Oblasť sa rozprestiera od Severného mora až po Alpy. Rozloha celého územia je 546 760 km2 a žije tam 222 mil. obyvateľov. V tejto oblasti sú tieto štáty: Benelux ( Belgicko, Holandsko, Luxembursko), Nemecko, Švajčiarsko, Rakúsko a Lichtenštajnsko.
Belgicko
Rozloha: 30 525 km2
Počet obyvateľov: 10 054 000
Hustota obyvateľstva: 323 obyv./ km2
Dovoz: Ropa, ropné produkty, chemikálie, dopravné prostriedky, diamanty, neželezné kovy, železo a oceľ, káva, minerály
Vývoz: Chemické výrobky, železo, oceľ, mramor, plasty, dopravné prostriedky, textil, uhlie, sklo
Štátne zriadenie: Kráľovstvo
Úradný jazyk: Francúzština (33% obyv.), flámština (55% obyv.), nemčina (68 000 obyv. na južnej komunite krajiny)
Hlavné mesto: Brusel - 970 000 obyvateľov. V Bruseli je známy hotel ,,storočia“ Hôtel de Ville, kráľovský palác, veľká tanečná sála de la Nation a justičný palác. Kultúrna inštitúcia zahŕňa kráľovskú knižnicu, kráľovské múzeum vedy o umení a Bruselskú Univerzitu. Vyrábajú sa tu elektronické zariadenia, nábytok, pivo, destiláty, odliatky z mosadze a železa a medzi ďalšie odvetvia patrí tlač a výroba textilu.
Poloha: 49°30´- 5°30´severnej šírky
2°35´- 6°25´východnej dĺžky
Belgicko sa nachádza na severozápade Európy. Na západe hraničí s Francúzskom, na juhu s Luxemburskom, na východe s Nemeckom a Holandskom a severnú hranicu obmýva Severné more.
Povrch: Krátke pobrežie zeme (66km) je lemované piesočnými dunami. Vnútrozemie tvorí rovinatá krajina. Vo vnútrozemí sa rozkladá Flanderská nížina – nízko položená, piesočná plošina, odvodňovaná riekou Schedou, kanálom prepojeným s Bruselom. Až 300m vysoké pieskovcové hrebene rozdeľujú vápencové údolia. Čím ďalej na juh, tým viac sú Ardeny rozdelené. Hlavný masív Arden je oblasť tvorená starým a tvrdým kameňom, s vrcholmi hôr dosahujúcimi až 600m, pokrytými rozsiahlymi zalesnenými oblasťami a vresoviskami.
Podnebie: Vplyv oceánu dodáva Belgicku mierne a vlhké podnebie. Priemerná teplota v Bruseli je v januári 2°C a v júli 17°C. Vo vnútrozemí sú zimy chladnejšie. V oblastiach Arden dosahujú v súčasnej dobe letné teploty okolo 15°C a zimné teploty pod 0°C. Priemerné ročné zrážky sú 800mm pozdĺž pobrežia, pričom množstvo zrážok klesá smerom do vnútrozemia a stúpa na juhu a horách na viac než 1000mm.
Nerastné suroviny a energetika: Uhoľné ložiská v oblasti Sambre – Meuse sú stále veľmi dôležité, ale dnes sa viac využíva ropa a zemný plyn. Menšie množstvo elektriny sa vyrába vo vodných elektrárňach v Ardenách. Uhlie v údolí Sambre – Meuse a v Kempenlade sú jedinými zdrojmi Belgicka. Práve tieto zdroje umožnili a napomohli industrializácii zeme, zvlášť v mestách Mons, La Louvriere, Charleroi, Namur a Liege. Dnes je najdôležitejším baníckym mestom Genk.
Priemysel: Belgicko je dôležitou priemyselnou zemou s dobre zavedeným oceliarskym a strojárenským priemyslom. Pre Belgicko sú významné i neželezné suroviny, svetovo známe sú textilné výrobky. Vyrábajú sa tradičné ľanové plátna a krajky, vlna, bavlna a syntetické vlákna. V Antverpách sa spracováva ropa a vyrábajú sa chemikálie.
