Belgicko a jeho knižnice

Belgicko a jeho knižnice
Federálna štruktúra Belgicka
---------------------------------------- --------
Belgicko je bohato diverzifikované svojou históriou, jazykom a kultúrou. Bolo založené
roku 1830 ako vysoko centralizovaný štát, federálne štruktúry boli postupne vytvorené
od polovice roku 1970. V rámci Belgicka boli vytvorené tri komunity a tri regióny.
Federálny štát má niektoré také inštitúcie, ako Královská knižnica, štátne archívy a,
samozrejme, niektoré federálne ministerstvá, napríklad justície a vedeckej politiky.
Každá komunita má svoj vlastný zákon o verejných knižniciach, t. j. flámsky hovoriaca
(60 % populácie), francúzsky (40 %) a nemecky hovoriaca (asi 60 000 obyvatelov).
Prenos európskych direktív do belgického práva je federálna záležitost, ale komunity
musia vo vyhradených otázkach konzultovat (verejné výpožicné právo, autorské právo
a súvisiace práva; copyrightový spor sa viedol hlavne na regionálnej úrovni). Verejné
kompetencie na poli výskumu a vývoja patria federálnemu štátu a federálnym
inštitúciám. Každá autorita (federácia, región a komunita) je zodpovedná za výskum
patriaci do jej hlavnej kompetencie. V dôsledku toho sa regióny starajú hlavne o
podporu priemyselného a technologického výskumu a komunity, o podporu základného
a univerzitného výskumu. Federálne autority sú zodpovedné za federálne vedecké a
kultúrne inštitúcie, výskum vesmíru, nukleárny výskum, výmenu dát sietí medzi
vedeckými inštitúciami na národnej a medzinárodnej úrovni a za belgickú participáciu
subjektov v aktivitách medzinárodného výskumu. Dobrým príkladom tejto interakcie je
otázka cien kníh. Príslušný návrh federálneho ministerstva hospodárstva bol prijatý a
ceny kníh budú regulované od roku 2003. Královská knižnica
--------------------------------
Královská knižnica Belgicka (www.kbr.be) patrí pod federálne ministerstvo pre
vedecký výskum okrem deviatich iných inštitúcií vrátane Hlavného štátneho archívu,
Královského múzea krásnych umení a Královského múzea umenia a histórie. Hlavnou
úlohou Královskej knižnice je spravovat povinný výtlacok v Belgicku. Od roku 1966
musí byt jedna kópia každej publikácie od belgického autora alebo vydavatela so
zahranicným nakladatelom deponovaná v Královskej knižnici. Královská knižnica
manažuje aj najstaršie dedicstvo krajiny: rukopisy, antické tlacené materiály,
publikácie 19. storocia, mapy, hudobniny, drevoryty, rytiny, mince a medaily. Je tiež
dôležitou vedeckou knižnicou.
Nedávne štúdie ukázali, že citatelia Královskej knižnice sú orientovaní hlavne na
humanitné vedy, a to rozhodlo na konci roku 2000 vynakladat rozsiahlejšiu cast
akvizicného rozpoctu na takúto literatúru. Napriek tomu bude pokracovat budovanie
dôležitej zbierky obsiahlych vedeckých referencných prác. Královská knižnica v súlade
so špecifickou povahou jej zbierok venuje vela pozornosti konzervácii a reštaurovaniu,
politike ochrany vrátane mikrofilmovania a v menšom rozsahu digitalizacným
projektom. Královská knižnica velmi dlho vyvíjala automatizovaný katalóg. Teraz bol
odštartovaný program pre retrokonverziu. Katalóg belgických kníh publikovaných od
roku 1875 možno vyhladat na internete; od polovice roku 2002 bude databáza zahrnat
aj zahranicné tituly publikované od roku 1930. Tento program sa bude v
nadchádzajúcich rokoch rozširovat. Automatizovaný katalóg je základnou extenzívneho
systému elektronických služieb, kde královská knižnica dodáva svojim používatelom, v
rámci limitov daných legislatívou o copyrighte, online plnotextové dokumenty. Pocetné
projekty odštartované na tomto poli oprávnujú Královskú knižnicu zaujat najdôležitejšie
referencné miesto pre belgické informácie v elektronickej ére. FLÁMSKO
-----------------
Verejné knižnice
V roku 1998 bola publikovaná kniha Výstavba knižníc vo Flámsku: 20 rokov budovania
verejných knižníc (1978 – 1997). Mílnikom pre sektor verejných knižníc vo Flámsku bol
Dekrét o verejnej knižnici z roku 1978. Temer všetky z 308 flámskych obcí majú dobre
vybavenú knižnicu s profesionálnym personálom a základným fondom kníh, casopisov a
magazínov. Asi v stovke knižníc je prístupný aj audiovizuálny materiál. Vyššie úrady
ako provincná vláda a Flámske spolocenstvo pozorne zvažujú príspevky na
financovanie týchto knižníc. Flámske spolocenstvo subvencovalo výstavbu a zariadenie
verejných knižníc až do polovice roka 1994 a teraz hradí 43 mil. eur mzdových
nákladov pre viac ako 2 500 pracovníkov. Provincná vláda subvencuje cast
prevádzkových nákladov. Príspevok miestnych orgánov predstavuje približne 60,4 %
celkových nákladov. Vypožiciavanie kníh je bezplatné. V mnohých mestách/obciach deti
do 14 rokov neplatia clenské poplatky. Vypožiciavatelia obycajne platia poplatok za CD;
platí sa za fotokópie a oneskorene vrátené knižnicné jednotky. Od roku 1997 boli
všetky verejné knižnice pripojené na internet virtuálnou súkromnou sietou
(www.bib.vlaanderen.be). BIBNET poskytuje webguide službu sprievodca webom:
prístup k pocetným webovým stránkam v nemeckom jazyku, adresy a otváracie hodiny
knižníc a prístup do Flámskeho súborného katalógu verejných knižníc.
