Bohovia v Egypte

Bohovia v Egypte
ANUP
egyptský boh, sprievodca a ochranca mrtvych, neskôr spojovaný tiež s
balzamovaním. Bol znázornovaní v podobe ciernej psovitej šelmy, od Novej
ríše tiež v ludskej podobe s hlavou tejto šelmy.
ESET
grécky Ísis – egyptská bohyna; nebeská vládkyna sveta, darovala život
a obilie, udržiavatelka poriadku vo svete aj v rodine. Sestra a manželka
Usira (grécky Osiris), matka Hora; spolu s nimi tvorí božskú
trojicu uctievanú v celom Egypte. Po zavraždení Usira bratom Sutechom
zobrala casti jeho rozsekaného tela, zostavila ich a znovu oživila. Veriaci prechádzali
zasväcovacími obradmi, ktoré im mali zaistit po
smrti druhý život. Kult je doložený už z konca 4.tis.pr.n.l. ; koncom
5.st.pr.n.l. prenikol do Grécka a v dobe helénizmu sa rozšíril po
celom antickom svete. Bola stotožnovaná s Demétrou a Afroditou.
HOR
egyptský boh, pôvodne kozmického rázu (za jeho oci sú pokladané Slnko
a Mesiac), od konca 4.tis.pr.n.l. bol stotožnovaní s panovníkom, neskôr
chápaní ako jeho osobní ochranný boh. V mýte vystupuje ako syn Usira
a Esety, ktorý pomstil svojho otca a prevzal jeho vládu. Znázornovaní
obvykle ako sokol alebo muž so sokolou hlavou.
NEBTHET
egyptská bohyna (Pani paláca, grécky Nefthys) doložená predovšetkým z
mýtov usirového okruhu, v nich je síce oznacená za Sutechovu manželku
ale napriek tomu vystupuje spolu s Esetou ako ochrankyna mrtveho
Usira a jeho syna Hora. Niekedy bola pokladaná za matku Anupa. Spolu s
Esetou, Selketou a Neitou považovaná za významnú ochrankynu mrtvych.
Bola znázornovaná v ludskej podobe s hieroglyfickou znackou svojho mena
na hlave. SELKET
egyptská bohyna s výraznými ochrannými rysmi, doložená od 1. dynastie
ako ochranné božstvo krála, neskôr všetkých mrtvych (spolu s bohynami
Esetou, Nebthetou a Neitou). Platila tiež za ochrankynu proti
škorpiónovmu bodnutí a hadiemu uštipnutí. Bola znázornovaná v podobe
škorpióna, od Novej ríše aj ako žena so škorpiónom na hlave.
SOPDET
egyptská bohyna (grécky Sóthis) personifikujúci hviezdu Sirius a
pokladaná za darkynu Nílskej záplavy. Bola znázornovaná v podobe
stojacej ženy (casto na lodi), niekedy s pérovou ozdobou alebo s
prenajatými atribútmi iných bohyni (napr. Esety ci Satety), s ktorými
splývala.
USIR
grécky Osiris – egyptský boh plodnosti, zároven pokladaný za vládcu
ríše mrtvych. Doložený od konca 5. dynastie, stal sa hned jedným z
najvýznamnejších egyptských bohov.
V okruhu mýtov, z ktorých vychádzala
aj neskoršia mystéria, vystupuje ako manžel Esety a otec Hora;
zavraždený svojim bratom Sutechom.
SUTECH
egyptský boh búrky a púšte, s výraznými bojovníckymi rysmi. V egyptskej
mytológii brat a zároven vrah Usira, porazený Horom.
VADŽET
egyptská bohyna predstavujúca dolnoegyptskú královskou korunu,
respektívne prenesene Dolný Egypt. Bola znázornovaná ako vztýcená
kobra. V 1.tis.pr.n.l. bola znázornovaná tiež ako tróniaca žena s
levou hlavou a slnecným kotúcom, respektívne urom. S hornoegyptskou
Nechbetou tvorila od archaické doby heraldickú dvojicu, oznacovanou
ako obidve panie (súcast královského mena), respektívne Panie oboch
zemí. Od Novej ríše bola spojovaná s dalšími bohynami, predovšetkým
Hathorou a Esetou. Gréci ju stotožnili s bohynou Létó.
