Bratislava

Bratislava
Bratislava
hlavné mesto Slovenskej republiky
Bratislava je sídlom Národnej rady Slovenskej republiky, vlády Slovenskej republiky,
národných ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej
republiky.
Leží v strede Európy v juhozápadnej casti Slovenska. Na juhu hranicí s Madarskom a na
západe s Rakúskou republikou. Vejárovite sa rozprestiera na ploche 367,9 km2, na
oboch brehoch Dunaja pri úpätí Malých
Karpát v nadmorskej výške 127 až 514 m n. m. Vdaka svojej polohe na rozhraní
miernej a teplej klimatickej oblasti patrí Bratislava medzi najteplejšie miesta na
Slovensku s priemernou teplotou 9,9° C. Má 1976,4 hodín slnecného svitu za rok a
rocný úhrn zrážok je 527,4 mm. Poctom obyvatelov 452 053 (31.12.1996) je
najväcším mestom na Slovensku.
ZÁKLADNÉ HISTORICKÉ ÚDAJE
Bratislava je mesto s bohatou históriou, ktorá siaha do staršej doby kamennej
(paleolitu), ked sa na jej území predpokladá sídlisko lovcov. Aj ludia v dobe neolitu,
3500 r. pred n. l. spoznali výhodnost tohto územia a založili si tu niekolko osád na
strategicky výhodných miestach. Od tejto doby bolo územie Bratislavy stále osídlené.
Na prelome letopoctov zohrali dôležitú úlohu v histórii nášho mesta Rimania, ked Dunaj
sa stal pohranicnou riekou Rímskej ríše. V blízkosti Dunaja si Rimania vybudovali
opevnené vojenské tábory, strážne stanice a civilné stavby, ktoré boli súcastou
opevnenej hranice Limes Romanus. Koncom obdobia stahovania národov od 5. storocia
prichádzajú na územie Bratislavy Slovania. Na prelome 8. a 9. stor. sa zacínajú
ustalovat pevné hranice medzi slovanským a germánskym svetom. Rozmach
remeselnej výroby Slovanov, narastajúca sociálna diferenciácia, vznik jednotlivých
kmenových kniežactiev a ich vzájomné zápolenie viedlo nakoniec v 1. tretine 9. stor. ku
vzniku samostatného štátneho celku - Velkej Moravy. Na bratislavskom hradnom vrchu
a na Devíne boli vybudované významné hradiská.
r.907 - prvá zachovaná písomná zmienka o Bratislave
10.-11. stor. - hrad sa stáva pohranicnou pevnostou Uhorska, sídlom župana a kapituly
12. stor. - na základoch podhradskej osady vzniká ranostredoveké románske mesto
r.1291 - uhorský panovník Ondrej III.
udelil Bratislave rozsiahle mestské privilégiá
r.1405 - privilégiom Žigmunda Luxemburského bolo mesto povýšené medzi slobodné
královské mestá
r.1430 - založenie bratislavskej mincovne
r.1436 - král Žigmund udelil mestu erbovú listinu s právom používat erb
r.1465 - panovník Matej Korvín založil Akademiu Istropolitanu - prvú vysokú školu na
území Slovenska
r.1526 - po bitke pri Moháci uhorský snem zvolil Ferdinanda I. Habsburského za
dedicného krála Uhorska
r.1536 - v dôsledku obsadenia dolného Uhorska Turkami sa Bratislava oficiálne stala
hlavným mestom Uhorska, sídlom snemu, ústredných orgánov a korunovacným
mestom uhorských králov
r.1563-1830 - korunovácia 11 králov a 8 královských manželiek
r.1606 - založenie evanjelického gymnázia
r.1626 - na pozvanie arcibiskupa Petra Pázmána prišli do Bratislavy jezuiti, aby posilnili
katolícky vplyv v meste
r.1710-1711 - velká morová epidémia
r.1721-1722 - vychádzajú prvé noviny "Nowa Posoniensia"
r.1775 - cisárovná Mária Terézia vydala nariadenie o zbúraní mestských hradieb
r.1776 - otvorenie stavovského divadla
r.1783 - Bratislava prestáva byt hlavným mestom Uhorska
r.1787 - prvý pokus o uzákonenie spisovnej slovenciny
r.1805 - v Primaciálnom paláci bola podpísaná mierová zmluva medzi Rakúskom a
Francúzskom, známa ako Bratislavský mier
r.1809 - obliehanie mesta francúzskym vojskom cisára Napoleona
r.1811 - vyhorel Bratislavský hrad
r.1830 - zaciatok pravidelnej lodnej prepravy osôb a nákladu po Dunaji
r.1843 - kodifikácia spisovnej slovenciny
r.1848 - v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca podpísal panovník Ferdinand V.
