Birituálne füzesabonské pohrebisko v Strede nad Bodrogom
Birituálne füzesabonské pohrebisko v Strede nad Bodrogom alebo birituálne pohrebisko ľudu neskorej otomanskej kultúry v Strede nad Bodrogom je pohrebisko na západnom úpätí vrchu Bakhegy v Strede nad Bodrogom, ktoré vzniklo na začiatku bronzovej doby, a ktoré preskúmal roku 1955 Belo Polla.
Podľa tohto pohrebiska pomenoval T. Kemenczei záverečnú fázu otomanskej kultúry skupina Streda nad Bodrogom.
Streda nad Bodrogom je dnes už známou archeologickou lokalitou. Je bohatým areálom na prehistorické pamiatky z neolitu – mladšej kamennej doby (5000 -~3300 pred Kr.), eneolitu – medenej doby (3300 – 2300 pred Kr.), bronzovej doby (2300-750 pred Kr.), halštatskej (750 – 450 pred Kr.) i hradištnej až po stredovek. A toto potvrdil i záchranný výskum na füzesabonskom pohrebisku z bronzovej doby roku 1955.
Streda nad Bodrogom leží v Medzibodroží, v južnom Zemplíne, v okrese Trebišov, na území bohatom na významné archeologické, lokality ako Zemplín, Somotor, Borša, Čerchov a iné. Tu sme na jar a v jeseni r. 1955 uskutočnili záchranný výskum na spomenutom, pohrebisku. Pohrebisko v Strede nad Bodrogom rozprestiera sa na parcele č. 478 a to na úpätí západného svahu vrchu Bálványhegy, miestne zvanom Bakhegy, ktorého západná časť sa znižuje k mŕtvemu ramenu Bodrogu. Táto západná časť pohrebiska bola už dávnejšie narušená aj stavbou tamojšej „cigánskej“ osady. Pri týchto prácach, ako udávajú miestni obyvatelia, ako aj v rokoch predchádzajúcich bolo zničené väčšie množstvo kostrových hrobov bez toho, že by boli bývali tieto nálezy hlásené, až na nepatrné zvyšky, ktoré sa dostali do zbierok Štátneho východoslovenského múzea v Košiciach. Zberom získané materiály dosvedčujú pravdivosť tvrdenia miestnych obyvateľov.
Na pohrebisko nás upozornil tamojší obyvateľ a majiteľ domku č. p. 50 Štefan Nagy, ktorý pri kopaní odpadovej vody narazil niekedy koncom marca 1955 na hrob skrčenca z okruhu ľudu fuzesabonskej (čiže neskorej otomanskej) kultúry. Hrob, ktorého hĺbka bola 100 cm, bol narušený a nájdený keramický materiál (pozri opis hrobu č. l) bol odovzdaný pracovnému stredisku AÚ SAV v Košiciach, ktoré tam potom vykonalo záchranný výskum.
Z uskutočneného prieskumu sa dalo usúdiť, že tu ide o pohrebisko väčšieho rozsahu a bolo nebezpečenstvo, že by toto pohrebisko mohlo byť rigolovaním pre vinice i stavbou obytných domkov zničené. Preto sa muselo prikročiť k záchrannému výskumu. Išlo nám o to, aby sa z tohto pomerne rozsiahleho pohrebiska zachránilo, čo sa ešte zachrániť dá.
Cieľom výskumu bolo nájsť a odkryť rigolovaním a pozeranými prácami ohrozené hroby a zachrániť hrobový a iný inventár. Vzhľadom na to, že bolo treba predovšetkým zachraňovať na miestach najviac ohrozených, konal sa výskum sondážnou metódou na území, ktoré nebolo ešte vysadené vinicami, alebo porušené výstavbou obytných domkov. V prvej etape záchranného výskumu. t. j. od 13. apríla do 19. mája 1955, odkrylo sa spolu 7 sond a v druhej etape t. j. od 8. septembra do 21. októbra 1955, 12 sond, ktoré sa nachádzajú na časti spomenutej parcely, a to v záhradách domov p. č. 48, 49.50 (pozri plán pohrebiska). Kontrolné bloky medzi sondami boli prebádané.
