biosfera 2

je časť krajinnej sféry,kde žijú rastliny a živočíchy.

Základné poznatky :

Bibliografia -je disciplína,ktorá skúma rastlinstvo a živočížstvo ako súčasť krajiny.
člení sa na :

fytogeografiu
zoogeografiu

Biocenoza - spoločenstvo rastlín a živočíchov
člení sa na :

fytocenozu
zoocenozu
Biocenozu spolu s ostatnými krajinnými zložkami danej oblasti tvoria geobiocenozu-ekosystém.

Planetárne členenie :
Tropické pásmo

Daždové pralesy-veľmi teplo,dostatok zrážok.
Savany-trávnaté plochy,strieda sa obdobie daždov a sucha,bylinožravce,mäsožravce,všežravce.
Monzúnový les- v Azií,Slon indický,rôzne druhy plazov.
Púšte a polopúšte- v oázach-palma datlová,suchomilné rastliny.
Subtropické pásmo

sutropické púšte-okolo obratníkov
subtropické lesy-riedke-stredomorie
subtropické lesy bujné-juho-východ USA a Azie.
Mierne pásmo

Stepy-trávnaté porasty,málo vlahy,typické sú hlodavce,vtáky kurovité,
Listneté lesy-bukové, dubové,
Ihličnaté lesy-tajgy-smreky,borovice,jedle,kožušin ová zver,jeleň,medvedˇ,kuna,rys,
Severné studené pásmo

Tundry-nedostatok tepla,les prechádza do krovitých foriem,severnejšie sú machy a lišajníky,/soby, polárne líšky,pyžmoň/
Studená pustatina-pokrytá snehom a ľadom.
živočížstvo Austrálie a Juž.Ameriky

každý zo svetadieľov sa vyznačuje zvláštnostami.V dôsledku dávneho oddelenia.
Austrália-vačkovce,vtákopysk,pštrosovité vtáky,
Juž.Amerika-mraveničníky,rôzne druhy plazov-anakondy.
Oblasť Svetového oceána

život závisí od geografickej šírky a od hľbky a vlastnosti vody.
patrí sem: plytké šelfové vody tropov-bohaté na druhy ale nie na množstvo jednotlivcov /koraly/
Studené moria-viac planktonu, viac potravy, druhovo chudobnejšie,ale bohaté na množstvo jedincov.
svetové loviská rýb.
Pobrežné studené moria- sever-tuleňe,mrože,ľadové medvede
juh-tučniaky,mrože.
živočížstvo v hlbinách morí a oceánov-je prispôsobené tlaku a nedostatku svetla.

Vertikálne členenie biosféry

s rastúcou nad.výškou sa mení podnebie, rastlinstvo a živočížstvo
vlhké tropické lesy:

les do výšky 3500m.n.m
vyššie je krovinný stupeň
bylinná vegetácia
nad ňou vysokohorské pustatiny-prechádzajú do večného snehu a ľadu.
na Slovensku:

dubový stupeň- do 550m.n.m.
bukový stupeň- do1200-1300m.n.m.
smrekový stupeň- po hornú hranicu lesa 1400-1700m.n.m.
kosodrevinový stupeň
vysokohorské a alpínske spoločenstvo.

Ekosystémy

ich úloha a význam pre život na Zemi:
Krajinná sféra Zeme s existenciou ekosystémov-

prirodzených /tundry, lesy, savany, a i.-závisia od klimatických podmienok/
polokultúrnych/ lúky, lesy a i. -ovplyvnené človekom/
kultúrnych /parky, pšeničné polia a i.
je základ pre život ľudstva na Zemi.

Ekosystémy plnia rôzne funkcie-umožňujú prúdenie energie,migráciu chemicky energetického, vodného režimu a i. Pre zvyšujúci počet obyv. je dôležitá produkcia ekosystémov.Podľa klimatických pásiem najväčšiu prodokciu vykazujú tropické lesné ekosystémy,najmenšie ekosystémy púští.

životne däležitá je úloha zelených rastlín pri stabilizácii obsahu kyslíka a oxidu uhličitého v ovzduší krajinnejsféry Zeme.

V krajinnej sfére Zeme je intenzívny kolobeh chemických prvkov medzi neživým prostredím a živými organizmami.To je biogeochemický cyklus.Najdôležitejšie prvky,ktoré prúdia medzi živou a neživou hmotov,súvodík,kyslík,uhlík,dusík a fosfor.

Najv. producentom kyslíka sú rastliny morí a oceánov.Preto je dôležitá ochrana morí a oceánov pred znečisťovaním.

Dôsledky činnosti človeka na ekosystémy-

človek už po viac tisícročí vplýva priamo i nepriamo na rozličné ekosystémy, na ekologickú stabilitu krajinnej sféry Zeme.

odlesňovanie trop.daždového lesa
odlesňovanie prirodzených lesov
poľnohospodárska činnosť /vzniká erozia, zasoľovanie, znehod.chem.lát./
ohrozené sú rastlinné a živočíšne druhy
rozširovanie púští a polopúští
stavebná činnosť človeka