zákony o zrušení poddanstva
r.1848 - do Bratislavy prišiel prvý vlak tahaný parným rušnom na trati Vieden -
Bratislava
r.1884 - zaciatok elektrického osvetlenia mesta a vybudovanie telefónnej siete
r.1891 - otvorenie prvého stavaného mosta cez Dunaj
r.1945 - oslobodenie mesta Sovietskou armádou
r.1968 - obsadenie Ceskoslovenska vojskami Varšavskej zmluvy, sovietske tanky v
uliciach Bratislavy
r.1968 - na Bratislavskom hrade podpísaný Zákon o ceskoslovenskej federácii,
Bratislava získava štatút hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky
r.1993 - hlavné mesto samostatnej Slovenskej republiky
Hradný kopec a podhradie
Jednou z dominánt mesta je Bratislavský hrad so svojou bohatou históriou. Zaciatky
osídlenia hradného kopca siahajú až do mladšej doby kamennej, neskôr bol súcastou
keltského oppida a rímskeho opevnenia Limes Romanus. Po príchode Slovanov na naše
územie tu vzniklo rozsiahle hradisko a významné politické a cirkevné centrum
Velkomoravskej ríše.V 10. storocí, ked sa územie mesta zaclenilo do vznikajúceho
Uhorského štátu, zacali na hradnom kopci stavat nový kamenný obranný hrad.Hrad sa
stal sídelným miestom župy - komitátnym hradom. V 15.
storocí, za vlády Žigmunda Luxemburského bol hrad prestavaný na gotickú
protihusitskú pevnost s hradbami na miestach pôvodného velkomoravského valu.
Štvorkrídlovú dispozíciu z 15. storocia si hrad zachoval do dnešných dní.V každom z
dalších storocí bol hrad prestavaný. V 18. storocí sa zmenil na reprezentacné královské
sídlo. Za panovania Jozefa II. bol hrad upravený pre potreby generálneho seminára,
urceného na výchovu katolíckeho duchovenstva. Tu študoval Anton Bernolák, ktorý
položil základy prvému uzákoneniu spisovnej slovenciny. Neskôr slúžil hrad ako
kasárne a v roku 1811 nepozornostou posádky hrad vyhorel a postupne pustol. Až v
roku 1953 zacala velkolepá obnova. Dnes sa tu nachádzajú reprezentacné priestory
Národnej rady Slovenskej republiky, vlády SR a expozície Slovenského národného
múzea.
Prechádzkou okolo hradného kopca sa dostaneme k dalším štyrom múzeám. V pôvodne
renesancnej Žigrayovej kúrii postavenej v polovici 17. storocia sa nachádza
novozriadené Múzeum židovskej kultúry so svojou stálou expozíciou i premennými
výstavami. Na konci Židovskej ulice stojí dom U dobrého pastiera. V tomto malebnom
meštianskom rokokovom dome z 2.polovice 18.storocia je umiestnená expozícia hodín
Mestského múzea. Naproti domu U dobrého pastiera stojí Modrý dom. V tomto
neskorobarokovom šlachtickom dome z konca 18.storocia je umiestnená expozícia
umeleckých remesiel. V južnej casti Podhradia sa zachovali zvyšky pôvodne obrannej
antickej veže, ktorá ochranovala dunajský brod. Pri dobýjaní hradu obsadeného
protihabsburgovskými povstalcami bola v roku 1620 vyhodená do vzduchu. Z
asanovaného Podhradia sa na Žižkovej ulici zachovala malebná cast s rokokovým
Domom cechu rybárov a lodníkov , barokovým kostolíkom Najsvätejšej Trojice,
renesancnou Brämerovou kúriou a Kamperovou kúriou, v ktorej sa dnes nachádza
Archeologické múzeum SNM so svojou stálou expozíciou Antika v zbierkach SNM.
