Belgicko

Belgicko
FYZICKO-GEOGRAFICKÁ CHARAKTERISTIKA
Rozloha 33 100 km2 (12 780 míl2)
Belgicko je štát nachádzajúci sa v západnej Európe medzi 3o-6o východnej dlžky a
50o-51o severnej dlžky. Na severe Susedí s Holandskom, na juhu s Nemeckom a s
Luxemburskom na juhu a juhozápade s Francúzskom.
Belgicko sa delí na tri hlavné fyzicko-geografické oblasti: pobrežné nížiny, centrálne
roviny a pohorie Ardény. Pozdlž Severného mora sa nachádza nízkopoložené územie
tvorené piesocnými dunami a poldermi. Tie boli vyvinúté medzi 13. a 15. storocím a
nimi zachránené územie tvorí 10% rozlohy Belgicka. Vnútrozemie tvoria roviny
odvodnené kanálmi. Nadmorská výška pobrežných nížin je okolo 20 metrov pod
hladinou mora. Centrálna rovina je mierne kopcovitá, bohato zavlažovaná oblast
obsahujúca vela úrodných dolín. Nachádza sa tu taktiež vela jaskýn. Husto zalesnené
Ardény dosahujúce priemernú nadmorskú výšku 488metrov sú v juhovýchodnej casti
krajiny.
Vodstvo
Belgické hlavné rieky sú Schelde (s prístavmi Antverpy a Ghent) a Meuse (pramení vo
Francúzsku a je na väcšine svojej dlžky splavná). Hlavné prítoky rieky Schelde sú rieky
Lys, Dendre, Senne a Rupel. Rieky Sambre a Ourthe sú významné prítoky rieky Meuse.
Podnebie
Blízko mora je belgické podnebie mierne vlhké. V Ardénach sa striedajú horúce letá s
chladnými zimami. Priemerná teplota v januári je 2oC, v júli 17oC. Priemerné rocné
zrážky Belgicka v januári sú 83 mm, v júli 97 mm.
HUMÁNNO-GEOGRAFICKÁ CHARAKTERISTIKA
Obyvatelstvo
Oficiálny názov Belgické královstvo
Hlavné mesto - 1 122 000 ob.(1995)
Iné mestá Antverpy 467
875 (1992)
Gent 230
446
Charleroi 206
928
Liege 195
201
Brusel je politickým, hospodárskym a kultúrnym strediskom štátu. Prvý krát sa
spomína v 7.-8. storocí, od 12. storocia sa tu sústredila tkácska výroba a obchod, od
15. storocia sa stal sídlom barbantských kniežat. V 16. storocí patril k hlavným centrám
v boji proti Španielom. Od roku 1830 je hlavným mestom Belgicka. Sú tu významné
stredoveké stavebné pamiatky (gotická radnica, královský palác, justicný palác,
kostoly,...). V súcasnosti je Brusel sídlom NATO a EÚ. V roku 1958 sa tu konala
svetová výstava EXPO1958 (Atomium). Rozvinutý je priemysel strojársky, hútnický,
elektrotechnický, polygrafický, chemický, textilný, nábytkársky a potravinársky. Mesto
je dôležitým dopravným uzlom, sústreduje sa tu cestná, železnicná, letecká a na
prieplavoch, ktorými je Brusel spojený so Severným morom aj vodná doprava.
Antverpy sa nachádzajú na severe krajiny, 89 km od Severného mora. Toto prístavné
mesto je najväcším diamantovým centrom sveta, opracováva sa tu 85% surových
diamantov a 50% všetkých brúsených diamantov. Je hlavným mestom Flandier. V
Antverpách sa v roku 1920 uskutocnili prvé povojnové olympíjske hry.