NECHBET
ochranná bohyna Horného Egypta. Spolu s Vadžetou platila za ochrankynu
panovníka. Bola spojovaná s královskými insigniemi, predovšetkým s
hornoegyptskou korunou. Bola znázornovaná ako supica, prípadne tiež
v ludskej podobe so supiou celenkou. APOP
grécky Apofis – egyptský poloboh alebo skôr démon v podobe velkého hada
ohrozujúceho poriadok sveta. Je doložený od 1.prechodnej doby, v
textoch rakvy vystupuje ako protivník boha Rea. Každodenným bojom Rea
proti Apopovi sa zaoberá rada náboženských textov z doby Novej ríše.
RE
egyptský boh predstavujúci slnko. Znázornovaný v ludskej podobe so
slnecnou gulou na hlave alebo so sokolou hlavou, tiež ako kocúr,
šakal, lev. V mytológii pokladaný za vládca bohov, viac mýtov je spojená i
s jeho pohybom po oblohe. Jeho kult vrcholil za 5. dynastie
HARACHTEJ
egyptský boh ranného a denného slnka, spojovaný tiež s predstavami
vládnutia a rýchleho pohybu po oblohe .Už od Starej ríše sa najcastejšie
objavuje v spojení s Re ako Reharachtej. Bol znázornovaní najviac
ako sokol. Pôvodným strediskom jeho kultu bol Héliopolis.
CHEPRER
egyptský boh (vznikajúci, rozumie sa sám za seba), pokladaný vedla
Atuma a Rea za jednu z hlavných foriem slnecného božstva. Znázornovaný
bol obvykle ako skarabeus, ktorý ako hieroglyfická znacka má tiež
význam "vznikat". NUT
egyptská bohyna predstavujúca nebo. V mýte vystupuje ako matka
slnecného boha Rea, ktorého denne ráno rodí a vecer opät hltá. V
héliopolskej teológii bola pokladaná za manželku Geba. Bola
považovaná za ochrankynu mrtvych a jej podoba doprevádza zvláštnu
ochrannú formulku ktorá sa casto objavuje v hrobkách alebo na rakvách,
pokladaných za jej vtelenie. Bola znázornovaná v ludskej podobe (niekedy
ako žena sklonená do oblúku nad zemou) alebo v podobe kravy (casto
posiatej hviezdami). GEB
egyptský boh pokladaný za predstavitela zeme.
V héliopolskom Devätere
vystupuje so svojou sestrou a manželkou Nut ako tretia generácia božstiev
a zároven ako prví pozemský vládca. Bol znázornovaný v ludskej podobe,
zo zaciatku bez dalších atribútov, neskôr zo zloženou korunou. Aako
predstavitel zeme niesol rastlinstvo, ale prijímal aj mrtvych.
ŠU
egyptský boh vzduchu a životnej sily. V héliopolskej kozmogónii bol
pokladaný za Atumovho syna. Atum oddelil svoje deti Geba (zem) a Nut
(nebo), a vytvoril tak obývatelný priestor. Šu bol znázornovaný v ludskej
podobe, s pštrosím perom (hieroglyfickou znackou svojho mena) na hlave,
casto ak vo zdvihnutých pažiach drží bohynu neba. Ako predstavitela
oživujúceho božského dychu platil rovnako za darca života a za ochrancu
pôrodov.
CHNUM
egyptský boh plodnosti (grécky Chnúmis), pokladaný tiež za stvoritela
bohov a ludí, ktorých modeloval na hrnciarskom kruhu. Vdaka spojeniu s
oblastou 1. kataraktu, považovanou za pramen Nílu, bol považovaný aj za
darcu nílskej vody. Bol znázornovaný ako baran, od Starej ríše tiež v
ludskej podobe s baranou hlavou. Ako boh stvoritel bol stotožnovaný s
Ptahom a Amonom, menej casto bol spojovaný aj so Šuom, Usirom a Gebom
AMON
egyptský boh, pôvodne vzduchu, neskôr plodnosti, od polovice 2.tis. pr.n.l. s rysmi
štátneho božstva. Znázornovaný v ludskej podobe s
dvojicou dlhých pier na korune, menej casto v podobe barana alebo husy.