KONKATEDRÁLA SV. MARTINA A OKOLIE
Ulicka medzi zrekonštruovaným parkanovým a hradobným múrom vedie ku
Konkatedrále sv. Martina (predtým Dóm sv. Martina) - trojlodovému gotickému
kostolu, postavenému na mieste románskeho kostola. S výstavbou sa zacalo zaciatkom
14. storocia, ale kostol bol pre nepriaznivé politické okolnosti vysvätený v roku 1452.
Vnútorné zariadenie kostola bolo v priebehu storocí postupne doplnované a vrcholilo v
18. storocí, ked na pozvanie ostrihomského arcibiskupa Imricha Esterházyho prišiel do
Bratislavy významný rakúsky sochár Georg Rapfael Donner, ktorý vytvoril hlavný oltár
a barokovú kaplnku sv.
Jána Almužníka.Veža kostola bola postavená spolu s trojlodím a plnila aj funkciu
obrannej bašty, pretože bola súcastou mestského opevnenia. Po viacerých úpravách
dostala dnešnú podobu v prvej polovici 19. storocia. Na 85 metrov vysokej veži je
pozlátený vankúš /2 x 2 m /, na ktorom je napodobenina uhorskej královskej koruny,
na znak toho, že v 16. storocí sa Dóm sv. Martina stal korunovacným kostolom
uhorských králov. Od roku 1563 až do roku 1830 tu korunovali 11 uhorských
panovníkov a 8 královských manželiek.
V centre Rudnayovho námestia, z južnej casti Konkatedrály sv. Martina, stojí pomník
Antona Bernoláka, autora prvého návrhu na kodifikáciu spisovnej slovenciny v roku
1787. Pod schodištom vlavo je busta Georga Rapfaela Donnera, ktorý v Bratislave
pôsobil takmer 10 rokov a vpravo busta hudobného skladatela Franza Liszta, ktorý v
dóme sv. Martina v roku 1884 dirigoval svoju korunovacnú omšu.
V blízkosti sa nachádza Rybné námestie, kedysi priestor pred mestskými hradbami,
ktorý slúžil ako rybný trh. V centre stojí barokový stlp Najsvätejšej Trojice, ktorý patrí
k tzv. morovým stlpom. Pôvodné Rybné námestie stratilo svoju tvár vybudovaním
mosta cez Dunaj. Most, postavený v rokoch 1967-1972 tvorí novú dominantu
Bratislavy. Na pylóne vo výške 80 metrov je vyhliadková kaviaren Bystrica, z ktorej je
zaujímavý výhlad na celú Bratislavu a jej okolie.
Od Konkatedrály sv. Martina sa dostaneme ku kostolu a kláštoru, ktorý si vybudovali
klarisky v 14. storocí. V duchu predpisov rádu nesmel mat vežu, preto klarisky v roku
1400 postavili kamennú vežu na obvodový múr. Táto zaujímavá veža je jednou z troch
pätbokých veží, ktoré sa nachádzajú v celej Európe. Jednolodový gotický kostol
klarisiek sa dnes využíva len na kultúrne úcely.
Od klariského kostola môžeme prejst k pásu mestského opevnenia s dvomi obrannými
baštami, ktorý bol zrekonštruovaný na zbytkoch hradieb z prelomu 13. a 14. storocia.
Hradby obkolesovali stredoveké privilegované mesto od konca 13. storocia do
poslednej štvrtiny 18. storocia, do doby ked na príkaz panovnícky Márie Terézie boli
zbúrané.
