Bratislava

Bratislava
Kolko má rokov bratislava?
Vznik Bratislavy ako významného strediska hospodárskeho, kultúrneho a
politického života, podobne ako aj iných európskych centier nebol náhodný. V prípade
Bratislavy to bolo podmienené jej výhodnou geografickou polohou - horstvom Malých
Karpát a Dunajom, ktoré chránili lokalitu z juhu, západu a zo severu. Rieka a zem
poskytovali obživu a vysoké kamenné bralá umožnovali budovanie opevnených sídiel.
Obrovský význam mali aj dve dialkové európske obchodné cesty, ktoré sa v tejto
oblasti stretávali. Bola to Podunajská cesta, ktorá už od úsvitu dejín spájala vyspelé
kultúry Stredomoria a Orientu (bola pokracovaním slávnej Hodvábnej cesty) s
vnútrozemím kontinentu. Druhou bola Jantárová cesta, ktorá spájala krajiny pri
Baltskom mori na severe s južnou Európou. Obe obchodné trasy prechádzali brodom
cez Dunaj a v stredoveku sa stali základom hlavných mestských komunikácií Bratislavy.
Strategické miesto bývalého brodu cez rieku dodnes pripomína zachovaná a
rekonštruovaná rímska (i stredoveká) fortifikacná stavba - Vodná veža.Podla
archeologických výskumov prvé osady na území dnešného mesta vznikali už v mladšej
dobe kamennej, teda v piatom tisícrocí pred n. l. Neskoršie stredoveké mesto, podobne
ako napríklad Paríž, Regensburg, ci Vieden, vzniklo na mieste keltského oppida.
Keltského sídlo malo dokonca trojnásobne väcšiu rozlohu ako neskoršie stredoveké
mesto. Teda osídlenie mestského charakteru má v Bratislave viac ako dvojtisícrocnú
kontinuitu.
Obyvatelia a meno Bratislava.
Bratislava leží v blízkosti štátnych hraníc štyroch krajín - Slovenska, Rakúska,
Madarska a Ciech. Táto skutocnost spolu s culým obchodným ruchom podmienili v
minulosti aj národnostnú skladbu obyvatelov mesta.V stredoveku sa tu usadilo vela
nemeckých kolonistov. Popri Nemcoch a Slovákoch sa najmä po Tureckých vojnách
zvyšoval pocet madarských obyvatelov. Nie je to tak dávno, ked každý rodený
Bratislavcan hovoril tromi jazykmi - nemecky, slovensky a madarsky.V meste bola aj
pocetná židovská náboženská obec, žilo tu vela Talianov i príslušníkov balkánskych
národov. Bratislava bola vždy multikulturálnym mestom, ktoré sa vyznacovalo aj
náboženskou toleranciou. Na jednej ulici vedla katolíckeho dómu sv. Martina bola
neologická židovská synagóga a o pár desiatok metrov dalej si dokonca po porážke
Turkov mohamedánski obchodníci postavili mešitu. S historickým vývojom sa menilo i
používanie názvu mesta.
Bavorský kronikár Aventinus píše, že roku 805 dal Vratislav opravit hrad a dal mu
meno Wratisslaburgium, bitka pri Bratislave roku 907 sa v Salzburských análoch
uvádza ako bitka pri Braslavespurchu, ciže pri Braslavovom hrade. Prvý uhorský král
Štefan I. dal razit mincu s názvom Preslavva civvitas. Používal sa latinský názov mesta
Posonium, nemecký Pressburg, madarský Pozsony a starý slovenský Prešporok. Názov
Bratislava sa zacal používat štúrovcami od polovice minulého storocia.Dnes sa
Bratislava rozprestiera na oboch brehoch Dunaja, je hlavným mestom Slovenskej
republiky a má pol milióna obyvatelov.
Kelti, Rimania, Slovania
Historici predpokladajú, že centrálne oppidum keltských Bójov bolo práve na
území súcastnej Bratislavy. Priamo v centre mesta archeológovia objavili nielen keltské
úžitkové predmety, hrnciarske pece, zvyšky kamennej architektúry, ale i mincovnu.