Týmto záchranným výskumom, pri ktorom sa odkrylo spolu 69 hrobov (z toho dve eneolitické), nepodarilo sa nám zistiť ani okraj ani jadro pohrebiska. Podľa nášho náhľadu pohrebisko sa rozprestiera na severozápadnej časti spomenutej parcely. Veľká časť z neho bola zničená, a nami zachránené hroby tvoria iba torzo tohto pomerne veľkého, ešte nepreskúmaného füzesabony-ského pohrebiska, ktorému časovo korešponduje i fuzesabony-ské sídlisko zistené na sever od našej lokality vo vzdušnej čiare cca 1500 m na vŕšku zvanom Kompoš.
Pohrebné zvyky O rozmeroch a celkovej rozlohe pohrebiska v Strede nad Bodrogom, keďže záchranným výskumom nebola prebádaná celá jeho plocha, nemožno sa zatiaľ vysloviť. Je len isté, že nami prebádaný priestor je iba malou časťou pohrebiska, ktoré sa pravdepodobne rozprestieralo na celej ploche spomenutej parcely a tiahlo sa od úpätia Bakhegyu na západ až k mŕtvemu ramenu Bodrogu. Práve zberom získaný keramický materiál podopiera našu mienku, že pohrebisko bolo väčších rozmerov a že nami prebádaná plocha tvorí iba malú časť pôvodného pohrebiska v Strede nad Bodrogom.
Pri výskume sme prebádali a zistili spolu 67 kostrových, žiarových a symbolických hrobov. Ďalej sme zistili, že füzesabonyského pohrebiska v Strede nad Bodrogom pochovával svojich mŕtvych dvojakým, resp. trojakým spôsobom. Z uvedených 67 hrobov bolo 24 kostrových, 34 žiarových a 9 symbolických. Vopred treba poznamenať, že sa symbolické hroby považujeme také, v ktorých sa nám nepodarilo zistiť zvyšky po mŕtvom, ale v ktorých starostlivo poukladané skupinky milodarov boli poukladané podobne ako milodary v hroboch žiarových. Výnimku tvorí snáď hrob 26, v ktorom sme našli iba misku s vysokou dutou nôžkou, obrátenú hore dnom.
Z pripojenej tabuľky jednotlivých hrobov jasne vidieť, že v pochovávaní mŕtvych v Strede nad Bodrogom prevažoval druhý spôsob pochovávania, t.j. pohreb spaľovaním a nedohorené kosti s milodarmi boli uložené do hrobu. Práve preto sa pohrebisko v Strede nad Bodrogom líši od veľkých doteraz známych odkrytých pohrebísk či už v Maďarsku alebo na východnom Slovensku. Na lokalitách, ktoré sú síce v Maďarsku, ale v bývalej Zemplínskej stolici, do ktorej patrila aj Streda nad Bodrogom, Megyaszó a Hernádkak, žiarové hroby tvorili iba nepatrný zlomok, alebo sa vôbec nenachádzali. Roku 1932 sa odkrylo veľké pohrebisko v Megyaszó, kde bolo odkrytých 225 hrobov a to len kostrových; žiarové hroby tam neboli zistené. Podobne i pri výskume v Hernádkaku roku 1934 bolo odkrytých 137 hrobov, z ktorých len tri boli žiarové. Podobné čisto kostrové hroby sa zistili na výskume v Barci III. a v Nižnej Myšli.
Kým pri žiarových hroboch sa dá hovoriť o akýchsi hrobových skupinách, zatiaľ kostrové hroby nevytvárajú nijaké skupiny.
Pri žiarových hroboch nedohorené kosti boli poukladané na jednej rovinke. Milodary boli uložené buď tesne pri kostiach, alebo na nedohorených kostiach. Asi v dvoch prípadoch sme zistili, že kosti boli uložené do misky, ktorá bola položená hore dnom. Výnimku v týchto žiarových hroboch tvorili iba dva hroby, v ktorých nedohorené kosti mŕtveho boli uložené do nádoby a prikryté. V prvom prípade kosti boli uložené do džbánka, ktorý bol prikrytý miskou. Podobne bol vystrojený i hrob 41, v ktorom nedohorené kosti boli pohádzané do väčšej hrncovitej nádoby, priklopenej miskou s vysokou dutou nôžkou (tab. XIX:4). Tieto hroby nám už pripomínajú, akési urnové hroby, ktoré sa vyskytujú na pilinských pohrebiskách v Čani, Haniske pri Košiciach a v Barci.