HLAVNÉ NÁMESTIE A PRILAHLÉ PRIESTORY
Uršulínskou ulicou sa dostaneme ku gotickému kostolu františkánov , ktorý bol
vysvätený za prítomnosti uhorského krála Ondreja III., ktorý udelil Bratislave mestské
privilégiá v roku 1291. Kostol bol v priebehu storocí viackrát upravený, dodnes sa však
zachovala samostatná kaplnka sv.Jána Evanjelistu. Táto gotická dvojpodlažná kaplnka
zo 14. storocia, ktorá patrila rodine bratislavského richtára je jednou z najkrajších
ukážok gotickej architektúry na Slovensku.
Oproti kostolu na františkánskom námestí stojí jeden z najkrajších rokokových palácov
v Bratislave - Mirbachov palác z 18. storocia. Palác vlastnilo viacero majitelov. Podla
želania posledného z nich, grófa E. Mirbacha, zriadilo v nom mesto galériu. V dolnej
casti námestia dal cisár Leopold I. v roku 1675 postavit Mariánsky stlp na pamiatku
porážky protihabsburského povstania. Hlavné námestie stredovekého mesta dodnes
tvorí centrum historického jadra. Na tomto námestí sa od 14. storocia odohrávali
najdôležitejšie udalosti v meste. Okrem neodmyslitelných trhov tu boli všetky
zhromaždenia, oslavy, ale aj popravy.Všetky domy na námestí majú staršie gotické
jadro, viaceré domy boli pôvodne ešte pred opevnením mesta budované ako obranné
domy s vežou. V centre námestia stojí pieskovcová renesancná Maximiliánova fontána
s kruhovou nádržou. Fontánu dal postavit cisár Maximilián II. po požiari, ktorý vznikol v
Bratislave pocas jeho korunovácie. Autorom fontány je rakúsky kamenár Ondrej
Lutringer z Deutsch Altenburgu. Fontána je ozdobená sochou, ktorá znázornuje cisára
Maximiliána II. v podobe legendárneho ochrancu miest rytiera Rolanda. Dominantou
Hlavného námestia je Stará radnica, ktorá vznikla v 15. storocí spojením niekolkých
meštianskych domov do jedného celku. Jej jadro tvorí "dom s vežou", postavený v
polovici 14. storocia richtárom Jakubom. Radnica v priebehu stárocí prešla viacerými
stavebnými úpravami. Neskorogotický priechod s arkierom a podjazd zdobený reliéfne
upravenými svorníkmi nás zavedie na nádvorie s arkádovou chodbou zo 16. storocia. V
rohu nádvoria je vchod do Mestského múzea, ktoré vzniklo v roku 1868. Mestské
múzeum je najstarším dodnes existujúcim múzeom v Bratislave. V priestoroch radnice
sa nachádza expozícia histórie mesta od najstarších cias až po súcasnost. Súcastou
radnice je mestský archív, ktorý uchováva materiály dokumentujúce politické, sociálne,
hospodárske a kultúrne dejiny mesta, bratislavskej society, rodov i jednotlivcov od
polovice 12. storocia. V podzemí sa nachádza expozícia feudálnej justície, ktorá
približuje doklady o stredovekom súdnictve a jeho právomoci v Bratislave. V úzkej
ulicke pri Hlavnom námestí sa nachádza rokokový palác grófa Juraja Apponyiho, v
ktorom je dnes špecializovaná expozícia, približujúca vyše 2000-rocnú tradíciu
vinohradníctva a vinárstva na území mesta a jeho okolí. Úzka Kostolná ulicka vedla
Starej radnice vedie k Primaciálnemu námestiu, ktoré v stredoveku slúžilo trhom. Už
vtedy tu stál hospodársky dom ostrihomského arcibiskupa.
Primaciálny palác, ktorý je postavený na jeho mieste je najkrajšou klasicistickou
stavebnou pamiatkou na Slovensku. V priechode paláca je umiestnená pamätná tabula
pripomínajúca podpísanie tzv. Bratislavského mieru v roku 1805 medzi
napoleónovským Francúzskom a habsburgovským Rakúskom po bitke pri Slavkove. V
priestoroch na 1. poschodí, ktoré patria Galérii hl. mesta SR Bratislavy je umiestnená
unikátna zbierka 6 gobelínov z polovice 17. storocia, zobrazujúca starogrécky epos o
láske Hery a Leandra, ktoré boli utkané v anglickej královskej manufaktúre v Mortlake.
