíja aj bohatú publikacnú a
edicnú cinnost. Vydáva odborný muzeologický bulletin Múzeum, casopis Pamiatky a
múzeá. V priestoroch Slovenského národného múzea na Vajanského nábreží 2 je
zriadený Klub Internet Multimedia, v ktorom je k dispozícii návštevníkom múzea
Internet a viac ako 100 titulov elektronických encyklopédií a multimediálnych
prezentacných programov.
Konkatedrála sv. Martina
Ulicka medzi zrekonštruovaným parkanovým a hradobným múrom vedie ku
Konkatedrále sv. Martina (predtým Dóm sv. Martina) - trojlodovému gotickému
kostolu, postavenému na mieste románskeho kostola. S výstavbou sa zacalo zaciatkom
14. storocia, ale kostol bol pre nepriaznivé politické okolnosti vysvätený v roku 1452.
Vnútorné zariadenie kostola bolo v priebehu storocí postupne doplnované a vrcholilo v
18. storocí vytvorením hlavný oltár a barokovou kaplnkou sv. Jána Almužníka. Veža
kostola bola postavená spolu s trojlodím a plnila aj funkciu obrannej bašty, pretože
bola súcastou mestského opevnenia. Po viacerých úpravách dostala dnešnú podobu v
prvej polovici 19. storocia. Na 85 metrov vysokej veži je pozlátený vankúš (2 x 2 m),
na ktorom je napodobenina uhorskej královskej koruny, na znak toho, že v 16. storocí
sa Dóm sv. Martina stal korunovacným kostolom uhorských králov. Od roku 1563 až do
roku 1830 tu korunovali 11 uhorských panovníkov a 8 královských manželiek.
Michalská brána
Baštovou ulicou sa dostaneme na Michalskú ulicu. Táto jedna z najstarších ulíc mesta,
má pôvod v dialkovej obchodnej ceste vedúcej od Severného mora k dunajskému
brodu, v blízkosti ktorej sa ludia usadzovali ešte pred vznikom mesta. Vedie k jedinej
zachovalej bráne stredovekého opevnenia - k Michalskej bráne. Jej gotická veža bola
postavená v 1. polovici 14. storocia, v 16. storocí bola nadstavovaná a do dnešnej
podoby bola upravená v 18. storocí, ked na jej vrchol umiestnili sochu sv. Michala. Vo
veži je dnes Múzeum zbraní a stredovekého fortifikacného umenia.
Hradný kopec
Jednou z dominánt mesta je Bratislavský hrad so svojou bohatou históriou. Zaciatky
osídlenia hradného kopca siahajú až do mladšej doby kamennej, neskôr bol súcastou
keltského oppida a rímskeho opevnenia Limes Romanus. Po príchode Slovanov na naše
územie tu vzniklo rozsiahle hradisko a významné politické a cirkevné centrum
Velkomoravskej ríše. V 10. storocí, ked sa územie mesta zaclenilo do vznikajúceho
Uhorského štátu, zacali na hradnom kopci stavat nový kamenný obranný hrad. Hrad sa
stal sídelným miestom župy - komitátnym hradom. V 15. storocí, za vlády Žigmunda
Luxemburského bol hrad prestavaný na gotickú protihusitskú pevnost s hradbami na
miestach pôvodného velkomoravského valu. Štvorkrídlovú dispozíciu z 15. storocia si
hrad zachoval do dnešných dní. V každom z dalších storocí bol hrad prestavaný. V 18.
storocí sa zmenil na reprezentacné královské sídlo. Za panovania Jozefa II. bol hrad
upravený pre potreby generálneho seminára, urceného na výchovu katolíckeho
duchovenstva. Tu študoval Anton Bernolák, ktorý položil základy prvému uzákoneniu
spisovnej slovenciny. Neskôr slúžil hrad ako kasárne a v roku 1811 nepozornostou
posádky hrad vyhorel a postupne pustol. Až v roku 1953 zacala velkolepá obnova.
Dnes sa tu nachádzajú reprezentacné priestory Národnej rady Slovenskej republiky,
vlády SR a expozície Slovenského národného múzea.
Co treba vidiet
Okrem historického jadra mesta stojí za pozornost Botanická záhrada. Založená bola v
roku 1942 na pozemku okolo Lanfranconiho vily na rozlohe 6,6 ha. V r. 1946 zacali s
výstavbou skleníkov na rozlohe 439 m2. Návštevníci sa môžu oboznámit so zbierkou
kaktusov, kvitnúcich orchideí, vidiet rodiace banánovníky, citrónovníky, figovníky a iné
menej známe rastliny trópov a subtrópov. V šestdesiatich rokoch nadobudla záhrada
parkový charakter. V areáli záhrady rastie asi 70 druhov jedlí, smrekov, borovíc a
množstvo listnatých stromov a kríkov, ktoré tu nachádzajú vhodné podmienky na
samoobnovu. V rozáriu je expozícia okolo 150 druhov ruží. Návštevná sezóna sa zacína
1. apríla a trvá do 31. októbra, denne od 900 do 1800 hod.
Zoologická záhrada
Otvorili ju v máji 1960. Chová kolekciu 720 živocíchov v 170 druhoch. ZOO Bratislava
je zapojená do desiatich medzinárodných projektov záchrany ohrozených druhov.
Okrem toho prevádzkuje pohotovostné záchranné zariadenie pre poškodené dravé
vtáky z prírody. Jej vysokú odbornú chovatelskú úroven ocenujú i v zahranicí. Príroda a
okolie Bratislavy
Hrad Devín
Hrad a obec na sútoku Dunaja a Moravy. Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou.