Samozrejme, BIBNET zabezpecuje tiež priamy prístup do globálneho internetu. Vo
väcšine miest/obcí je používanie internetu bezplatné. Knižnice majú úžitok zo zmluvy s
národným telekomunikacným providerom Belgacom, ktorý poskytuje ISDN pripojenie
jedného miesta za stály rocný poplatok 250 eur. Flámska populácia sa zdá byt so
svojimi verejnými knižnicami neobycajne spokojná. Nový dekrét o verejnej knižnici sa
pripravuje na rok 2002. S príchodom informacnej spolocnosti, zvyšovaním volného
casu, rozvojom celoživotného vzdelávania, kultúrnej výchovy a zmysluplnej rekreácie
zostáva nadalej dôležitý. Jednotlivé knižnice sa musia prispôsobit požiadavke
zabezpecenia všetkých informacných potrieb svojich používatelov. Dôležitá je preto
spolupráca medzi verejnými knižnicami a sietová súcinnost s ostatnými knižnicami a
dokumentacnými centrami. Nový zákon bude zaväzovat obce/mestá, aby zriadovali so
svojimi susedmi ”spolocné podniky” knižnicných služieb. Bude sa to robit v kooperácii s
nedávno vytvoreným Národným centrom pre verejné knižnice (VCOB, www.vcob.be).
Bude zvýraznená aj kooperácia medzi verejnými knižnicami a inými miestnymi
kultúrnymi aktérmi. Ministerstvo oznámilo, že bude pre verejné knižnice, kultúrne
strediská a miestne dedicstvo publikovat osobitný predpis. Vedecké a školské knižnice
---------------------------------------- -----
Vo Flámsku je mnoho rozmanitých vedeckých a školských knižníc, od rozsiahlych
ústredných knižníc na univerzitách po knižnice na nových polytechnikách a vysokých
školách a one-person obsluhy v malých inštitúciách a organizáciách. Špecifické
predpisy alebo subvencie pre tieto typy knižníc neexistujú. Všetky chvatne prechádzajú
k elektronickým informáciám. Mnoho rokov zostanú hybridnými knižnicami s
konvencnou literatúrou a informáciami na papieri (knihy, casopisy, magazíny) a
elektronickými informáciami (hlavne bibliografie a informacné práce, ale tiež
elektronické casopisy, magazíny a knihy). Jedna z velkých výziev nadchádzajúcich
rokov je výzva na sprístupnenie elektronických vedeckých a všeobecných informácií
priamo používatelovi na stôl. V snahe dosiahnut tento ciel Flámske spolocenstvo
financovalo centrálnu akvizíciu a prístup do vedeckých databáz (do sumy 2 mil. eur) a
vývoj služby elektronického dodávania dokumentov. Flámska rada vedeckých knižníc
manažuje projekt Elektron, ktorý podporuje univerzitné a vysokoškolské knižnice a
niektoré výskumné inštitúcie financované Flámskym spolocenstvom. Flámskym
vedeckým knižniciam sa dostalo uznanie v medzinárodnom svete knižníc.
Katolícka univerzita v Leuven vytvorila automatizovaný systém DOBIS-LIBIS (teraz
nasledovaný AMICUS-om); Univerzita v Bruseli, ako prvá vo svete, zaviedla knižnicný
systém (VUBIS) na minipocítaci. Univerzitná knižnica v Gente vykonala priekopnícku
prácu na zdomácnení rozhrania medzi databázami a katalógovými informáciami
(SilverPlatter a SFX). Univerzita z Antverpách a Limburgské univerzitné centrum
sústredili sily na projekt Anet, ktorý patrí do 3. rámcového programu Európskej
komisie. Výskumná spolupráca cez belgické a ciastocne aj cez flámske kanály vyústila
do:
Belgického súborného katalógu monografií (www.libis.kuleuven.ac.be/ libis/ccb),
Belgického katalógu periodík ANTILOPE (www.ua.ac.be/man/antilope ),
elektronickej služby dodávania dokumentov VIRLIB (www.ua.ac.be/virlib/index .html).