Pocet obyvatelov 10 113 000 (1995)
Rast obyvatelstva 0,3% (1995)
Hustota zaludnenia 331 ludí/km2 (857,3 ludí/míla2) (1995) jedna
z najvyšších v
Európe
Urbanizácia 97% (1995)
Dlžka života 76 rokov (Muži 73, Ženy 80) (1995)
Dojcenská úmrtnost 9 m?tvych na 1000 narodených (1990)
Gramotnost 99%
Národnostné zloženie 56% Flámy
33% Valóni
12% zmiešaní alebo iní
Jazyky 56% flámcina (dialekt holandciny ,Sever) Goedendag,
Hallo
32% francúzština (Juh)
1% nemcina (pri hraniciach s Nemeckom)
11% dvojjazycní (podla etník)
Náboženská štruktúra 75% Rímskokatolíci (1987)
12% Slobodomyselní
1,5% Moslimovia
1% Protestanti
10% Bez vyznania
0,5% Ostantí
Vláda
Typ vlády Konštitucná monarchia
Hlava štátu Král Albert II (od 1993)
Nezávislost 4.10. 1830 (od Holandska- Nizozemska)
Ústava 7.2. 1831, posledná úprava nastala 14.7. 1993 ked sa Belgicko stalo
federálnym štátom. Hlasovacie právo všeobecné a povinné od 18 rokov
Clenstvo v medzinárodných organ. ACCT, AfDB, AG (pozorovatel), AsDB, Australia
Group, Benelux
Economic Union, BIS, CCC, CE, CERN, EBRD, EIB, ESA, EU,
Eurocontrol, FAO, G-9, G-10, G-24, IADB, IAEA, IBRD, ICAO,
ICC, ICCO(s Lux.), ICRM, IEA, IFAD, IFRCS, IJO(s Lux.), ILO,
IMF, IMO, INMARSAT, INRO(s Lux.), INTELSAT, INTERPOL,
IOC, IOM, ISO, ITTO(s Lux.), ITU, MTCR, NACC, NATO, NEA,
NSG, OAS (pozorovatel), OECD, OSCE, PCA, UN, UNCTAD,
UNESCO, UNHCR, UNIDO, UNRWA, UPU, WCL,WEU, WHO,
WIPO, WMO, WtoO, WtrO, ZC
Clenenie Belgicko sa clení na 3 menšie štáty:
Flámsko (Záp. Fladnry, V. Flandry, Atverpy, Flám.Brabant, Limburg)
Valónsko (Henegavsko, Namur, Brabant, Liege, Luxembourg)
Brusel
Dejiny
Územie dnešného Belgicka bolo od 3.storocia pred.n.l. osídlené keltským kmenov
Belgov, v roku 56 p.n.l. ho dobyl G.I. Caesar a stalo sa súcastou Rímskej ríše. V 3.-4.
storocí n.l. sa sem stahovali germánske kmene Frankov, Sasov a Frízov, od 5. storocia
patrilo k Franskej ríši. Po jej rozpade v roku 863 sa západná cast dnešného Belgicka
stala súcastou Západofranskej ríše a východná Východofranskej ríše. V 11. a 12.
storocí tu vzniklo niekolko kniežatstiev (Barbantsko, Flandersko a i.), ktorých mestá
(Bruggy, Gent, Antverpy, Brusel) sa v 12.-13.
storocí stali najvýznamnejšími centrami remesla vo vtedajšej Európe. V roku 1477 sa
Belgicko dostalo pod nadvládu Habsburgovocov (najskôr španielskych, potom
rakúskych). Pocas protihabsburgského povstania v roku 1789 boli vyhlásené Spojené
štáty blegické, povstanie však bolo porazené a moc Habsburgovcov obnovená. V
nasledujúcom období bolo súcastou Francúzska, potom Holandska. V roku 1830 bolo
vyhlásené nezávislé belgické královstvo, ktoré sa stalo jednou z najrozvinutejších krajín
sveta. Pocas 1. a 2. svetovej vojny ho okupovalo Nemecko. V roku 1948 spolu s
Holandskom a Luxemburskom vytvorili spociatku colnú, neskôr hospodársku skupinu
BENELUX. V súcasnosti je federálnym štátom, ktorý tvoria traja rovnocenní clenovia:
Flámsko, Valónsko a Brusel, ke sa hovorí flámsky i francúzsky.
Hospodárstvo
HDP na obyvatela 21,935 USD (1992)
Inflácia 2,8% (1993)
Nezamestnanost 9,4%
Mena 1 Belgický frank=100 centiomov, 100 bfr=3,14 USD (30.9.1994)
Vývoz dopravné pr., text. a ch. výrobky (liecivá), železo, ocel, diamanty
Dovoz stroje, dopravné prostriedky, potraviny a suroviny
Hlavní obch. partneri krajiny EU, USA, bývalé komunistické krajiny
Suroviny uhlie, zemný plyn, cín
Priemysel strojárenské a ocelové produkty, montáž dopravných prostriedkov, výroba
jedál a nápojov, výroba skla, textilný priemysel
Podniky s najväcším obratom Petrofina(ropa), Solvay(chémia), Cockerill Sambre
(oceliarstvo),
Union Miniere (tažba)
Polnohospodárstvo
21% lesy, 1% vodstvo, 46% orná pôda, 32% ostatná pôda
Živocíšna výroba: najmä výrobky z dobytka- hov. mäso, mlieko, telacie mäso,
bravcové mäso
Plodiny: cukrová repa, zelenina, ovocie, obilie, tabak
Doprava
Belgicko je dopravnou križovatkou. Má vysokovyvinutý systém ciest a železníc. Vlaky
sú najrýchlejšou a najpraktickejšou formou hromadnej dopravy medzi mestami.
Väcšina ludí vlastní autá, hromadnú dopravu v mestách zabezpecujú autobusy a
elektricky,
ale vela ludí využíva taktiež bycikel. Národný letecký dopravca je Sabena.
MPZ Belgicka je B.