Bohuslav Chnoupek

Narodil sa 10. augusta 1925 v Petrzalke v rodine statneho zamestnanca. Do zakladnej a strednej skoly chodil v rodisku. V rokoch 19461950 studoval na Vysokej skole hospodarskych vied v Bratislave. Po skonceni vysokoskolskych studii sa stal redaktorom mladeznickeho dennika Smena, kde posobil az do roku 1958, z toho posledne tri roky vo filialnej redakcii v Presove. Po redaktorskom a reporterskom ucinkovani v Smene sa stal spravodajcom dennika Pravda v Presove. V rokoch 19601965 bol vyslanym spravodajcom Pravdy v Moskve. Po navrate bol dva roky sefredaktorom tyzdennika Predvoj. V rokoch 19671969 bol namestnikom ministra kultury a informacii v Prahe, v roku 1969 ustrednym riaditelom Ceskoslovenskeho rozhlasu v Prahe, v rokoch 19701971 velvyslancom CSSR v Sovietskom zvaze. Od decembra 1971 do oktobra 1988 bol ministrom zahranicnych veci CSSR. Zije na dochodku v Prahe.

Prve publicisticke a literarne prace publikoval ako vysokoskolak v studentskom casopise Borba, kde bol aj internym redaktorom. Po desatrocnej reporterskej cinnosti v novinach debutoval knihou reportazi Dunaj sa konci pri Izmaile (1957). Po nej nasledovali dalsie dve knihy reportazi Zivot pre vychod (1959) a Uz dozrel bor (1961). Zivotnu drahu a vesmirny let prveho kozmonauta sveta J. A. Gagarina opisal v esejistickofaktografickej knihe pre mladez Dobyvatel vesmiru (1961). Udalosti z protifasistickeho boja slovenskych vlastencov zobrazil v knihe General s levom (1974). Vyber z jeho crt a umeleckych reportazi tematicky zakotvenych na Slovensku vysiel pod nazvom Milniky (1975). Tragickym osudom francuzskych partizanov bojujucich v SNP je venovany subor reportazi Lamanie pecati (1984). Udalosti prvych povojnovych rokov, ked sa organizovane skupiny porazenych armad pokusali o nasilny prechod z Ukrajiny cez Polsko a Slovensko do zapadnych krajin, pricom terorizovali miestne obyvatelstvo, zobrazil v knihe Banderovci (1989). Svetoznamemu vytvarnemu umelcovi Andymu Warholovi, synovi slovenskych vystahovalcov rusinskeho povodu, je venovana biograficka esej Andy (1993). Autenticky dokument z vysluchu slovenskych generalov Rudolfa Viesta a Jana Goliana vo vazeni berlinskeho gestapa, ako aj sedem dramatickych pribehov zahranicnych ucastnikov SNP opisal v knihe Biele miesta (1997)