Život na brehoch Nílu bol neodmyslitelne spätý s kolobehom prírody. Bez zveličovanie sa dá povedať, že autorom kalendára bola sama príroda. Egypťania si totiž všimli, že vždy keď sa začínali záplavy objavila sa na oblohe hviezda Sírius (staroeg. Sopdet, lat. Canis Major) a tak tento prírodný & astronomický úkaz viedol k založeniu prvej časomiery na svete.
Od záplavy do záplavy...
Záplavy boli určujúcim faktorom života starovekých Egypťanov. Ich čas sa počítal od záplavy do záplavy. Keď sa objavila hviezda Sopdet (Sírius) ohlasujúca príchod záplav zároveň oznamovala, že prichádza nový rok. Rok sa delil na tri obdobia, každé obdobie pozostávalo zo štyroch mesiacov, ktoré mali tridsať dní. Mesiace dostali svoje názvy buď podľa významného božstva alebo sviatku. Dvanásť krát tridsať je ale 360 a tak, aby sa zladili so slnečným cyklom pridali 5 epagomenálnych (hluchých) dní. Bol to čas zasvätený oslavám božstiev, aby zostali ľudstvu aj naďalej priaznivo naklonené.
staroegyptský rok:
Achet - obdobie záplav (mesiace: tout, paofi, atyr, chojak)
Peret - obdobie sejby (mesiace: tybi, mechir, famemat, farmuti)
Šemu - obdobie záplav (mesiace: pachons, pajni, epifi, mesore)
pod názvom mesiaca je od kedy do kedy trval
Tout (toot)
15.06. - 15.07.
Paofi (babeh)
15.07. - 15.08.
Atyr (hatoor)
15.08. - 15.09.
Chojak (kee-hek)
15.09. - 15.10.
Tybi (to-beh)
15.10. - 15.11.
Mechir (amsheer)
15.11. - 15.12.
Famemat (baram-hat)
15.12. - 15.01.
Farmuti (bar-moodeh)
15.01. - 15.02.
Pachons (beshens)
15.02. - 15.03.
Pajni (ba-oo-neh)
15.03. - 15.04.
Epifi (abib)
15.04. - 15.05.
Mesore (mesoree)
15.05. - 15.06.
Ale ani kalendár doplnený o epagomenálne dni nebol úplne v súlade so slnečným cyklom. Stále tam bol rozdiel 1/4 dňa za rok a tak sa omeškanie každé štyri roky zaokrúhlilo na jeden deň. Napriek tomu, že o tomto hendikepe Egypťania vedeli odmietali v systéme merania času niečo meniť. Bohovia im dali kalendár ako dokonalé dielo na ktorom netreba nič meniť. S plynúcim časom sa rozdiel medzi egyptským kalendárom a slnečným cyklom zväčšoval, k samovyrovnaniu došlo až po 1463 rokoch (tzv. Síriova perióda).
Meriame čas...
Deň, mesiac a rok boli primárne jednotky merania času. Tieto údaje sa uvádzali na úradných dokumentoch a tvorili tak datovanie konkrétnych udalostí (napr. nástup na trón, významné vojenské ťaženia, náboženské sviatky...). Ako základ datovania sa počas Starej ríše napr. používalo sčítavanie dobytka, ktoré sa konalo každé dva roky. Keby sme si tento údaj vynásobili dvomi dostali by sme napr. informáciu o roku vlády panovníka. Za sekundárny údaj sa považovali informácie o hodine dňa. Deň sa delil na 12 denných a 12 nočných hodín. Na ich meranie sa spočiatku používali slnečné hodiny - staroeg. výraz secat. Meranie bolo založené na "sledovaní" tieňa vrhaného palicou (tyčou) zapichnutou do zeme na kt. boli vyznačené štyri pásma. Na poludnie keď bolo slnko najvyššie sa hodiny "preklopili" na opačnú stranu a pokračovalo sa v odpočítavaní k tieňu (šeru). Neskôr (cca dve tisícročia pr. n. l.) sa slnečné hodiny zdokonalili - na meranie sa používala tyč alebo gnóm (meracia palica) ktorá ukazovala plynutie času podľa dĺžky a pozície tieňa. Ďalším spôsobom boli vodné hodiny - staroeg. merchet alebo aj klepsydra (z gréckeho clepsydra). Podľa záznamov z 18. dynastie bol ich vynálezcom istý Amenemhet, ktorého za to dokonca vyznamenal faraón. Voda kvapkala z hornej nádobky cez maličký otvor v strede do spodnej nádobky. Podľa toho na akej značke bola hladina prekvapkanej vody sa vedelo koľko hodín uplynulo. Niektoré staroegyptské klepsydry - merchet(y) dokonca mali viacero sústav značiek aplikovaných podľa ročného obdobia, aby sa získala zhoda so sezónnymi prechodnými hodinami. Klepsydru neskôr prevzali aj Gréci. Najskorší dochovaný exemplár pochádza z pätnásteho storočia pr. n. l. a je z chrámu v Karnaku.
Zmena v časomiere
Na počiatku vlády Ptolemaiovcov sa objavil pokus zreformovať staroegyptský spôsob merania času (Kanopský dekrét z r. 239 pr. n. l.). Kňazstvo sa ale postavilo na odpor a nepripustilo žiadnu zmenu. Až po smrti Kleopatry sa aj do Egypta dostal tzv. Juliánsky kalendár (pre Julia Caesara ho zostavil astronóm Sosigenéz). V roku nasledujúcom po smrti Kleopatry a Antónia (30 pr. n. l.) rímsky senát rozhodol, že aj egyptský kalendár by mal zahŕňať prestupný rok. Rozhodnutie síce padlo, ale ... k reálnej zmene prišlo až o sedem rokov.