Poľnohospodárstvo: Z celkovej rozlohy zeme sa používa 25% ornej pôdy a ďalších 21% pastvín. Obrábanie pôdy je intenzívne a výnosné i keď väčšina fariem je malá. V poľnohospodárstve je zamestnaných 5% pracovných síl a poľnohospodárska výroba vytvára 2% hrubého domáceho produktu. Z oblastí Arden a Kempenlandu sa poľnohospodári venujú prevažne výrobe mlieka. Na úrodnej hlinitej a piesočnatej pôde Fladner sa pestuje pšenica, jačmeň, cukrová repa, ľan, chmeľ a zemiaky. Neďaleko Bruselu ale i v blízkosti ďalších dôležitých miest sa poľnohospodári venujú záhradníctvu v skleníkoch. Les pokrýva 21% rozlohy zeme v Ostende a Zeebruggu je dôležitým prínosom pre hospodárstvo i navzdory nedávnemu poklesu tohoto odvetvia.
Mestá: 97% Belgičanov žije v mestách. Hlavným mestom, hospodárskym centrom, dôležitým obchodným a kultúrnym strediskom je Brusel. Je tiež sídlom vedenia Európskej únie. Prístavným mestom vo vnútrozemí sú Antverpy (467 000). Rieka Schelda a Albertov kanál tvoria spojnicu s mestom Lige. Tretie najväčšie mesto Belgicka Gent (230 000) je tiež vnútrozemským prístavom.
Luxembursko
Rozloha: 2 586 km2
Počet obyvateľov: 267 000
Hustota obyvateľstva: 142 obyv./ km2
Dovoz: Minerály, kovy, potraviny, tabak, stroje, chemické výrobky, kvalitný spotrebný tovar
Vývoz: Oceľ, podkladové kovy, stroje, dopravné prostriedky, plasty, gumové výrobky, chemikálie, textil, odevy, keramika, sklo
Štátne zriadenie: Veľkovojvodstvo
Úradný jazyk: luxemburština, francúzština (administratívny jazyk), nemčina (obchodný jazyk)
Hlavné mesto: Luxembursko, 76 000 obyvateľov. Je hlavným obchodným a administratívnym strediskom a centrom veľa európskych organizácii. Je hlavným sídlom justície Európskych organizácii. Minulosť stredovekého mesta je uchovaná na pamätnom kameni Bock Peninsula medzi dvomi riekami, je obklopený rýchlo rozvíjajúcim sa priemyselným predmestím. V meste je Univerzitné stredisko Luxemburgu a tiež hudobné konzevatórium zo 17.storočia. Gotické katedrály Notre Dome, veľký palác stavaný v roku 1572 a z 19.storočia mestská hala. Lokalizované sú zrúcaniny z dôb Rímskeho vyrovnania, sú to zbytky pevnosti postavenej v 10.storočí.
Poloha: 49°26´- 50°10´severnej šírky
5°44´- 6°31´východnej dĺžky
Luxembursko sa nachádza v severozápadnej Európe, hraničí s Belgickom na severe, s Francúzskom na juhozápade a s Nemeckom na juhovýchode.
Povrch: Najvyššie miesto zeme Bourgplats (559 m.n.m.) sa nachádza na severnej tretine belgických Arden. Zvyšok zeme sa volá Bon Pays alebo tiež Gutaland a je pokračovaním francúzskej Lorrainskej vysočiny. Toto územie odvodňujú rieky Sure a Alzette vlievajúce sa do rieky Sauer, prítoku Mosely.
Podnebie: Podnebie je podobné ako v Belgicku, ale s o niečo teplešími letami v dôsledku polohy hlbšie vo vnútrozemí. Priemerná teplota v Luxembursku je v januári 2°C a júli 19°C a priemerné zrážky sú 700mm ročne.
Nerastné suroviny a energetika: Ložiská železnej rudy okolo miest Esch a Differdange na juhu sú pokračovaním lorrainského ložiska vo Francúzsku. Uhlie, ropa azemný plyn sa používajú ako zdroj energie, ale 90% energie sa vyrába v hydroelektrárniach riekach Sure, Mosela a Our. Železnú rudu Luxembursko v dnešnej dobe dováža.
Priemysel: Z dovezenej železnej rudy a uhlia sa vyrába viac ako 3 milióny ton ocele ročne. Od roku 1948 je Luxembursko členom ekonomickej únie Benelux. 33% pracovných síl pracuje v priemysle, 4% v poľnohospodárstve a 63% v službách. Najviac je rozvitý strojársky, textilný a hutnícky priemysel.
