Dôležitým výdobytkom techniky je tlač pre nevidiacich Braillovým písmom. Vo Francúzsku ju používali už koncom 18. storočia, v niekdajšom Rusku v minulom storočí a v Čechách od roku 1917. Na Slovensku sa týmto písmom začína tlačiť až v roku 1948.
Prvá knižnica pre nevidiacich a slabozrakých vznikla roku 1955 v Báhoni. Až záznamová technika umožňuje koncom päťdesiatych rokov vybudovať prvé oddelenie zvukových štúdií, kde sa začínajú nahrávať prvé zvukové knižky. Prvými zvukovými knihami sa stali prevzaté rozhlasové hry. Najväčší záujem prejavujú nevidiaci o detektívky, historické romány, cestopisy a literatúru faktu. Rozhlasové hry sa postupne obohacujú a preto do Levoče začínajú chodievať herci a rozhlasoví hlásatelia, aby rozšírili ponuku zvukových kníh.
V súvislosti s narastajúcim záujmom o jednotlivé diela a čoraz rýchlejším technickým vývojom sme sa, pochopiteľne, snažili udržať krok so svetovým štandardom. Zvukové cievky a pásky preto vystriedali audiokazety. Menila sa i záznamová technika.
Štatistika - narušenie osobnej nedotknuteľnosti
Mnohí si totiž neželajú mať kdekoľvek záznam o tom, že sú nevidiaci, alebo inak zrakovo postihnutí. Chápu to jednoznačne ako narušenie svojej osobnej nedotknuteľnosti. Odhadujeme, že momentálne žije na Slovensku približne desaťtisíc zrakovo postihnutých a nevidiacich. Samozrejme, že spomínaný údaj je vyšší o 20 až 30000 zrakovo postihnutých a nevidiacich. Štatistická nepresnosť pramení aj z toho, že sú ľudia s vrodenou slepotou, alebo stratili zrak pri tragickej nehode, či v dôsledku rôznych civilizačných chorôb. A tých je viac než ľudí postihnutých od narodenia. Nemenej závažné sú postihy zraku získané vekom. Takíto ľudia, rovnako aj tí, čo strácajú zrak s pribúdajúcimi rokmi, sú takisto odkázaní na zvukové záznamy.
Najčastejšie povolania - učitelia hudby, telefonisti, maséri
Nežná revolúcia sa drsno pohrala aj so zrakovo postihnutými a úplne nevidiacimi. Zaniká mnoho dielní vo výrobných družstvách invalidov. Zužuje sa možnosť ich pracovného uplatnenia. Súčasné súkromné firmy neprejavujú o týchto ľudí nijaký záujem.
Nepodarilo sa presadiť do zákona o zamestnanosti zvýhodnenia zrakovo postihnutých a nevidiacich, alebo výrobných družstiev či firiem, ktoré by ich zamestnávali, poskytovali im prácu. A to dokonca ani v prípade, že by bol zamestnávateľ daňovo zvýhodnený a dostával by od úradu práce dotácie.