Žiarovisko sa pri tomto výskume nezistilo. V situovaní tela v zistených kostrových hroboch sa dodržiavala v podstate dvojaká orientácia. V týchto kostrových hroboch mŕtvy ležal v skrčenej polohe s rukami pritiahnutými k hlave, buď na ľavej alebo pravej strane. Kostry v týchto hroboch boli pomerne dobre zachovalé, až na ojedinelé hroby, v ktorých sa našli iba nepatrné úlomky kostier (hrobky 6, 10, 13, 15, 32, 50, 55 a 67). Milodary boli väčšinou pri holenných a bedrových kostiach a to tak, že v miske bol uložený alebo džbánok alebo krčiažtek a džbánok alebo krčiažtek ležal pri lakti (hroby 4, 17, 35). V hrobe 52 milodary boli pri nohách. Pri tomto zisťujeme, že akýmsi nepísaným pravidlom bolo dávať do hrobu tri nádobky (31 hrobov), ktoré akiste mŕtvy v živote najviac potreboval a používal. Sú to miska, džbánok a krčiažtek. V jednom prípade miesto krčiažteka bola uložená do hrobu lyžička (hrob 2). Boli však aj hroby, v ktorých niektorý z týchto milodarov chýbal (hroby 11, 12, 23 a 41), alebo bol nahradený milodarmi iného druhu ( napr. misa a dva krčiažteky - hroby 8 a 38). Zistili sme však aj hroby bez milodarov (kostrový hrob novorodeniatka 27, žiarové hroby. 33, 44, 47). Pri žiarových hroboch vzhľadom na to, že boli plytké, pripúšťame možnosť, že milodary mohli byt odorané. Niektoré žiarové hroby(hrob 16, 31 a 69) sa svojou rozlohou a výbavou líšili od ostatných hrobov. Okrem bežného inventára troch, nádobiek tieto hroby mali 8 - 10 nádobiek. To nás núti uvažovať, či bohatá výbava týchto hrobov bola prejavom zvláštnej úcty, alebo či výbava patrila viacerým jednotlivcom tam pochovaným. V tomto druhom prípade by išlo i o tzv. skupinové hroby. Hrob 69 obsahoval až 10 nádobiek viac menej usporiadaných do troch skupiniek (pozri, tab. XXXII a XXXIII).
Pritom musíme poukázať ešte na ďalší poznatok, ktorý sa zistil pri výskume. Niektoré nádoby z milodarov boli znehodnotené, t.j. mali prerazenú buď stenu (džbánok z hrobu 3, krčiažtek z hrobu 24), alebo odrazené a prebité dno (misky z hrobov 4, 8, 31, 23, 53, 65 a 69), čo sa stalo akiste z rituálnych príčin. Takéto znehodnotenie bolo zistené v deviatych hroboch.
Okrem, keramického materiálu niektorý mŕtvy dostal do hrobu bronzové šperky, ktoré pravdepodobne za života boli jeho vlastníctvom. Je však pravda, že bronzové šperky sa v hroboch nachádzali veľmi skromne, čo len potvrdzuje poznatok prof. V. Budinského-Kričku, že hroby ľudu hornopotiského sú chudobné na bronzové predmety.
Z bronzového inventára boli tu predovšetkým špirálky z náhrdelníka a ploché i okrúhle bronzové ihlice s hubkovitou hlavičkou (hrob 32). V jednom hrobe sme našli ako milodar bronzový pliešok skrútený do formy lievika (hrob 15, tab. X:5). V jednom hrobe sme však nenašli keramický materiál, iba dve náušnice sibinského typu. Jedna z nich (väčšia) ležala na spánkovej kosti a druhá na vonkajšej strane holenných kosti (hrob 26). Okrem tejto výbavy v hrobe 13 sme našli i dva prevŕtané zvieracie (vlčie ?) zúbky (tab. IX-6). Podobne iba v jednom hrobe sme našli zvyšky jedla (spálené proso?), ktoré boli v krčiažteku (hrob 16).
Hĺbka hrobov nebola ustálená. Zistili sme hroby veľmi plytké iba 30-40 cm pod povrchom (hroby 10 a 26), ale aj hroby pomerne hlboko zapustené do zeme do hĺbky až 200 cm (hrob 67). Hrobové jamy sa črtali veľmi zriedka. Pri týchto hroboch, ktorých, hrobové jamy boli farebne zistiteľné, treba uviesť, že pri kostrových hroboch pôdorysy boli zväčšia obdĺžniky, pri žiarových hroboch bol pôdorys oválnej nepravidelnej formy. Hrob 62 mal výnimočne pôdorys hruškovitého tvaru. Steny hrobových jám boli väčšinou šikmé a dno, na ktorom spočíval pochovaný, bolo korýtkovite prehĺbené, ale i rovné (hrob 17). Hrobové jamy žiarových hrobov mali šikmé steny, boli pomerne plytšie a dno mali korýtkovite prehĺbené. Výplň hrobových jám tvoril humusovitý piesok tmavohnedej farby. Iba v hroboch 35 a 55 výplň hrobovej jamy tvoril piesok premiešaný s popolom.