Poľnohospodárstvo: 5% rozlohy zeme sa používa ako orná pôda a ďalších 20% ako pastviny. Hlavnými plodinami sú jačmeň, pšenica, zemiaky, ovos a hroznové víno. V Bon Pays sa venujú produkcii mlieka a chovu hovädzieho dobytka. Na juhu zeme sa darí záhradníctvu.
Mestá: Medzi mestá nad 10000 obyvateľov patria Esch, Differdange a Dudelange.
Holandsko
Rozloha: 41 562 km2
Počet obyvateľov: 15 239 000
Hustota osídlenia: 449 obyv. /km2
Úradný jazyk: Holandština
Dovoz: Stroje, ropa, textilné výrobky, dopravné prostriedky, železo a oceľ, odevy, farebné kovy, potravinové výrobky, dopravné výrobky
Vývoz: Stroje, textilné výrobky, chemické výrobky, ropa, mäso, železo a oceľ, zelenina a kvety, zemný plyn, kovové výrobky
Štátne zriadenie: Kráľovstvo
Hlavné mesto: Amsterdam - 1 091 000 obyvateľov. Je hlavným administratívnym a priemyselným mestom. Bol založený v 13. storočí ako prístav pri ústí rieky Amstel na Zuiderzee. Rozkladá sa na veľa bahnitých ostrovoch a má cez 800 mostov. Z dôvodov nebezpečenstva záplav je väčšina domov postavená na stĺpoch. Amsterdam je stále prístavom a výjazdom k moru. Ten vedie cez Nordzee (Severomorský) kanál a Ijmuiden.
Poloha: 50°45´- 53°30´severozápadnej šírky
3°20´- 7°10´východozápadnej dĺžky
Holandsko sa nachádza v severozápadnej Európe, na východe hraničí s Nemeckom, na juhu s Belgickom a severozápadnú hranicu obmýva Severné more.
Povrch: Holandsko je zem s najväčšou hustotou zaľudnenia v Európe a len niekoľko malých zemí, ako Taiwan a Hong Kong ju majú vyššiu. Nachádza sa na pevnine v blízkosti ústia riek Rýn, Maas a Schelde. Delty a roviny okolo riek boli vytvorené naplaveninami bahna. Polovica zeme je položená nižšie, než je hladina mora a len na juhu sa povrch zdvíha o 30m. Väčšina nížin sa nachádza v provinciách severného a južného Holandska. Pobrežná čiara bola vytvorená piesočnými dunami. Teraz sa tam nachádzajú poldre, ktoré vznikli vysušením mora. Piesočné duny a človekom vytvorené hrádze bránia rozširovaniu mora.
Podnebie: Letá sú teplé a júlové teploty dosahujú 16 – 17°C. Zimy sú mierne chladné s teplotami asi 2°C pri pobreží, vo vnútrozemí je chladnejšie. Chladnejšie obdobia v zime sú spôsobené prechodom frontov zo Sibíru, ktoré so sebou nesú pokles teplôt pod bod mrazu. Vtedy tiež sneží a kanály a jazerá zamŕzajú. Každoročne spadne asi 800mm zrážok, vo vnútrozemí nepatrne menej.
Nerastné bohatstvo a energetika: Uhlie sa dolovalo v Limburgu od roku 1975. V Hengelne a Delgzjine sú soľné doly, kde sa vyťaží asi 4 mil. ton soli ročne. Dôležitým zdrojom je zemný plyn a Holandsko je jeho štvrtým najväčším producentom na svete. Plynovody rozvádzajú plyn z Groningenu po celej zemi i do susedných štátov. Holandsko tieť produkuje malé množstvo ropy.
Mestá: I keď Amsterdam je oficiálnym hlavným mestom, sídlom vlády je Haag (694 000), kde sa nachádzajú ministerstvá a zahraničné veľvyslanectvá. Jeho prístav bol rozšírený vytvorením európskeho prístavu na Novej vodnej ceste (Nieuwe Waterweg). Bol postavený, aby vyhovel nárastu námornej dopravy Európskeho spoločenstva cez údolie Rýna.