Je to jediný súbor gobelínov, ktorý zobrazuje legendu na 6 obrazoch. Do Primaciálneho
námestia ústi Klobucnícka ulica, ktorá dnešnú podobu získala na zaciatku 20.storocia.
Na nároží neobarokového nájomného domu je umiestnená pamätná tabula
pripomínajúca, že v malom, dodnes zachovanom renesancnom domceku, sa v roku
1778 narodil barokový hudobný skladatel a klavírny virtuóz Ján Nepomuk Hummel,
ktorý bol žiakom W.A.Mozarta. V rodnom dome, vo dvore neobarokovej budovy sa
nachádza múzeum venované jeho životu a dielu.
MICHALSKÁ BRÁNA, ŽUPNÉ NÁMESTIE, NÁMESTIE SLOVENSKÉHO NÁRODNÉHO
POVSTANIA
Baštovou ulicou sa dostaneme na Michalskú ulicu. Táto jedna z najstarších ulíc mesta,
má pôvod v dialkovej obchodnej ceste vedúcej od Severného mora k dunajskému
brodu, v blízkosti ktorej sa ludia usadzovali ešte pred vznikom mesta. Vedie k jedinej
zachovalej bráne stredovekého opevnenia - k Michalskej bráne. Jej gotická veža bola
postavená v 1. polovici 14. storocia, v 16. storocí bola nadstavovaná a do dnešnej
podoby bola upravená v 18. storocí, ked na jej vrchol umiestnili sochu sv. Michala. Vo
veži je dnes Múzeum zbraní a stredovekého fortifikacného umenia. Hned vedla
Michalskej veže stojí barokový dom z 2. polovice 18.storocia, vstavaný do barbakanu
Michalskej brány, v ktorom je umiestnené farmaceutické múzeum. V historických
priestoroch pôvodnej lekárne, známej ako "Lekáren U cerveného raka" sa nachádza
ojedinelá expozícia, ktorá bohatostou zbierok ako i kompletnostou zariadení
historických pôvodných lekární je európskym unikátom.
Pred vstupnou bránou do mesta dnes stojí barokový kostol Najsvätejšej Trojice (kostol
Trinitárov). Táto stavba z prvej tretiny 18. storocia patrí medzi najkrajšie barokové
stavby v meste. Dispozicné a farebné riešenie interiéru je priamo odvodené z chrámu
sv. Petra vo Viedni. Kostol spolu s kláštorom bol postavený rádom trinitárov. Pôvodný
kláštor, v susedstve kostola, bol v polovici 19.
storocia prebudovaný pre potreby župného domu, v priestoroch ktorého sa okrem
zhromaždení konali aj významné kultúrne podujatia.
Pokracovaním Župného námestia je Námestie Slovenského národného povstania.
Námestie bolo v 18. a 19. storocí najrušnejším miestom Bratislavy vdaka svojím
každodenným trhom, úzko špecializovaným v rôznych úsekoch priestranstva. V druhej
polovici 17. storocia na podnet ostrihomského arcibiskupa prišli do Bratislavy milosrdní
bratia. Títo si na volnom priestranstve vybudovali svoj kláštor, kostol a nemocnicu.
Predlohou pre tento komplex bol viedenský materský kláštor milosrdných bratov.