Treba poukázať ešte na skutočnosť, že kostrový, hrob 4 prikrýval starší kostrový eneolitický hrob, ktorý práve týmto druhým pohrebom bol porušený. Podobne i hrob 6 spočíval na staršom kostrovom eneolitickom hrobe (hĺbka 165 cm). Naproti tomu sa ale zistilo, že kostrový hrob 35 prikrývalo ohnište z obdobia barbarského, ktoré pekne konzervovalo kostru pochovaného a ktoré sfarbilo aj výplň hrobovej jamy spomenutého hrobu.
Pri skúmaní tohoto pohrebiska, ktoré akiste dlhšiu dobu bolo miestom pohrebov, nenašli sme hroby füzesabony-ské, ktoré by sa boli navzájom porušovali. Z toho sa dá usudzovať, že hroby boli nejako označované (mohylky), aby sa predišlo neúmyselnému ich porušovaniu novšími hrobmi. Pretože získaný kostrový materiál antropologický nebol preskúmaný, nedá sa nateraz určiť ani pohlavie ani vek pochovaného indivídua. Pri niektorých hroboch dá sa však presne určiť, že patrili mladšiemu jedincovi.
Keramika
Všetka keramika pohrebiska v Strede nad Bodrogom vykazuje, ako znaky keramiky B IV. z jej najmladšej fázy.
Keramika bola vyrábaná vo voľnej ruke, vkusne a starostlivo modelovaná. Je súmerná a vykazuje viac typov o čo do tvaru i čo do ornamentiky. Keramiku vyrábali z dobre plavenej hliny a len v ojedinelých prípadoch z hliny premiešanej pieskom (hroby 2 a 41). Keramika je pomerne dobre vypálená. V jej výrobe podľa toho, či bola výbavou v hrobe bohatého, chudobného, dospelého alebo nedospelého jednotlivca, nebadať nijaký rozdiel.
Keramika stredanského pohrebiska delí sa na tri hlavné skupiny. Sú to predovšetkým misky, džbánky a krčiažteky, okrem už spomenutých hrncovitých nádob z hrobov 2, 41 a 55 zreteľne vyznačeným (hrob 1) jednak sotva znateľným (hroby 68, 20 a 51). Tento druh misiek má hladké telo bez typických rytých ozdob a celá ornamentika pozostáva z vypuklín, ktoré sú rozostavené na najväčšom obvode. Vypukliny sú buď jednoduché, alebo formované prstovou technikou (misy z hrobov 1, 50 a 54). Okrem týchto vypuklín sú na nich malé tunelovité ušká - dve alebo jedno.
Ďalšou skupinkou sú misky podobného tvaru so sotva znateľným dnom, ktorých telo je, však zdobené jednak kanelúrami, jednak rytou technikou (misa z hrobu 68) bez vypuklín.
Od týchto dvoch skupín líšia sa misky s nôžkami a to jednak nízkymi, tzv. prstencovitými, alebo dutými, pomerne vysokými (misky z hrobov 3, 13, 26, 41 a 48). Táto skupina misiek je honosnejšia a okrem toho, že telo je zdobené tŕňovitými (kratšími i dlhšími) vypuklinami, je zdobené rytou ornamentikou i žliabkovaním. Tieto ornamenty sa veľmi často zamieňajú alebo sa navzájom kombinujú a tvoria vlastne typickú výzdobu keramiky tohoto obdobia. Väčšinou jedna vypuklina (niekedy i dve) je prevŕtaná a zastáva funkciu uška.
Ústie týchto misiek je väčšinou dovnútra stiahnuté. Sú však misky s ústím esovite von vyhrnutým, ktoré býva ešte na obvode jemne presekávané. Misky s esovitým von vyhrnutým ústím okrem tŕňovitých vypuklín majú tunelovité ušká, ktoré spájajú ústie s „hrdielkom“ (hroby 13, 60, 65 a iné), alebo uško je umiestnené priamo na lome tela (hroby 13, 63, 65, 69, 61 a iné).