Novým trendom je vytváranie sietí medzi knižnicami a dokumentacnými centrami,
ktoré pracujú v rovnakom predmetnom poli, napr. životné prostredie (Felnet), doprava
(Sadover), relácia sever – juh (Cocos-net) atd. VALÓNSKO
------------------
Kooperácia medzi knižnicami sa v posledných niekolkých rokoch upevnila. Centrum pre
verejné cítanie (CLPCF) je verejná organizácia francúzskej komunity, zameraná na
otázky koordinácie, podporu, vydavatelskú cinnost, bibliografiu, katalogizáciu,
profesionálny výcvik atd. V posledných piatich rokoch CLPCF organizovala Dni nových
technológií; v roku 2001 bola akcia zameraná na ”knižnice v poznatkovej spolocnosti”.
V Bruseli – hlavnom regióne – bola založená Ústredná agentúra pre koordináciu
verejného cítania. Špeciálne koordinacné subjekty pre univerzitné knižnice boli zriadené
v každom spolocenstve. Vo francúzskom spolocenstve bol zriadený okrem Francúzskej
medziuniverzitnej rady stály výbor pre knižnice CIUF. Jednou z jeho iniciatív je
vytvorenie združenia SASUF na zastupovanie vedeckých autorov pri Reprobel –
jedinom belgickom subjekte pre otázky autorského práva. Konferencia knihovníkov
univerzít, vrátane knihovníkov Královskej knižnice, slúži ako Národné knižnicné fórum.
”Pracovná skupina knižníc” Belnetu (Belgická vedecká siet) reprezentuje knižnice a
dokumentacné centrá (vrátane Královskej knižnice a univerzitných knižníc), ktoré
poskytujú elektronické informacné služby prostredníctvom siete. Všetky podporujú
mnoho kooperacných projektov, napr. súborné katalógy, ILL systémy atd. a iné
partnerstvá. Niektoré knižnice zahrnuli do implementácie kooperatívnych telematických
projektov v rámci verejne financovaných programov na federálnej i komunitnej úrovni,
napr. ULB (Brusel) v projekte VIRLIB (pozri vyššie) a UCL (Louvain-la-Neuve) do
projektu EDLE (http://leon.muse.ucl.ac.b e/Eole).
ULG (Liege) má multidisciplinárne vedecké laboratórium LENTIC
(www.egss.ulg.ac.be/lentic /e8ac.htm). Zameriava sa na ekonomické, organizacné a
strategické aspekty inovacných procesov so špeciálnym dôrazom na informacné a
komunikacné technológie. Casto je prizývaný k riešeniu externých požiadaviek na
tomto poli. Jeho tím pozostáva zo 14 výskumníkov z rôznych disciplín, ako ekonómia,
sociológia, psychológia a manažment. Zdôraznuje sa tiež úloha profesijných
knižnicných asociácií v stimulovaní kooperácie medzi všetkými knižnicnými sektormi.
Pre dokumentaristov existuje na štyroch univerzitách a 12 školách polytechnickej
úrovne špeciálne doplnkové vzdelávanie v dennom alebo vecernom štúdiu, konciace
diplomami z knihovníctva. Profesijné knižnicné asociácie
---------------------------------------- ----------
Knihovníci majú mnoho profesijných organizácií na federálnej úrovni i na úrovni
spolocenstiev. Národná asociácia, Belgická asociácia pre dokumentáciu (ABD/BVD,
www.synec-doc. be/abd-bvd) zjednocuje špecialistov aktívnych v knižniciach a
dokumentacných centrách. Výrocné zhromaždenie Inforum, na ktorom sa diskutuje o
záležitostiach spolocných záujmov, pritahuje viac ako 200 úcastníkov. Vo Flámsku
existuje Flámska asociácia knižníc, archívov a dokumentacných centier (VVBAD,
www.vvbad.be), ktorá je miestom stretávania sa knižnicných a archívnych odborníkov.
Flámska rada vedeckých knižníc (VOWB, www.libis.kuleuven.ac.be/ vowb/
index_engels.html) koordinuje prácu vedeckých knižníc vo Flámsku prostredníctvom
štúdií a projektov. Vo Valónsku sa APBD (www.apbd.citeweb.net) zameriava na okruh
francúzsky hovoriacich verejných knižníc. Vo Valónsku existuje tiež FIBBC (Federácia
interdiecéznych knihovníkov katolíckych knižníc). Pozri tiež:
-----------------
Belgium Online Library Directory – http://bold.belnet.be
National Focal Point for the European Libraries Programme – http://belspo.be/euro/
nfp.htm
Belgickí informacní špecialisti sú velmi rôznorodí (história, jazyk, kultúra, zdroje
inšpirácie). Ich skúsenosti a pôsobenie sa presadzujú cez prítomnost európskych
inštitúcií v Bruseli. Vždy sa snažia rešpektovat motto: ”V jednote je sila.”.