Nemocnica zohrala významnú úlohu pocas morovej epidémie v rokoch 1710-1713. V
1.polovici 20.storocia boli trhy z priestoru námestia postupne vytlacené, mnohé staršie
budovy ustúpili moderným architektúram a v 70. rokoch 20. storocia tu bol postavený
pomník Slovenského národného povstania, ktorý symbolizuje ludové ozbrojené
vystúpenie proti nacistickému Nemecku. HVIEZDOSLAVOVO NÁMESTIE A PRILAHLÉ
PRIESTORY
Rušným životom dnes žije aj Hviezdoslavovo námestie, ktoré zacalo vznikat v 17.
storocí pred južnými hradbami mesta. Severná strana námestia sa zacala
architektonicky utvárat po roku 1775, ked zasypali priekopu a zacali postupne búrat
mestské hradby. Vtedy postupne vznikala Promenáda, vysadená radmi stromov,
oddychové miesto Bratislavcanov, ktorá sa koncila Divadelným námestím s pôvodným
mestským stavovským divadlom.
Dnešné Slovenské národné divadlo bolo postavené v roku 1886 podla projektu
viedenských architektov F.Fellnera a H. Helmera, ktorí sa špecializovali na stavbu
divadiel v celej strednej Európe. Pre Bratislavu navrhli neorenesancnú budovu s
kamenným súsoším Thálie nad kupolou vystupujúcej fasády. V divadle hostovali
významné osobnosti - F.Šaljapin, P.Mascani, R.Strauss, G.Filip. V súcasnosti je tu
umiestnená operná a baletná scéna, ktorej sólisti vystupujú na najpoprednejších
svetových scénach. Pred budovu divadla dala Prvá bratislavská sporitelna v roku 1888
postavit Ganymedovu fontánu, pripomínajúcu výjav z gréckej mytológie. Zaciatkom 20.
storocia v blízkosti divadla vyrástla dalšia spolocenská budova. Na mieste starej erárnej
sýpky z cias Márie Terézie postavili bohato clenenú a zdobenú budovu Reduty. Pôvodne
bola miestom zábav, estrád, umeleckých vystúpení, reprezentacných plesov.
Dnes je sídlom Slovenskej filharmónie a miestom, kde sa každorocne na jesen konajú
Bratislavské hudobné slávnosti - medzinárodný festival vážnej hudby za úcasti
popredných svetových dirigentov, sólistov a hudobných telies.
Na dunajskom nábreží stojí budova nástupišta na propelér, ktorý do roku 1972, okrem
jediného mosta cez Dunaj, spájal svojou pravidelnou prepravou obidva brehy.
V blízkosti sa nachádzajú dva objekty patriace Slovenskej národnej galérii. Na Námestí
Ludovíta Štúra, v zrekonštruovanej budove Esterházyho paláca je umiestnená stála
expozícia starého európskeho umenia. Je to najucelenejšia a najväcšia zbierka
maliarskych a sochárskych umeleckých diel 15. - 18. storocia na Slovensku. Na
Rázusovom nábreží, v budove bývalých vodných kasární, ktoré dala vybudovat Mária
Terézia je umiestnená stála expozícia starého a moderného slovenského umenia. V
prístavbe tejto budovy sa poriadajú aktuálne výstavy z domácej i zahranicnej tvorby.
HODŽOVO NÁMESTIE, NÁMESTIE SLOBODY
Mimo dnešnej pamiatkovej rezervácie, na volnom priestranstve pred vtedy ešte
opevneným stredovekým mestom, si dal v roku 1760 gróf Grassalkovich, riaditel
Uhorskej dvornej komory postavit rokokový letný palác s velkou záhradou. V rokoch
1939-1945 bol palác sídlom prezidenta Slovenského štátu, neskôr ho využívali deti a
mládež Bratislavy na svoju záujmovú cinnost. Dnes po rozsiahlej rekonštrukcii je opät
sídlom prezidenta Slovenskej republiky.
Záhrada Grassalkovichovho paláca nadväzuje na rozsiahlu záhradu bývalého letného
paláca ostrihomských arcibiskupov. Pôvodné sídlo zo 17. storocia bolo v nasledujúcich
storociach prestavované a upravované. V záhrade paláca mal takmer 10 rokov dielnu
významný barokový rakúsky sochár Georg Raphael Donner. Dnes v paláci sídli Úrad
vlády Slovenskej republiky. Svojou celnou fasádou sa otvára do Námestia Slobody,
ktorého súcasná úprava je z roku 1980. Námestie bolo dejiskom rôznych udalostí, v
roku 1897 tu slovenský vynálezca Ján Bahýl ako prvý na svete vzlietol na ním
skonštruovanom vrtulníku. Dominantou námestia je najväcšia fontána v Bratislave.