Razili tu strieborné mince a v Bratislave sa našlo štrnást pokladov keltských platidiel,
na ktorých sa najcastejšie objavuje meno kniežata Biateca.Asi v polovici prvého
storocia obsadili toto územie rímske légie, ktoré tu zostali niekolko storocí. Strategické
miesto na lavej strane Dunaja (Hradný kopec) sa stalo súcastou rímskeho obranného
systému a tábor Gerulata na pravom brehu v Rusovciach sa nachádza na predmestí
mesta. Archeologické vykopávky z rímskych cias sú prístupné verejnosti.Prví Slovania
prišli do Karpatskej kotliny v 5. storocí a osady v lokalite dnešnej Bratislavy boli v 7.
storocí súcastou Samovej ríše - najstaršieho štátneho útvaru Slovanov.Na Hradnom
vrchu sú doložené múry mohutného hradiska, bola tu i murovaná sakrálna stavba a
palácový objekt. Na prilahlom pohrebisku nebola dokonca narušená kontinuita ani po
zaclenení územia Slovenska do Uhorského královstva.Prvé písomné zmienky o meste
sa viažu na známu bitku Bavorov so starými Madarmi pri Braslave spurchu roku 907.
Krestanstvo
Najstaršou historicky doloženou krestanskou sakrálnou stavbou v meste je kostol
na Bratislavskom hrade, ktorý postavili v polovici 9. storocia.Archívne materiály
dokumentujú, že roku 1221 pápež povolil prenesenie kostola z hradu na podhradie. Tak
vznikol pôvodne románsky kostol, dnes gotický dóm svätého Martina. Bol mestským
farským kostolom a neskôr aj korunovacným chrámom uhorských králov. Bratislava
bola sídlom prepošta a k najstarším gotickým pamiatkam patrí kostol a kláštor
Františkánov (bol spolu s vzácnym archívom roku 1236 znicený a roku 1278
obnovený), kostol klarisiek i romantická kaplnka sv. Kataríny.Reformacné hnutie
preniklo do Bratislavy velmi skoro vdaka obchodníkom a študentom, ktorí študovali na
nemeckých univerzitách.
Množstvo protestantov zo západnej Európy sa v tej dobe usadilo v Bratislave a
evanjelici si postavili nemecký, slovenský a madarský kostol.
S protireformáciou sa do mesta dostalo barokové umenie. Bratislava bola vtedy
nielen hlavným, korunovacným a najväcším mestom Uhorska, ale i mestom
prosperujúcim. V barokovom slohu postavili rad kostolov a kláštorov (kostol sv. Trojice,
kláštor Milosrdných bratov, kostol sv. Alžbety, kaplnka sv. Jána Almužníka pri dóme),
všetky významné rodiny si vybudovali paláce (Primaciálny palác, Pálffyovský,
Mirbachov, Balassov) a prekrásnou ukážkou meštianskej architektúry je rokokový Dom
u dobrého pastiera. Bratislavské stavby po výtvarnej stránke úzko nadväzovali na
vývoj viedenského baroka. Ved i sochárske a maliarske práce tu vytvárali najlepší
umelci cisárskeho dvora. Napríklad Donnerove súsošie sv. Martina na koni, ktorý sa delí
o svoj plášt so žobrákom (pôvodne umiestené na hlavnom oltári v dóme) je
považované za vrchol zaalpského barokového sochárstva. Mestské výsady a Erb
Najstaršie mestské privilégiá udelil Bratislave pred viac ako sedemsto rokmi
(1291) král Ondrej III. Tieto výsady boli vlastne dovršením predchádzajúceho vývoja
mesta a legalizovanie už jestvujúcej spolocenskej a ekonomickej situácie. Privilégiá
zarucili obyvatelom velké politické, hospodárske a správne výsady. Meštania sa stali
nezávislí. Mohli si slobodne volit richtára, mestskú radu a súdne nepodliehali nikomu
inému v krajine, len svojmu mestu a panovníkovi.
V bratislavskom mestskom erbe sú na cervenom štíte strieborné hradby s
tromi vežami, v strede je brána s povytiahnutou mrežou. Erb pochádza z polovice 13.
storocia a bol potvrdený erbovou listinou cisára Žigmunda Luxemburského roku 1436.