Poľnohospodárstvo: Okolo 27% plochy tvorí úrodná pôda, ktorá sa používa pre pestovanie plodín. Ďalších 32% sú pastviny a 9% je zalesnených. V poľnohospodárstve sú zamestnané 4% pracujúcich obyvateľov a tvorí 4% hrubého domáceho produktu. Poľnohospodárstvo je intenzívne, výkonné a modernizované. Najrozšírenejšie je farmárstvo, ale v niektorých oblastiach je dôležité i pestovanie rastlín. Hlavne sa pestujú rajčiny, cukrová repa a obilniny. Chová sa cez 4,5 mil. dojníc. Holandsko je na piatom mieste v produkcii masla v Európe, štvrté v produkcii syrov a prvé v produkcii cibuľovitých kvetov. Tulipány, hyacinty a narcisy sa pestujú na plodroch, zvlášť v oblasti Leidenu a Haarlemu, odkiaľ ročne vyvážajú milióny cibuliek. Holandsko tiež vyváža šalát vysokej kvality, ktorý sa pestuje hlavne v skleníkoch
Získavanie pôdy: Holanďania získavali pôdu z mora už v rímskych dobách. Prvé poldre boli vytvorené v 13.storočí. A od tej doby sa získalo viac pôdy pozdĺž pobrežia a v ústiach riek, ale najviac jej bolo získanej v 30 a 40 rokoch. Po záplavách v roku 1953, keď more prelomilo niekoľko pobrežných zábran, bol prijatý plán Delta, ktorý zahŕňal uzavretie ústí riek, i keď kanály zostali pre námornú dopravu otvorené.
Doprava: Roviny sú výhodné pre rozvoj komunikácii, ale problémy tvorí mnoho kanálov a riek. Holandsko má 2 753 km železníc, z toho je 1 987 km elektrifikovaných. Má 111 891 km ciest a takmer 5 052 km splavných riek a kanálov. Námorná doprava zostáva dôležitá a ovláda veľkú časť dopravy západnej Európy. Pretože je Holandsko malá zem, vnútrozemský letecký ruch je nízky. Na medzinárodných trasách operuje KLM (Holandské kráľovské letecké linky).
Priemysel: Holandsko je dobre rozvinutá priemyselná zem. Dôležitým priemyslovým odvetvím je strojárenský, elektronický, petrochémia, výroba lietadiel, lodí, textilných výrobkov, nábytku, papiera, piva, odevov a ocele. Veľmi dôležitý je i malý priemysel na výrobu diamantov v Amsterdame. Ťažký priemysel, ako napr. rafinovanie ropy, výroba chemikálii, ocele a strojárenstva, sa nachádza pri pobreží alebo pri riekach a kanáloch, zvlášť v Rotterdame, Ijmuidene, Amsterdame, Dordrechte, Arnhemu a Nijmegenu. Medzi dôležité vývozné artikle patrí syr, čokoláda, cigary, cukor, konzervovaná zelenina, džin a pivo.
Oblasť sa rozprestiera od Severného mora až po Alpy. Rozloha celého územia je 546 760 km2 a žije tam 222 mil. obyvateľov. V tejto oblasti sú tieto štáty: Benelux ( Belgicko, Holandsko, Luxembursko), Nemecko, Švajčiarsko, Rakúsko a Lichtenštajnsko.
Nemecko
Rozloha: 357 050 km2
Počet obyvateľov: 81 075 000
Hustota osídlenia: 218 obyv./km2
Úradný jazyk: Nemčina
Dovoz: Stroje, rudy, ropa, textilné výrobky, potraviny
Vývoz: Stroje, chemikálie, automobily, spotrebné výrobky, uhlie, textilné výrobky
Štátne zriadenie: Republika
Poloha: 47°12´- 54°55´severnej šírky
5°53´- 15°02´východnej dĺžky
Nemecko sa nachádza v Strednej Európe. Hraničí na východe s Poľskom a Českom, na juhu s Rakúskom, Švajčiarskom a Francúzskom, na západe s Holandskom, Belgickom a Luxemburskom a na severe z časti s Dánskom a časť obmýva Baltické a Severné more.
Hlavné mesto: Berlín, 3 437 900 obyvateľov. I keď vláda stále ešte sídli v Bonne a do Berlína sa presťahuje až po roku 2000. Nemecko má teraz 150 múzeí a okrem mesta s rušným nočným životom sa stal aj mestom kultúry. Po druhej svetovej vojne sa Berlín rozdelil na štyri časti. Riadili ich Francúzi, Američania, Briti a Sovieti. Neskôr bol rozdelení na západný (USA) a východný (Rusko). V roku 1950 viac ako 2,5 mil. ľudí emigrovalo do západnej časti za lepšou prácou, to urýchlilo v roku 1961 vystavanie základov známeho múru. Do roku 1980 už bariéru medzi východom a západom tvorila tri metre vysoká stena s ostnatým elektrickým drôtom, lemujúca Západný Berlín a celé západné Nemecko. Múr bol zbúraný v roku 1989.
