Bardejov

Bardejov
Bardejov, moje rodné mesto, sa rozprestiera v malebnom údolí Cergova, Nízkych
Beskýd a Bartošovskej kotliny, na sútoku rieky Topla a potoka Lukavica. Výhodná
poloha pomohla Bardejovu vyvinút sa na slobodné královské mesto.
Prvá písomná zmienka o meste Bardejov pochádza z roku 1241. Neznámy kronikár ho
v Ipatijevskom letopise spomína ako ´Bardoujev´. Druhá písomná zmienka z roku
1947 opisuje príchod cisterciátov do Bardejova, kde im uhorský králi dovolili usadit sa
tu a postavit si kláštor pri Kostole svätého Egídia, terajšej Bazilike minor.
Z královskej osady sa pocas štrnásteho storocia vyvinulo mesto, ktorému král Karol
Róbert roku 1320 udelil rozsiahle privilégia (oslobodenie od daní a poplatkov, existujúci
trh, neskôr právo konat na den svätého Egídia osemdnový výrocný jarmok),co
umožnilo jeho ekonomický a sídelný rozvoj. Podla mna pre Bardejov najviac spravil král
Ludovít I., ktorý roku 1352 nariadil opevnit mesto hradbovým múrom a baštami, roku
1365 zvýšil súdne právomoci richtárova hrdelným právom a roku 1376 povýšil
Bardejov na slobodné královské mesto, cím ho vyzdvihol na úroven Košíc a Budínu.
V listine Ludovíta I. sa Bardejov spomína ako opevnené mesto s vežami a rozlahlým
trhovým námestím. Velké trhové námestie obklopené meštianskymi domami uzatváral
na severnej strane farský Kostol sv. Egídia a v strede námestia stál objekt tržnice. Od
polovice štrnásteho storocia pribúdali meštianske domy aj mimo námestia. Predmestia
sa rozširovali pozdlž obchodných komunikácií. Za hradbami na Vysokom rade postavili
Špitál sv. Ducha s chudobincom. V druhej polovici štrnásteho storocia stál už kamenný
hradbový múr po celom obvode mesta. Múr s troma mestskými bránami spevnovalo
niekolko bášt otvorených k mestu. Obranyschopnost tohto jednoduchého fortifikacného
systému umocnovala vodná priekopa.
Priaznivý vývoj pokracoval' koncom štrnásteho, ale najmä v pätnástom storocí, ked
mesto dosiahlo najväcší hospodársky rozkvet. Úspech pramenil z rozvinutej remeselnej
cinnosti a predovšetkým z intenzívneho obchodu, ktorý uhorskí králi podporovali
rôznymi výsadami a privilégiami. Napríklad král Žigmund roku 1402 udelil mestu právo
skladu na tovar dovážaný ruskými a polskými kupcami, umožnil volný pohyb
bardejovských kupcov po krajine a oslobodil ich od platenia královských mýt v celom
Uhorsku. Obchod v Bardejove podporil aj tým, že roku 1403 predlžil cas jarmoku okolo
sviatku sv. Egídia na šestnást dní a roku 1427 povolil mestu další jarmok na sviatok sv.
Jána Krstitela. Roku 1420 udelil mestu výsadu bielenia plátna.
Výroba plátna a súkna, spociatku sústredená v tkácsko-pláteníckom cechu, prerástla v
pätnástom storocí na monopol mesta. Vtedajšia organizácia výroby, výkupu a predaja
mala svoju osobitost- predstavovala rozptýlenú manufaktúru. Bola to prvá takáto
manufaktúra na Slovensku a v Uhorsku. Najväcšie množstvo plátna - 286 250 laktov
(166 025 metrov) vyrobili v meste roku 1489. Bardejovské plátno sa predávalo na
jarmokoch celého Uhorska.
Bardejovskí kupci intenzívne obchodovali aj s Polskom, kam okrem plátna vyvážali
farebné kovy, korenie i kone. Významným dovozným artiklom boli kožušiny, ryby, sol a
olovo.
V pocte remesiel a cechových združení predstihovali Bardejov iba Bratislava, Košice a
Levoca. Podla údajov z roku 1437 bolo v meste 64 rozlicných remesiel, 51 cechov, 146
remeselníckych majstrov, 517 domov a približne 3000 obyvatelov.
V pätnástom storocí patril Bardejov k stredne velkým mestám v krajine. Kamennou
mestskou zástavbou, no najmä svojím dômyselným založením okolo trhového námestia
sa zaradil medzi vyspelé mestské útvary Európy. Pre meštianske do my bola príznacná
dvoj- až trojtraktová dispozícia s krytým priechodom alebo prejazdom do hlbky úzkej
gotickej parcely, dvoj- až trojosové priecelia s výrazným, casto zdobeným vstupným
portálom, charakteristickou vysokou sedlovou strechou a vstupmi do pivníc z priestoru
námestia.
Významnú prestavbu zaznamenalo v prvých desatrociach pätnásteho storocia mestské
opevnenie. Jeho velkorysá koncepcia je dodnes zretelná zo zachovaného unikátneho
hradbového systému.
Aj farský Kostol sv. Egídia prešiel v prvej polovici pätnásteho storocia rozsiahlou
prestavbou. So svojím jedinecným vnútorným vybavením predstavoval jeden z
vrcholov neskorogotickej architektúry na Slovensku. Dodnes sa v kostole zachovalo
jedenást pôvodných krídlových oltárov z rokov 1400-1520.
