Bolestný príbeh Kurta Cobaina

”Stanem sa svetoznámym hudobníkom, zabijem sa a odídem z tohoto sveta v žiari slávy“.

Týmito slovami vykreslil priateľovi svoje životné plány štrnásťročný Kurt Cobain. Naplnil ich do bodky. Jediné, čo nespomenul, bola dlhodobá závislosť na drogách. Kvôli nej ho nachádzali v bezvedomí na motelových izbách či predávkovaného na zadnom sedadle jeho auta, v ktorom býval ešte aj vtedy, keď skupina Nirvana už patrila k najznámejším rockovým formáciám na svete. Cobainov zápas s drogami a udalosti vedúce k jeho samovražde v roku 1994 vo veku 27 rokov sú zaznamenané so zimomriavkami naháňajúcimi detailmi v novej životopisnej knihe Charlesa R. Crossa, Heavier Than Heaven (Ťažšie ako nebo).
Autor je bývalým redaktorom seattleského hudobného časopisu The Rocket a ododaným fanúšikom Nirvany, ktorá bola pravdepodobne najviac zodpovedná za predstavenie štýlu grunge širšiemu publiku. To však neznamená, že jeho kniha by bola čímsi ako milostným listom alebo obdivnou ódou. Jej vzniku predchádzalo podrobné bádanie. Jeho súčasťou bolo viac než štyristo rozhovorov s rôznymi ľuďmi v záujme toho, aby vytvoril čo najobjektívnejší pohľad na záhadnú osobnosť Kurta Cobaina.
Fanúšikovia Nirvany sa na internetovských stránkach venovaných skupine sťažovali, že v knihe je o nej málo informácií. „To je dobré“, reagoval Cross, „pretože mojím zámerom nebolo rozpovedať príbeh Nirvany, ale príbeh jedného ľudského života.“
Na rozdiel od ostatných životopiscov, Cross prekvapivo dostal šancu nahliadnuť do Cobainovych najtajnejších myšlienok, keď mu jeho vdova, Courteny Love, poskytla spevákove denníky. Autor mal štyri dni a štyri noci na to, aby prelúskal a prepísal Cobainove texty z dvadsiatich ôsmich karisblokov. Vďaka tomu sa konečná podoba knihy dramaticky zmenila, lebo do príbehu vlastného života prehovoril sám Kurt.
Jeho hlas je bolestivý, nestrojený, zahorknutý kvôli neľahkému detstvu a dospievaniu poznamenanému rozvodom rodičov (mal vtedy 9 rokov), putovaním od jedných príbuzných k druhým, nocovaním u priateľov a známych v meste Aberdeen na tichomorskom pobreží štátu Washington. O neskorších návštevách v rodnom meste Cobain vo svojom denníku napísal: „Zakaždým, keď sa vrátim späť (do Aberdeenu), zažívam stále ten istý pocit „déja vu“ (pocit už kedysi videného – pozn. red.). Spomienky vyvolávajú „husiu kožu“. Totálna depresia, totálna nenávisť a totálny odpor pretrvávajú potom vo mne celé mesiace“.
Cobain, okrem posledných rokov života, nikdy nepoznal, čo je to mať stabilné životné podmienky. Dokazuje to skutočnosť, že keď sa vrátil z nahrávania multiplatinového albumu Nevemind zo štúdií vo Wisconsine, zistil, že ho vyhodili z prenajatého bytu. Celé týždne spával na zadnom sedadle svojho Plymouthu Valiant.
Pri podrobnom bádaní v Cobainovej minulosti Cross zistil, že spevák si pri rozhovoroch s novinármi veľa vymýšľal. Vytvoril o sebe nepravdivé mýty. Jedným z nich bolo, že v puberte žil pod istým mostom v Aberdeene. Cross to miesto navštívil a zistil, že hore prúdom rieky dvakrát denne stúpa vysoká prílivová vlna, takže je nemožné, aby pod mostom niekto žil.
Cobainove denníky sú do istej miery inventúrou života užívateľa drog „vo veľkom“. Dokazujú, že niekedy bol pod ich vplyvom neprestajne, a to už od pubertálnych čias. Z oddaného fajčiara marihuany postupne „pokročil“ k užívaniu tvrdších drog, až sa napokon stal závislým na heroíne. Presviedčanie ostatných členov skupiny, manažérov i manželky Courteny Love (sama dlho bojovala s drogami) niekoľkokrát priviedlo Cobaina na odvykaciu kúru. Nedokázal však zostať bez narkotík dlhší čas.
V apríli roku 1994 preskočil plot kalifornskej protidrogovej liečebne v Marina Del Rey a odletel do Seattleu, do domu, kde býval so svojou manželkou Courtney a dcérou Frances. Do podkrovia si odniesol heroín a brokovnicu. Tu si vstriekol do žily dávku, dosť veľkú na to, aby ho s najväčšou pravdepodobnosťou zabila, vložil si hlaveň pušky do úst a potiahol kohútik. Našli ho až o tri dni.
„Myslím, že jeho samovražda bola následkom veľmi uváženého rozhodnutia“, povedal Cross. „Zväčšila jeho slávu“.
Aj bez samovraždy sa zapísal do svetových hudobných dejín ako nesmierne talentovaný človek, ktorého tvorba ovplyvnila jednu generáciu. O Nirvane vyšla na našom území zatiaľ jediná publikácia zostavená skôr v duchu propagačnom než informačnom. Bolo by nanajvýš záslužné, keby túto (zrejme naozaj objektívnu) knihu o jej vedúcej osobnosti vydalo i niektoré slovenské vydavateľstvo.