Hlavným centrom jeho kultu boly Théby (chrámy v Karnaku a Luxore).
PTAH
egyptský boh pokladaný za vynálezcu a ochrancu remesiel a umenia.
Pôvodne miestni boh Memfidy, ktorá zostala hlavným strediskom jeho
kultu. V okruhu mýtov vzniknutých v jeho chráme v Memfide oznacený za
stvoritela sveta, ktorý bol stvorený v jeho srdci (tj. myslenie) a jeho
jazykom (tj. rec).
ATUM
egyptský boh, vystupujúci ako jedna z foriem slnecného božstva (niekedy
v podobe Re-Atum, respektíve ako zapadajúce slnko), stvoritel sveta
a ochranca panovníkov. V mýte o héliopolskom Devätere sa objavuje ako
vládca bohov a praotec dalších generácii božstiev. Bol znázornovaný ako
panovník na tróne, menej casto v podobe hada, alebo skarabea. Hlavným centrom jeho
kultu bolo mesto Iunu (grécky Héliopolis), ležiace
v archeologicky málo preskúmanej sv. casti dnešnej Káhiry. Tu bol
uložený aj jeho fetiš, kamen pyramídového tvaru nazývaný - benben.
TEFNUT
egyptská bohyna vystupujúca v heliopolskej kozmogónii ako Atumova
dcéra, a teda prvá ženská bytost. So svojim bratom a manželom Šuom
tvorila najstarší pár.
Významné bolo spojenie Tefnuty so slnecným
bohom Reem – v mýte bola stotožnená s jeho okom, ktoré v podobe zúriacej
levice utieklo do Núbie a potom na naliehane Šua a Thovta sa vrátilo do
Egypta, tentokrát v podobe miernej Hathory. Rituál k uspokojeniu Tefnuty
obsahoval orgiastické prvky. HATHOR
egyptská bohyna, pôvodne kozmického rázu, neskôr hlavne lásky, hudby a
tanca. Casto znázornovaná v podobe kravy ci ženy s kravskými rohmi so
slnecným kotúcom a korunou.
THOVT
egyptská mytológia Pisár bohov, tiež boh múdrosti, ucenosti a mágie;
tvorca a darca poriadku a zákonu, písma a reci, lekárstva a kúzelníctva.
Boh neba a podsvetia, ktorý vynikal všestrannostou. S tím súviseli aj
jeho dalšie rysy - úzky vztah k bohyni pravdy a spravodlivosti Maat,
spojeniu s nebeskými telesami (predovšetkým Mesiacom), rolu mocného kúzelníka
,podielajúceho sa aj na ochrane mrtvych, a rola posla bohov. Bol
znázornovaný najcastejšie v ludskej podobe s hlavou ibisa, resp. ako ibis
ci pavián (jeho posvätné zvieratá). Strediskom Thovtovho kultu bol
najneskôr od Strednej ríše Ešmúnén. Gréci stotožnili Thovta s Hermom.
Neskoršie hermetické spisy, v ktorých vystupuje ako Hermes Trismegistos,
odrážajú len málo z pôvodných egyptských predstáv
SEŠAT
egyptská bohyna pokladaná za ochrankynu pisárov a architektov. Pôvodne
bola uctievaná vo forme sedemlistej ružice na štandarte, od 2. dynastie
znázornovaná v podobe ženy nesúcej na hlave tento atribút, doplnený o
dvojicu rohov obrátených dole, a niekedy naviac oblecené v leopardej koži. Bola
považovaná za sestru alebo dcéru boha Thovta, niekedy bola spojovaná
s bohynou Nebthet.
APIS
egyptský posvätný býk, uctievaný v Memfide ako symbol plodnosti a forma
vtelenia boha Ptaha. Znázornovaný obvykle ako stojací, obvykle so
slnecným kotúcom a Urom medzi rohmi. Mrtvy Apis bol v spojení s
Usirom uctievaný ako ochranca mrtvych a pochovávaný v sev. Sakkáre.
NUN
v egyptskej mytológii pravodstvo existujúce ešte pred stvorením sveta;
neskôr bolo personifikované ako samostatné božstvo. Bolo znázornované
len zriedka, obvykle v ludskej podobe, niekedy so žabou hlavou.