Ornament vypĺňa temer celé telo misky. Nôžky misiek sú zdobené rytým a vpichaným ornamentom, ako i kanelúrami, ktoré obiehajú okolo celej nôžky. Prstencovité nôžky sú väčšinou zo spodnej strany vtlačené a zdobené a to buď rytou a vpichovanou ozdobou do formy kríža (misky z hrobov 13, 17 a 18), alebo žliabkami lúčovite vychádzajúcimi z jedného stredu (misky z hrobov 35, 52, 60, 64 a pod). Niekedy sú nôžky zdobené i ústredne idúcimi žliabkami (misky z hrobov 16, 21, 68). Obvody nôžok sú presekávané a v jednom prípade sme zistili i výzdobu nechtovým vrypom po celom obvode nôžky (miska z hrobu 16). Iné z misiek tohto druhu majú pomerne vysoké duté nôžky (hroby 3, 41 a iné), ktoré bývajú zdobené z vonkajšej strany vodorovnými rytými líniami i žliabkami. Vo vnútri týchto nôžok sú tŕňovité menšie i väčšie vypukliny (hroby 9, 15 a iné) a ich obvod je taktiež presekávaný. Mimoriadne pekne zdobená je miska z hrobu 52, ktorá má dva rady vypuklín, zdobených ešte rytým i žliabkovitým ornamentom. Nad jednou, vypuklinou je malé tunelovité uško. Ako zvláštnosť treba uviesť misu z hrobu 48, ktorá má pomerne vysokú nôžku a ktorej telo je zdobené dvoma radmi bradavkoví tých väčších i menších vypuklín.
Povrch misiek je väčšinou hladký a niekedy aj leštený. Farba misiek je hnedá, sivá až tmavo sivá. Džbánky i krčiažteky sú súmerné a pomerne tenkostenné, ale ich forma nie je jednotná a vykazuje niekoľko druhov. Sú to predovšetkým džbánky a krčiažteky s nôžkami - či už prstencovitými alebo dutými, -alebo ich dno je iba zreteľne vyznačené. Ďalej sú to džbánky s pomerne baňatým telom, ale i džbánky črpákovitej formy (hrob 20). Analógiu prvých nachádzame na Slovensku na lokalitách Veľký Kamenec, Oborín, Barca, Nižná Myšľa.
Ústia sú v prevažnej väčšine lievikovité roztvorené, len krčiažteky majú i ústia vodorovne von vyhrnuté a zvrchu sú zdobené rytou líniou. (tab, VIl:5 a XXII:4.5).
Ušká vykazujú taktiež viac foriem. Sú to predovšetkým ušká pásikové, ktoré spájajú ústie s bruškom nádoby, alebo ušká, ktoré spájajú prečnievajú nad ústie a sú buď s rebierkom uprostred alebo bez vypuklín. Vypukliny v nejednom prípade formujú celé telo nádobky a dávajú jej v priereze často tvar mnohouholníka (šesťuholník) (Tab. XV. 8, 9,- XVI:6, XXII-4). Pri niektorých nádobkách telo je úplne odstavené od hrdielka rytou líniou alebo žliabkom. Výzdoba pokrýva temer celé telo nádobky až asi do jednej štvrtiny nad dnom. Pri výzdobe treba poukázať nato, že i tu sa strieda rytý ornament s kanelovanou ozdobou, alebo obidve tieto ozdoby sa navzájom dopĺňajú. Žliabky lemujú vypukliny a vinú sa od jednej vypukliny k druhej (Tab. XV. 6, 7, -XXVI:8), čím sa vytvára ozdoba akéhosi ležatého S. Kanelúry sú väčšinou lemované či už jednou alebo zdvojenou rytou líniou. Z ornamentálnych prvkov treba ešte poukázať i na tzv. „slniečka“. Sú to v podstate vtlačené jamky s bradavičkami uprostred. Jamky sú lemované kruhom z vpichaných bodiek. „Slniečka“ sú buď osve, alebo „pripevnené“ na rytých líniách ako „lúče“. často sa všetky tieto ornamentálne prvky na jednej nádobke kombinujú, čim dávajú nádobe veľmi úhľadný tvar a ornament. Z geometrických prvkov treba upozorniť i na trojuholníčky z krátkych rytých línií, s týmto ornamentom sa stretávame ako pri ozdobe mís (tab:4, XXIII:5), tak i pri výzdobe džbánkov a krčiažtekov (tab.XXVXII:6,l).