Povrch: Severná časť Nemecka, ktorá predstavuje asi tretinu celkovej rozlohy, je súčasťou severoeurópskej roviny, rozprestierajúcej sa od Belgicka na východ. Pri pobreží Baltického mora je táto rovina tvorená prevážne piesčitou a neúrodnou pôdou s častým výskytom usadenín. V južnej časti tejto roviny sa vyskytujú oblasti naviatej spraše, zvlášť v okolí Hannoveru. Na opačnej strane zasahuje do najjužnejšej časti Nemecka masív Álp, jeho hrebene sa postupne znižujú až prejdú do zvlnenej krajiny Podunaja. Medzi hrebeňami Álp a severoeurópskou rovinou sa striedajú nížiny s pohoriami (centrálny masív) z tvrdých hornín vysokého veku.
Podnebie: Severozápadnú časť Nemecka ovplyvňuje blízkosť oceánu. Smerom na východ sa tento vplyv zmenšuje a prevažuje kontinentálne podnebie. Vo východnej časti Nemecka sú i chladnejšie zimy. Odra a ostatné veľké rieky často zamŕzajú až na dobu troch mesiacov. Priemerné teploty v hlavnom meste dosahujú v januári -1°C a v júli 19°C. V Hamburgu, v najväčšom nemeckom prístave, sú priemerné teploty obdobné – v januári 0°C a v júli 18°C, na juhu je nepatrne teplejšie. Napríklad priemerná januárová teplota v Mníchove je 2°C a priemerná júlová teplota 20°C. Vyššie oblasti strednej časti Nemecka sa vyznačujú výdatnými zrážkami. Padá tu až 15 000 mm zrážok za rok.
Poľnohospodárstvo: 36% nemeckého územia sa využíva pre pestovanie plodín, 16% tvoria pastviny. V horských oblastiach je rozšírený chov hovädzieho dobytka a oviec. Najúrodnejšími oblasťami sú prirodzene nížiny, zvlášť potom oblasti lemujúce južný okraj severoeurópskej roviny. K najvýznamnejším pestovateľským oblastiam patrí okolie Hannoveru, Braubschweigu a Magdeburgu. V blízkosti všetkých veľkých miest je rozšírené záhradníctvo. Časť územia pozdĺž riek Rýn a Mosel má nemalý význam pre vinársky priemysel. Na juhu Nemecka prevláda pestovanie tabaku, kukurice, chmeľu a na severe pestovanie žita.
Priemysel: Nemecko je jedným z najvyspelejších priemyselných štátov. Jeho priemyselná produkcia je sústredená do Porýnia, kde obrovské zásoby kvalitného uhlia položili základy oceliarskeho a strojárskeho priemyslu. V tejto oblasti boli postavené i chemické továrne. Rieka Rýn slúži zároveň ako dôležitá dopravná tepna. Oceliarsky a strojársky priemysel nájdeme i v Bochume, Essene a Dortmonde. Wuppertal a Krefeld sú zase dôležitými centrami textilného priemyslu. K najdôležitejším prístavom patrí Hamburg, Brémy, Kiel a Rostock.
Energia: Nemecko kryje 75% elektrickej energie z tepelných elektrárni. Ďalších 19% získava z atómových elektrární. Za rok vyťaží celkovo 450 mil. ton lignitu, čo je viac než 25% celkovej svetovej produkcie. Ďalej sa v Emslande, v Dolnom Sazku získava ropa a zemný plyn.
Mestá: Hamburg (1 660 700) leží v ústí rieky Labe. Je to najväčší nemecký prístav s vysokým podielom priemyslu. Dôležitým centrom južnej časti Nemecka je hlavné mesto Bavorska Mníchov (1 236 500).
Doprava: Nemecké územie pretína 615 178 km ciest. Z nich 226 282 km predstavujú diaľnice a cesty diaľničného typu. Celková dĺžka železnice je 41 525 km, z toho je 16 285 km elektrifikovanej. Vďaka svojej rieke Rýn sa Nemecko môže chváliť i najvýznamnejšou sieťou vodných ciest v Európe.