Je európskou raritou, že erbovú listinu si meštania dali vyhotovit v dvoch exemplároch.
Odborníci tvrdia, že dôvodom takejto "poistky" bolo znicenie najstarších mestských
listín pri dobytí Bratislavy Premyslom Otakarom roku 1236. Možno teda predpokladat,
že ani výsady z roku 1291 nemusia byt najstaršie.
Academia Istropolitana
Prvou známou bratislavskou školou bola stredoveká kapitulská škola.
Bratislavskí študenti navštevovali univerzity v celej Európe a prvú kompletnú univerzitu
(s fakultou artistickou, teologickou, právnickou a lekárskou) v celom královstve založili
rozhodnutím pápeža Pavla II. roku 1465 v Bratislave. Univerzitu nazvali Academia
Istropolitana - teda akadémiou Dunajského mesta.
Jej vzorom boli regule bolonskej univerzity a pôsobil na nej rad významných domácich i
zahranicných humanistických ucencov (Ján Vitéz, Regiomontanus).Humanistická
tradícia školy pretrvala celé desatrocia a zachovaný komplex budov na Ventúrskej ulici
dnes slúži Vysokej škole múzických umení.
Bratislava a Turci
V tragickej bitke pri Moháci roku 1526 padol král Ludovít, väcšina uhorskej
šlachty a tisíce vojakov. Bola to katastrofa, ktorá na dlhé desatrocia poznacila celú
krestanskú Európu. Turci postupovali dalej na sever, obsadili sídelný Budín a nikde
nenarazili na vážnejší odpor.
Bratislava sa stala významnou pevnostou na hraniciach medzi krestanským svetom a
islamom. Už roku 1530 Turci s tristotisícovým vojskom postupovali na Bratislavu a na
Vieden. Bratislavcania zbúrali všetky domy, nemocnice i kostoly na predmestiach.
Materiál použili na posilnenie mestských opevnení a možno aj pre pevnost hradieb sa
Turci rozhodli porazit cisára vo Viedni bez predchádzajúceho obsadenia Bratislavy.Boje
s Turkami pretrvávali na juhu Slovenska po celé 16. a 17. storocie. Tieto storocia boli
poznacené aj povstaniami šlachty proti Habsburgovcom. Roku 1683 islamské vojská
opät tiahli proti prúdu Dunaja. Obsadili celé okolie Bratislavy, strašne ho spustošili, ale
mesto opät nedobyli.Po porážke Turkov pri Viedni si Bratislavcania konecne vydýchli,
ved týchto vyše 150 rokov bolo azda najtažších v celej histórii mesta. Korunovacné a
hlavné mesto
Po prehratej bitke pri Moháci a po obsadení Budína sa roku 1536 hlavným
mestom Uhorského královstva stala Bratislava. Z mesta obchodníkov, remeselníkov,
vinohradníkov a rybárov sa stalo mesto panovníka, vysokej šlachty a kléru. Do
Bratislavy sa prestahovali centrálne úrady, zasadal tu snem, bolo tu sídlo
miestodržitela.Prvým uhorským králom korunovaným v dóme sv. Martina bol syn cisára
Ferdinanda, Maximilián. Bolo to roku 1563. Hrad prestavali na královskú rezidenciu a v
mocnej juhovýchodnej veži uschovávali korunovacné klenoty. V dóme korunovali 19
králov a královien a posledná korunovácia bola v Bratislave roku 1830. Korunovácie
boli väcšinou na jesen a traduje sa, že dôvodom bolo dobré nové víno z viníc nad
mestom. Pri slávnostiach preobyvatelov vždy upiekli vola a túto tristorocnú tradíciu
obnovili r. 1998 pri príležitosti Vianocných trhov na Františkánskom námestí. Ale z
nedalekej Rolandovej fontány už netecie víno tak ako volakedy.Korunováciami sa
Bratislava priradila k menám slávnych korunovacných miest - Aachenu, Kolína nad
Rýnom, Remeša, Viedne, Krakova, Prahy. Tieto udalosti dodnes v meste pripomína
množstvo pamiatok. Napríklad na veži dómu po zemetrasení v 18. storocí neumiestnili
kríž, ale pozlátenú královskú korunu, ktorá je taká velká, že by sa nu vraj zmestil voz s
párom koní.