Hradné bralo bolo osídlené v praveku od eneolitu, v dobe rímskej tu bola predsunutá
rímska stanica patriaca vojenskému táboru nedaleko Hainburgu v Rakúsku. Opevnenie
na hradnom vrchu vybudovala už tamojšia rímska posádka. Významná slovanská
pevnost a kmenové sídlo slovanských kniežat písomne doložené vo fuldských análoch z
r. 846 ako pevnost Dowina. Devín bol dôležitým vojenským centrom Velkomoravskej
ríše, v 9. storocí tu sídlil Mojmír a Rastislav. Po zániku Velkomoravskej ríše bol hrad
súcastou uhorských pohranicných strážnych hradov na západe. Kamenný hrad je prvý
raz doložený v r. 1288. V 1. polovici 15. storocia a v 16. storocí Devín prestavali na
goticko-renesancnú pevnost. Od r. 1635 až do r. 1918 patril Pálffyovcom. V r. 1809 ho
znicili napoleonské vojská. V národnej samobytnosti Slovákov, od r. 1836 miesto
výletov uvedomelej generácieOd roku 1973 je v hradnom areáli archeologický výskum
a konzervácia hradných ruín. Súcasne je prístupný verejnosti.
Devínska Kobyla
Národná prírodná rezervácia, vyhlásená v r. 1964, obnovená v r. 1986, rozloha 101 ha,
s bohatou teplomilnou panónskou flórou a faunou. Vápencová skalná step so vzácnymi
rastlinami a živocíchmi. Pri Devínskej Vsi na terasovom stupni vo vrstvách zlepencov,
piesok, pieskovcov a vápencov /Sandberg/ nachádzajú sa mladotretohornej
skameneliny. Cez rezerváciu vedie náucný chodník.
Bratislavský lesný park
Komplex prevažne listnatých lesov s rekreacnou funkciou o výmere 17056 ha. Zahrna
lesy v južnej casti Malých Karpát od Devína po Stupavu, Košarisko, Limbach a lužné
lesy po oboch stranách Dunaja od sútoku s Moravou po Cunovo. Karpatská cast
Bratislavského lesného parku je súcastou CHKO Malé Karpaty. Na území Bratislavského
lesného parku sa zabezpecuje rozvoj, ochrana a využívanie lesného porastu,koordinuje
hospodársky, rekreacný, športový a kultúrny život. Siet upravených ciest a turistických
chodníkov, ktoré spájajú rekreacné miesta na aktívny a pasívny odpocinok. V lesoparku
je 32 upravených a hygienicky kontrolovaných studniciek.
Kaštiel v Rusovciach
Obklopený je rozsiahlym parkom s bohatou a vzácnou zelenou a reprezentuje
romanticky chápanú anglickú gotiku 19. storocia, tzv. windsorský sloh. V minulom
storocí bol kaštiel sídlom rusovského panstva a považoval sa za najkrajší v Mošonskej
župe. Objekt je bohato zdobený vežickami a cimburím, šlachtických majitelov
Zichyovcov a Henckelovcov pripomínajú ich rodové erby na fasáde a v interiéroch.
Kaštiel je zaujímavý aj tým, že zaciatkom 20. storocia tu žil gróf Elemír Lónyay s
manželkou Štefániou, belgickou princeznou, vdovou po následníkovi trónu Rudolfovi
Habsburskom.
Areál vodných športov na Vodnom diele Cunove
Pri vodnom diele Gabcíkovo po oboch jeho brehoch v dlžke 50 km sa plánuje výstavba
ôsmych športovo - rekreacných areálov, poskytujúcich široké možnosti pre pestovanie
všetkých druhov vodných športov. Jeden z nich, areál vodného slalomu a zjazdu, je už
v prevádzke. Vinohradnícky región Malé Karpaty. História vinohradníctva na území
Malých Karpát je velmi bohatá. Podla správ historikov vinic hroznorodý zacali pestovat
Kelti. Dokumentujú to vykopávky v 7. až 6. stor. pred n. l. O jeho rozvoj sa výrazne
zaslúžili Rimania na zaciatku nášho letopoctu. Podstatná cast obyvatelstva týchto miest
- meštania, žili len z vinohradnícko-vinárskej cinnosti. Vinohradnícky kolorit pomáhali
popri slovanoch formovat aj madarskí a nemeckí kolonisti. Snahou dnešného
malokarpatského vinohradníctva je, aby nepadlo do etapy "úpadku" ako za cias vojen a
hospodárskych kríz. K tomu by mala slúžit aj vznikajúca Malokarpatská vínna cesta,
ktorá chce využívat bohatú tradíciu a um vinohradníkov a vinárov na propagáciu
regiónu i dobrého vína. MajolikaKraj okolo Bratislavy je doma aj v zahranicí známy
výrobou keramiky. Po zániku hrnciarskej a džbánkarskej cechovej výroby, ktorá v
Modre, 26 km juhovýchodne od Bratislavy, siaha až do stredoveku sa v 19. storocí
zacína velkovýroba známej modranskej keramiky, ktorá trvá podnes. V Stupave, 18 km
na západ od Bratislavy, možno navštívit múzeum Ferdiša Kostku v dome, kde sa tento
významný slovenský džbánkár a keramikár narodil, žil a pracoval. V dalšej budove
zvanej brenhaus si možno pozriet obchod i dielnu habánskeho hrnciarskeho majstra.
Dnešná Bratislava
Je moderné, dynamicky sa rozvíjajúce mesto, v ktorom okrem velkých centier
obchodného, kultúrneho ci spolocenského života nachádzajú jej obyvatelia aj
návštevníci stále nové a nové inšpirácie pre chvíle oddychu i pracovného uplatnenia.