Zo stručne tu podanej charakteristiky stredanskej keramiky, ktorú môžeme sledovať na pripojených tabuľkách, obrázkoch v texte, je jasné, že všetok tento keramický materiál hovorí o vyspelom a svojráznom hrnčiarstve stredanského ľudu na konci doby bronzovej - na jej prechode do obdobia kultúry pilinskej. Stredanská keramika je svojrázna a typická pre pohrebisko v Strede nad Bodrogom.
Šperky Prof. V. Budinský-Krička poukázal na dôležitý poznatok, že hroby ľudu kultúry hornopotiskej sú pomerne chudobné na šperky. Tento poznatok sa potvrdil i na pohrebisku v Strede nad Bodrogom, kde zo 67 hrobov iba v 6 hroboch boli zistené bronzové šperky. V hrobe č. 15 sa našiel úlomok bronzový ihlice (tab. X:2), ktorej tvar sa nedá určiť - bronzová špirálka a bronzový pliešok stočený do formy lievika. Špirálky, ktoré pochádzajú akiste z náhrdelníka, našli sa aj v hroboch 45, 49 a 57. V hrobe 45 sa našli tri, v hrobe 49 štyri a v hrobe 57 tri špirálky, ktorých priemer i dĺžka neboli rovnaké.
Okrem týchto šperkov našli sa i bronzové ihlice a to trojakého druhu. V hrobe 32 našla sa ihlica ukončená hubkovitou hlavičkou o priemere 1,75 cm. Hlavička je prevŕtaná a po stranách ihlice pod hlavičkou sú zvyšky po odlievaní (tab.XXIV:l). Dĺžka ihlice je 14 cm. V hrobe 35 sa našli dve ploché ihlice. V hrobe 52 sa našla ihlica trocha zdeformovaná, okrúhleho prierezu, ktorej uško vzniklo tým, že koniec ihlice bol stočený do „očka“. Čo do formy najkrajšia je ihlica z hrobu 57, ktorá sa našla, spolu s troma špirálkami a ktorej hlavička je vytvorená tým, že jeden koniec ihlice je ovinutý okolo ihlice vo forme špirálky.
Okrem týchto bronzových šperkov zvláštnu skupinu tvoria dve náušnice sibinského typu, nájdené v hrobe 25, Jedna je menšia a druhá väčšia. Náušnice tejto formy sa našli i v hroboch na iných pohrebiskách, ako napr. Hernádkaku alebo v Megyaszó. Zisťujeme, že zo šiestych hrobov, v ktorých boli bronzové šperky, päť bolo kostrových a len jeden žiarový hrob (hrob 15).
Záver Z rozboru materiálu získaného záchranným výskumom na pohrebisku v Strede nad Bodrogom dá sa usúdiť, že tu ide o pohrebisko väčšieho rozsahu, na ktorom sa muselo dlhšie pochovávať. Z rozboru hrobových celkov, keďže výskum nie je skončený, nedajú sa zatiaľ vyvodiť určitejšie závery čo sa týka rodinných príbuzenských vzťahov alebo triednej diferenciácie. Ako vidieť na pláne, pôdorys pohrebiska nie je nijako vymedzený a žiarové i kostrové hroby sa striedajú bez toho, žeby sa rešpektoval smer alebo uloženie jedného druhu hrobov.
Pre datovanie odkrytých a zistených hrobov je dôležité zistenie že pohrebisko súvisí so sídliskom na neďalekom „Kompošte“, že rítus je tu v podstate dvojaký - s prevahou pohrebu žiarom - a že keramika veľkej väčšiny odpovedá tvarom i ornamentikou keramike zistenej na pohrebiskách v Harnádkaku, Megyaszo ako aj sídliskovej keramike Füzesabony, čím sa toto pohrebisko, ako sme už uviedli, chronologicky zaraďuje do najmladšieho obdobia bronzu na Východnom Slovensku.
Bližšie určiť rozlohu, chronologické zadelenie, ako aj zhodnotenie výsledkov celého areálu v Strede nad Bodrogom bude úlohou prípadného systematického výskumu.
Pôvod článku Wikipedizovaný výber z diela „Pohrebiská zo staršej doby bronzovej na Slovensku“ (1960 - B. Chropovský, M. Dušek, Belo Polla) s. 299-386. Birituálne Füzesabony-ské pohrebisko v Strede nad Bodrogom.
Publikované s súhlasom PhDr. Jána Bobáka, CSc., riaditeľa Slovenského historického ustav Matice slovenskej, podrobnejšie v diskusii k tomuto článku.