Jadro nerezovej Fontány družby tvorí podoba kvetu z lipy, ktorá je symbolom
Slovanov. Kvet má priemer 9 metrov a stojí na pilieri uprostred kruhovej nádrže, ktorá
má priemer 45 metrov. Kaskádovite postavené bazény okolo fontány prekonávajú
výškový rozdiel 2,5 metra.
DEVÍNSKY HRAD
V mestskej casti Devín nad sútokom Dunaja a Moravy sa týcia ruiny mohutnej
pevnosti. Devínsky hrad prezentuje jednu z najvýznamnejších archeologických lokalít
Slovenska. Prieskum priniesol nálezy už od 5. tisícrocia pred n. l. Najbohatšie je
zastúpená doba laténska, rímska a osídlenie v case Velkej Moravy. Strážnu pevnost
slovanského kniežata Rastislava Dowinu spomínajú letopisy už v 9. storocí. Po páde
Velkomoravskej ríše starých Slovanov sa Devínske hradisko stalo dôležitou strategickou
baštou Uhorského královstva.
Neskôr prešiel do vlastníctva viacerých bohatých rodín, ktoré sa postarali o
vybudovanie jednotlivých castí hradu a jeho opevnenia. Hrad v roku 1809 vyhodili do
povetria napoleónske vojská. V súcasnosti je hrad ciastocne zrekonštruovaný, ale v
areáli stále prebieha archeologický výskum. ZELEN V MESTE, ZÁHRADY A PARKY
Zelen v meste.
Na príjemný oddych v meste slúžia viaceré parky a záhrady. Medzi
najnavštevovanejšími je Sad Janka Krála na pravom brehu Dunaja, ktorý patrí medzi
najstaršie mestské verejné parky v Európe. Založený bol v roku 1775 v miestach
lužného lesa. Dalšími sú Horský park, ktorý vznikol v roku 1870, park pri kaštieli v
Rusovciach a záhrady pri Grassalkovichovom a Aspremontovom paláci. Svojou zelenou,
pokojom a umelecko-historickými detailami náhrobných pomníkov lákajú návštevníkov
dva cintoríny z 18. stor. - Ondrejský a pri Kozej bráne, ktoré sú v súcasnosti parkovo
upravené a chránené.
Botanická záhrada UK
Botanická 3, Tel. 72 57 79
Lesný park
Železná studienka, Kamzík, Koliba, Kacín, Partizánska lúka
Horský park
Búdková cesta
Sad Janka Krála
Petržalka - nábrežie
Lunapark - zábavný park
Petržalka - nábrežie
Medická záhrada
Ul. 29. augusta
Zoologická záhrada
Mlynská dolina 1, Tel. 72 19 25, 72 28 23
ŠTÁTNE PRÍRODNÉ REZERVÁCIE
Devínska Kobyla (514 m) - masív tvoriaci západnú cast Devínskych Karpát na západ od
Bratislavy. Rezervácia na ploche 25,6 ha predstavuje neplodnú plochu s výskytom
posledných zvyškov lesostepných spolocenstiev a s bohatým zastúpením vzácnych
botanických a zoologických druhov. Výskyt bohatej teplomilnej vegetácie a zriedkavých
druhov hmyzu.
Šúr - územie pri Svätom Jure na ploche 370 ha s výskytom vzácnej flóry a fauny v
prostredí barinato-slatinného jelšového lesa s rašeliniskom. Súcastou je riedky
dubovo-brestový les nazývaný Panónsky háj, v ktorom sa zachovala vzácna
xerotermná vegetácia.
Ostrov Kopác - katastrálne územie Podunajské Biskupice. Rezervácia je tvorená
stepnými a lesostepnými spolocenstvami pripomínajúcimi africké savany. Územie je
ojedinelé miesto svojho druhu, jeho charakter je podmienený vysoko uloženým
štrkovým materiálom s minimálnou vrstvou pôdy, kde sa utvorili stepné spolocenstvá s
výskytom vzácnych orchideovitých rastlín.