Mária Terézia a Bratislava
V 18.
storocí po skoncení tureckých vojen a stavovských povstaní získala Bratislava v
dejinách takú významnú úlohu ako nikdy predtým.Korunovácie, snemy, sídlo úradov,
sídlo miestodržitelstva a casté návštevy panovníkov zaprícinili aj zmenu štruktúry
obyvatelstva. Usadila sa tu vysoká šlachta a cirkevní hodnostári.Dovtedajší vrchol
významu a slávy dosiahlo mesto za panovania cisárovny Márie Terézie, ktorá bola
korunovaná v dóme sv. Martina roku 1741. V septembri prišla do Bratislavy na
zasadnutie snemu, aby požiadala o pomoc vo vojne proti Francúzsku, Prusku a
Nemecku, ktoré popierali dedicnost Habsburgovcov po praslici. Legenda hovorí, že
panovnícka držala na rukách malého Jozefa (budúceho cisára) a poštípala ho aby
plakal. Tak vzbudila ešte väcšiu lútost nad královnou, ktorú všetci opustili.Mária Terézia
spravila z Bratislavy svoju druhú rezidenciu. Mesto navštevovala velmi casto, ved aj jej
najmilšia dcéra Mária Kristína tu žila ako manželka miestodržitela Alberta Sasko -
Tešínskeho. Albert bol velký zberatel a umelecké diela, ktoré sústredil na hrade sa
neskôr stali základom svetoznámej viedenskej AlbertínyZa panovania Márie Terézie sa
uskutocnila obrovská prestavba hradu, v meste postavili množstvo palácov. Bratislava
sa rozrástla natolko, že pristúpili k búraniu mestských opevnení a ukážkou fortifikácie
mesta zostala Michalská brána a cast opevnení pri dóme.
Bratislavský mier
Primaciálny palác je azda najkrajším z bratislavských palácov. Bol postavený v
klasicistickom slohu pre arcibiskupa Batthyanyiho roku 1774.V tomto paláci bolo
slávnostne zrušené poddanstvo, ale medzinárodne najvýznamnejšou udalostou, ktorá
sa tu odohrala bolo uzavretie Bratislavského mieru roku 1805. V Zrkadlovej sieni
podpísali mierovú dohodu Tayllerand za Francúzsko a knieža Lichtenstein za
Rakúsko.História pozná tri zmluvy, ktoré sa nazývajú Bratislavským mierom, ale podla
tejto poslednej Habsburgovci stratili svoje územia v Taliansku. Mier znamenal i
obmedzenie vplyvu Nemecka.Bratislavský mier dnes nepripomína len Bratislavská ulica
pri Vítaznom oblúku v Paríži, Zrkadlová sien i pamätná tabula v Primaciálnom paláci.
Pamiatkou na obliehanie mesta napoleónskym vojskom je aj množstvo železných gúl
na fasádach bratislavských budov. Zostali tu po delostreleckom ostrelovaní Bratislavy
Francúzmi. Bratislavskí Židia
V pestrej národnostnej skladbe Bratislavy v minulosti hrali významnú rolu Židia.
Ich prítomnost v tomto regióne sa spomína už v rímskych casoch. V stredoveku mala
židovská komunita vlastného richtára a aj dalšie výsady ktoré boli vtedy v Európe
nebývalé.
Napriek tomu osudy komunity boli casto neisté, až sa usadili vo vlastnej štvrti, v
priestore medzi mestskými hradbami a Hradným vrchom.Najvzácnejšou židovskou
pamiatkou v meste je mauzóleum na miestach najstaršieho z troch bratislavských
židovských cintorínov. Sú tu náhrobky významných osobností, ucencov, rabínov. Je tu
pochovaný Rabbi Chatham Sopher (Schreiber), ktorý prednášal na vysokej rabínskej
škole a pocúvali ho tisícky študentov z celej Európy i Blízkeho východu. Už za svojho
života bol považovaný za neomylného a nazývali ho "Posledný z posledných velkých".