Rakúsko
Rozloha: 83 855 km2
Počet obyvateµov: 7 882 600
Hustota osídlenia: 90 obyv./ km2
Úradný jazyk: Nemčina
Dovoz: Stroje, dopravné prostriedky, chemikálie, surový petrolej, textil, potraviny
Vývoz: Stroje, železo a oceľ, papier, lepenka, textilné výrobky, mliečne výrobky
Štátne zriadenie: Spolková republika
Poloha: 46°30´- 49° severnej šírky
9°30´- 17° východnej dĺžky
Rakúsko sa nachádza v Strednej Európe. Na juhu hraničí a Talianskom a Slovinskom, na východe s Maďarskom a Slovenskom, na severe s Českom a Nemeckom a na západe so Švajčiarskom.
Hlavné mesto: Viedeň, 1 539 843 obyvateľov. Je strediskom strojárskeho, tlačiarenského, potravinárskeho a odevného priemyslu. Priťahuje turistov svojimi pamiatkami a centrom zábavy, hlavne zábavný park Prater. Oslňujúca architektúra, múzeá a umelecké galérie, je centrom európskej kultúry a svetové centrum hudby. Mesto bolo veľmi zničené na konci 2. svetovej vojny, napriek tomu je jedno z najstarších a najkrajších miest Európy.
Povrch: Rakúsko je alpská zem. Jeden z najhornatejších štátov Európy. Východná alpská časť zaplňuje 70% zeme drsnými alpskými hrebeňmi, ktoré v troch hlavných pásmach oddeľujú rieky Inn, Salzach a Enns. Všetky tri tvoria prítoky Dunaja. Najvýznamnejšie nížiny sa nachádzajú pozdĺž Podunajskej panvy.
Podnebie: V Alpách je podnebie rôzne, podľa nadmorských výšok. Na celom rakúskom území prevaľuje podnebie stredoeurópskeho charakteru s chladnými zimami a teplými a slnečnými letami. Leto je najvlhšie obdobie roku s množstvom prehánok a búrok. Zima prináša zrážky v podobe snehu. Najteplejšou a najsuchšou oblasťou je Viedenská panva. Priemerná teplota v januári je -10°C, v júli 20°C. V Alpách sú niektoré masívy pod snehom celý rok.
Poľnohospodárstvo: 18% pôdy sa využíva k pestovaniu plodín a ďalších 24% pre pastierstvo. 8% pracovných síl pracuje v poľnohospodárstve. Pestuje sa pšenica, kukurica, jačmeň a zelenina, ovocie a vinná réva. Najvýznamnejšia orná pôda je v Podunajskej nížine a na východných plošinách. Lesy pokrývajú 45% územia.
Nerastné bohatstvo: Na území sú dôležité ložiská ropy, zemného plynu, železnej rudy, lignitu, magnetitu, wolframu a zinku. Ročne sa vyťaží 1,1 mil. ton ropy z Ziestersdorfu, 2,3 mil. ton železnej rudy, prevažne z povrchových dolov v blízkosti Eisenerzu. Sú tu soľné doly a cenné ložiská vysoko kvalitného grafitu.
Priemysel: V priemysle je zamestnaných 35% ekonomicky činnej populácie. Podieľa sa 37% na hrubom domácom produkte. Medzi hlavné priemyslové odvetvia patrí: potravinársky, výroba železa a ocele, strojársky, textilný, chemický, elektrotechnický, výroba papiera a buničiny, hutnícky a lesnícky priemysel. Oceliarstvo a strojárstvo predstavuje 1/3 výkonu rakúskeho priemyslu.
Mestá: Medzi najväčšie mestá patrí Hradec (238 810), Linz (204 044), Salzburg (143 978), Innsbruck (118 112).
Turistický ruch: V Alpách sa nachádza viac ako 50 lyžiarskych areálov. Rakúsko navštívi každoročne 19 mil. návštevníkov.
Doprava: Rakúsko má 5 800 km železníc a 107 503 km ciest. Vodné cesty Podunajskej nížiny sú dôležitou súčasťou dopravy. Napriek vysokohorským oblastiam je Rakúsko dôležitou tepnou spojujúcou susediace štáty. Cesty cez pohoria sú riešené tunelmi.