Ostrov kormoránov - prvá slovenská rezervácia zriadená v roku 1933 na rozlohe 110
ha. Ostrov v katastrálnom území Podunajských Biskupíc vytvárajú mrtve ramená
Dunaja, prístupný je len za nízkeho stavu vody. Územie je mimoriadne významné
pocas stahovania vtáctva.
Chránené nálezisko Pieskový vrch - Sandberg - terasovitý stupen Devínskej Kobyly.
Vzácne, vedecky významné paleontologické nálezisko. Predmetom ochrany sú
horninové zvyšky tretohorného mora s vodorovne uloženými vrstvami, ktorých vek sa
odhaduje na 14 - 16 miliónov rokov. V sedimentoch tvorených pieskami, pieskovcami,
piescitými vápencami a ílovcami objavili vyše 300 druhov neogénnych skamenelín.
ZAUJÍMAVOSTI BRATISLAVY A OKOLIA
Vinohradnícky región Malé Karpaty
Na území Bratislavy sa víno dokázatelne pilo už 200 - 300 r. pred n. l. Vínnu révu
pestovali Kelti, Rimania aj Slovania. V stredoveku patrilo vinohradníctvo medzi
najvýznamnejšie polnohospodárske odvetvia, dnes rozlohou 1000 ha viníc je Bratislava
najväcšou vinohradníckou obcou na Slovensku. Známa je pestovaním vyšlachtených
odrôd Veltlín, Silván, Müller Thurgau, Frankovka.
Malokarpatská vínna cesta, ktorá zacína v Bratislave, pokracuje cez mestecká Svätý
Jur, Pezinok a Modru so zachovanými vinohradníckymi domami. Okrem
vinohradníckych a vinárskych expozícií v múzeách v Bratislave a Pezinku návštevníka
lákajú svojou pohostinnostou desiatky starobylých vinární a pivníc plných dobrého vína
a špecialít slovenskej kuchyne.
Majolika
Kraj okolo Bratislavy je doma aj v zahranicí známy výrobou keramiky. Po zániku
hrnciarskej a džbánkarskej cechovej výroby, ktorá v Modre, 26 km juhovýchodne od
Bratislavy, siaha až do stredoveku sa v 19. storocí zacína velkovýroba známej
modranskej keramiky, ktorá trvá podnes. V Stupave, 18 km na západ od Bratislavy,
možno navštívit múzeum Ferdiša Kostku v dome, kde sa tento významný slovenský
džbánkár a keramikár narodil, žil a pracoval. V dalšej budove zvanej brenhaus si
možno pozriet obchod i dielnu habánskeho hrnciarskeho majstra.
Za výtvarným umením
Malebný kraj okolo Bratislavy lákal mnohých umelcov. Blízko Bratislavy v Pezinku je
rodný dom velkého európskeho maliara Jána Kupeckého, v ktorom sa konajú výstavy
výtvarníkov z malokarpatskej oblasti. V Malackách, vzdialených 36 km od Bratislavy je
múzeum významného slovenského maliara Michala Tillnera. Okrem priestorov
venovaných jeho maliarskej tvorbe ju tu umiestnená zbierka historických predmetov,
ktorej základ tvorí predovšetkým osobná zbierka umelca - keramika, svietidlá a hodiny.
Za literárnymi pamiatkami
Mnohí významní slovenskí spisovatelia žili v blízkosti Bratislavy. V Svätom Jure je v
rodinnom dome spisovatela a ucitela Petra Jilemnického zriadené vlastivedné a
literárne múzeum.
Velkej návštevnosti sa teší Múzeum Ludovíta Štúra v Modre, špecializované literárne
múzeum dotýkajúce sa života, cinnosti a diela Ludovíta Štúra a jeho generácie na
pozadí slovenského národnopolitického, sociálneho, kultúrneho a literárneho pohybu v
období slovenského národného obrodenia v 19. storocí.