Kult rabína Sophera pretrval a aj dnes na jeho hrob kladú lístky s prosbou veriaci židia
z celého sveta. V mauzóleu sú náhrobky aj dalších významných bratislavských
židovských rodín - predkovia básnika Heinricha Heineho, detského psychológa Bruna
Bettelheima, ci Feuchtwangerovho "Žida Süsa". Hudba v Bratislave
Bratislava bola v minulosti úzko napojená na európske a viedenské kultúrne,
predovšetkým však na hudobné dianie. Najväcší rozsah hudobných aktivít bol v meste
v 18. storocí. Vznikla tu prvá verejná hudobná škola v Rakúsko-uhorskej monarchii a
hudobnými centrami sa stali šlachtické paláce, mnohé s vlastnými kvalitnými
hudobnými telesami.Hudobný život bol vtedy v Bratislave skutocne intenzívny. Mozart
tu koncertoval už ako šestrocný, Haydn bol kapelníkom rodiny Esterházyovcov,
Beethoven navštívil mesto prvý raz roku 1796, v dóme uviedli jeho Misu solemnis a v
nedalekej Dolnej Krupej skomponoval Sonátu pre Elišku. Franz List prišiel do mesta ako
9-rocný a bratislavskí mecenáši sa zozbierali na jeho štúdium. Neskôr spolu s
Rubinsteinom pripravil benificný koncert na výstavbu pomníka skladatela J. N.
Hummela, bratislavského rodáka a Mozartovho žiaka. Možno povedat, že azda nebolo
významnejšieho európskeho hudobníka a skladatela, ktorý by v Bratislave
nekoncertoval. Hudobné dejiny Bratislavy sa priam hemžia osobnostami a uvedenými
opusmi. Na túto tradíciu naväzuje súcasné hudobné dianie a meno mesta vo svete šíria
nielen Bratislavské hudobné slávnosti, ale i osobnosti tzv. Bratislavskej speváckej školy
- Lucia Popp, Edita Grúberová, Gabriela Benacková, ci Peter Dvorský a Sergej Kopcák.
Veda a technika
V 18. storocí sa Bratislava stala najväcším a ekonomicky najvýznamnejším
mestom Uhorska. V meste bolo sedemdesiat cechov a zacali vznikat prvé
manufaktúry.Napriek neskoršej stagnácii, ktorá zacala za panovania cisára Jozefa II.,
Bratislavcania aktívne reagovali na "novoty", ktoré prinášala doba. Dodnes sa
zachovala prvá stanica konskej železnice z roku 1840 i stanicná budova, na ktorú
prišiel prvý parný rušen roku 1873.
Pritom para na Dunaji predbehla železnicu temer o sedem desatrocí.Aj bratislavská
elektricková doprava patrí medzi najstaršie v Európe, bola v prevádzke o dva roky skôr
ako napríklad vo Viedni ci v Budapešti. Legendou zostáva elektrickové spojenie
Bratislavy s Viednou a prvý trolejbus sa na uliciach mesta objavil pred deviatimi
desatrociami.Zaujímavý je aj podiel Bratislavy na rozvoji letectva: Prvý pokus s
balónom sa tu uskutocnil roku 1784, Ján Bahýl pred vojenskou komisiou roku 1897
predviedol svoj vynález vrtulníka a pravdepodobne predbehol i bratov Wrightovcov.
Pred budovou letiska je socha Štefana Banica, vynálezcu padáka a bratia Petrovicovci
predali svoju ideu vzducholode grófovi Zeppelinovi.Prvý záznam o osvetlení ulíc mesta
je z roku 1434, plynové lampy svietili Bratislavcanom na cestu od roku 1856, prvú
elektrickú žiarovku tu zažali roku 1884, prvý raz telefonovali roku 1877, pravidelná
poštová linka fungovala od roku 1530 a sídlo pošty je známe od roku 1400.S
Bratislavou sú spojené i mená mnohých osobností svetového mena - Regiomontanus,
Paracelsus, Kempelen, Segner, Bel, Edison, Nobel, Einstein a Bratislavcan Filip Lenard
získal Nobelovu cenu roku 1905.