bitka o stalingrad

Úryvok rozhovoru Goringa s Hitlerom:

,,Goring“ spýtal sa Hitler ,,dokážete zásobovať 6. Armádu letecky?“
,,Môj vodca uisťujem vás, že to Luftwafe dokáže!“
Zeitsler s tím nesúhlasil: ,,Luftwafe to celkom isto nedokáže.“
,,Nieste tu od toho, aby ste sa k tomu vyjadroval.“ povedal naduto Goring.
,,Môj vodca“ ,spýtal sa Zeitsler a obrátil sa k Hitlerovi, ,,môžem položiť ríšskemu maršálovi otázku?“
,,Áno, môžete.“
,,Pán ríšsky maršál, viete, aký náklad bude musieť byť do Stalingradu dopravený každý deň?“
,,Neviem, ale vedia to dôstojníci v mojom štábe.“ odpovedal Goring.
,,Keď vezmeme do úvahy všetky zásoby, ktoré momentálne 6. Armáda má“ , povedal Zeitsler,

,,keď vezmeme do úvahy absolútne minimum a všetky prípadné núdzové okolnosti, bude 6. Armáda potrebovať 300 ton denne. Ale pretože sa nebude lietať každý deň, ako som osobne spoznal na fronte počas minulej zimy, znamená to, že každý letový deň sa bude musieť 6. Armáde dopraviť mnohokrát viac ako 500 ton, pokaľ má byť udržiavané to naozaj najnevyhnutnejšie minimum.“
,,To dokážem.“ Trval na svojom Goring.
,,Môj vodca“, povedal Zeitsler, ,,to je klamstvo.“
Zdá sa, že Hitler aj Goring vedeli, že je to klamstvo. Napriek tomu sa začalo letecké zásobovanie obkľúčených vojsk. Už zo začiatku bolo jasné, že dodanie potrebných zásob sa nepodarí.
Nemci stiahli z iných bojísk väčšinu dopravných lietadiel. Keďže protiletecká obrana v okolí mesta bola veľmi silná, väčšina zásob bola zničená, doručených bolo len asi 10%, a letecké zásobovanie sa čoskoro zrušilo. Počas leteckého zásobovania bol denný prídel pre jedného vojaka 100g chleba, po jeho zrušení to bolo 50g. Veľa vojakov zahynulo od hladu, alebo v ruskej zime zamrzlo.
22. januára 1943

sa začína sovietska operácia „Kruh“ alebo „Saturn“, ktorej cieľom bolo úplné zničenie obliehaného vojska. 24. januára Paulus oznamuje Hitlerovi:“ Oporné body a kryty sú už len v priestore mesta, ďalšia obrana je nezmyselná. Katastrofa ja neodvratná.“

Napriek tomu na Hitlerov príkaz odmietol dať rozkaz ku kapitulácii.

Sovieti tak isto útočili smerom k Rostovu, čím udržali Armádu Juh B asi 250 km od mesta.

Nemeckí vojaci v meste trpeli hladom a pomaly im dochádzala munícia. Napriek tomu ďalej bojovali vo viere, že Rusy zajatcov popravia. Znovu sa začali boje v meste, ale tentokrát to boli Nemci, ktorí boli zatláčaní smerom k Volge.

30. januára 1943, Hitler povýšil Paulusa do hodnosti poľného maršala, a keďže doteraz žiaden nemecký maršal nebol zajatý žiadal aby spáchal samovraždu. Ten to neurobil. Nemci sa vzdali 2. februára 1943. 91 000 zničených a vyhladovaných vojakov padlo do zajatia. Z toho 22 generálov, čo riadne naštvalo Hitlera. Iba 6000 Nemcov prežilo zajatie a vrátilo sa roku 1955 domov. Po zajatí boli už v dosť zúboženom stave dopravení do pracovných táborov po celom Rusku. Velitelia boli odoslaní do Moskvy za propagandistickými účelmi, a niektorí zahŕňajúc Paulusa podpísali anti-hitlerovské vyhlásenia a svedčili v norimberskom procese.

Nejednalo sa síce o prvú nemeckú porážku ale bola prvá v takomto meradle. Nemecká verejnosť sa o nej vďaka silnej cenzúre ešte dlho nedozvedela.

Bitka pri Stalingrade bola asi najväčšou samostatnou bitkou v ľudskej histórii. Trvala 199 dní, 400 000 Nemcov, 200 000 Rumunov, 130 000 Talianov a 120 000 Maďarov bolo zabitých, zranených, alebo nezvestných. Sovieti samozrejme nikdy nezverejnili svoje straty, odhadujú sa však na 1 130 000. Spolu s civilnými stratami to môže byť okolo 1 700 000 až 2 000 000.

Vojvodcovia napádajúci Rusko už tradične podceňujú ruskú zimu, okrem toho Hitler podcenil aj množstvo vojakov, ktorých môže matička Rus privolať na svoju obranu. Nemeckí guľometčíci sa často sťažovali, že Rusov je viac ako majú guliek do guľometu.