Hl. postavy: babička, jej dcéra, vnúčatá, kňažná, Viktorka
Idea: Cena dobrého života
Téma: Babičkin chudobnú ale zato krásny život.
Jednou z najobľúbenejších kníh Boženy Nemcovej je Babička. Opisuje babičku, ktorá žila na dedina. Mala tri dcéry. Raz prišiel babičke list od najstaršej dcéry, v ktorom ju prosila, aby prišla k nej. Babičku to aj potešilo, aj zarmútilo. Chcela ísť k dcére, vidieť vnúčatá, ale ľúto jej bolo opustiť rodný kraj, rodnú dedinku. Rozhodla sa, že pôjde. Jeden krásny deň prišiel pre babičku koč. Ťažko sa lúčila s ľuďmi, s ktorými žila, na ktorých si navykla. Dcéra aj s vnúčatami ju už čakali pred domom. Vnúčatá boli v rozpakoch, nevedeli sa na babičku vynadívať. Babička sa im zdala čudná, lebo bola ukrútená v ručníku. V meste jej bolo smutno, ale zvykla si. Mala veľkú radosť, keď piekla chlieb. Veľmi rada si spievala, keď chodila s vnúčatami na jahody. Raz prišla k nim kňažná na koni. Deti jej dali jahôd, za čo ich pozvala na zámok a pohostila. Neskoršie kňažná odcestovala, spolu s Kontesou. Kontesa bola jej chovanica, ktorá po roku zomrela v Taliansku. Aj babička z roka na rok starla. Raz sedela v záhrade veľmi smutná a bledá. Cítila, že už nebude dlho žiť. Rozlúčila sa zo všetkými a onedlho zomrela. Všetci za ňou veľmi smútili.
Babička mala syna a dve dcéry. Žila so svojou služkou Betkou, ďaleko od svojich detí. Raz dodala že jej muž dostal miesto v Čechách preto prosila babičku, aby prišla ku ním bývať. Babička sa ťažko lúčila s celou dedinou. Ale k Terezke odišla. Vnučka ju veľmi očakávala a tešila sa na ňu. Babička žila na starom bydle s dcérou a vnučkami. Obľúbila si ju najmä Barunka. Babička svoje vnúčatá vychovala správne a dávala im rôzne príklady. I tu pomáhala ľudom v zlom trápení a chcela každého poučiť svojou radou. Do rozprávania o svojej babičke Nemcová rozpráva aj príbeh Hortenzininej netere kňažnej a mladého maliara, ktorým ku šťastiu dopomohla babička. Zaujímavý príbeh v tomto diele je príbeh o Viktorke, mladom, krásnom dievčati, ktoré sa zaľúbilo do čierneho vojaka. Vojaci z dediny odišli a Viktorka v noci ušla do hôr. Onedlho sa jej narodilo dieťa, ktoré utopila. Babičku si veľmi obľúbila aj kňažná. Pozívala ju do svojho zámku, kde sa s ňou rozprávala. Nemcová svoju babičku opísala až do konca života. Kniha sa končí pohrebom babičky. Kňažná sa na tento príbeh pozerala a zašepkávala. "Šťastná to žena".