V pätnástom storocí sa ukoncili aj stavebné práce na kláštornom Kostole sv. Jána
Krstitela. Mesto postavilo sklady na sol a plátno, faru, mestskú vináren a celý rad
úcelových objektov- mlyny, píly, tehelnú, pivovar, bielidlá, mestskú váhu, skláren a
jatky- z ktorých mestská pokladnica získavala nezanedbatelné príjmy. Vlastníctvom
Bardejova sa stali aj okolité dediny, ktoré zásobovali jeho obyvatelov
polnohospodárskymi produktmi, odoberali remeselnícke výrobky a pri výstavbe mesta
boli zdrojom lacnej pracovnej sily. Prezieravá hospodárska politika radných pánov
umožnila investovat aj mimo mesta. Zakúpili vinice v tokajskej oblasti a obchod s
kvalitným vínom, najmä v mestách na juhu Polska, priniesol dalšie zisky. Nahromadený
kapitál sa výrazne prejavil v stavebnom a umeleckom raste mesta, v rozvoji školstva a
vzdelanosti obyvatelstva.
Pri farskom kostole stála v stredoveku budova školy, ktorá bola pristavaná k
mestskému opevneniu a využívala jednu z jeho obranných bášt. Dokladá to archívna
správa o ucitelovi z roku 1435.
Napriek priaznivému vývoju a hospodárskemu rastu neobišli mesto pohromy. V období
1402-03 bol Bardejov okupovaný polským vojskom. Král Žigmund v snahe za každú
cenu získat peniaze na realizovanie svojich plánov neváhal roku 1412 zálohovat mesto
za trinást tisíc zlatých polskému šlachticovi A. Balickému. Až roku 1477 král Matej
Korvín rozhodol neuznat zálohu a vyžadoval platit dávky do svojej pokladnice.
Zložitá situácia sa vyvinula v období husitských a bratríckych nepokojov v polovici
pätnásteho storocia. S bratríckymi vodcami Petrom Axamitom a Jánom Talafúzom , ale
aj so samotným Janom Jiskrom z Brandýsa viedli Bardejovcania zmierlivú politiku.
Museli však vynaložit velké úsilie na dobudovanie opevnenia a obranu mesta posilnit
väcším poctom žoldnierov. V súvislosti so zápasom o uhorský trón koncom pätnásteho
storocia bol Bardejov znovu obliehaný polským vojskom.
Mocenský zápas o uhorskú korunu pokracoval aj v prvej tretine šestnásteho storocia -
medzi Jánom Zápolským a Ferdinandom Habsburským. Mesto nadalej prežívalo rušné
casy. Spociatku sa priklonilo na stranu Zápolského, ale roku 1527 definitívne prešlo na
stranu Habsburgovcov. Tieto zmeny však vyvolali v meste vážne
národnostno-náboženské nezhody. Obrodné myšlienky nemeckej reformácie našli v
tom období živnú pôdu najmä u nemeckého obyvatelstva Bardejova.
Na cele reformácie stál v štyridsiatych rokoch šestnásteho storocia bardejovský rodák,
Lutherov žiak - Leonard Stöckel.
Do Bardejova prišiel z Wittenbergu na pozvanie magistrátu roku 1539 a nesporne
ovplyvnil formovanie náboženského života v meste. Roku 1549 napísal Vierovyznanie
piatich východoslovenských miest, tzv. Confessio Pentapolitana. Ovela väcšou mierou
sa zaslúžil o rozvoj vzdelanosti a kultúry. Latinská mestská škola dosiahla pod jeho
vedením modernými vyucovacími metódami vysokú úroven a stala sa vyhladávanou
školou detí popredných šlachtických a meštianskych rodín. Stöckelove školské zákony,
napísané pod názvom Leges scholae Bartfensis (1540), sú najstarším pedagogickým
dokumentom na Slovensku.
Na pôde školy zneli ucené dišputy o aktuálnych problémoch doby, rozvíjal sa
mimoškolský život študentov, organizovali sa divadelné a hudobné predstavenia.
Nacvicili tu prvú školskú hru v Uhorsku.
Teraz bližšie rozpíšem niektoré kultúrne pamiatky:
Bazilika sv. Egídia
Bazilika svätého Egídia patrí k najvzácnejším kultúrnym pamiatkam. V písomných
pramenoch sa uvádza, že na mieste, kde sa nachádza dnešná Bazilika stál
pravdepodobne kláštor cistercistov.
V gotickom interiéri baziliky sa uchovalo 11 tabulových oltárov a iné cennosti, ktoré
dotvárajú krásu Baziliky. Najimpozantnejším umeleckým dielom svätyne je hlavný
krídlový oltár sv. Egídia, patróna chrámu i mesta, vysoký 17 m s 148 sošiek rôznych
velkosti. Pôvodný gotický oltár z roku 1486 bol po prevzatí chrámu evanjelikmi
nahradený v roku 1655 oltárom renesancným a tento zase pocas regotizácie chrámu
súcasným oltárom. Z pôvodného gotického oltára sa v chráme zachovala iba plastika
patróna chrámu sv. Egídia. Z renesancného oltára sa zachoval velký obraz „Prebodnutie
kópiou”, umiestnený dnes na stene severnej bocnej lode.
Súcasný oltár je negotický. Pochádza z dielne Mórica Hölzela, bardejovského
akademického rezbára, ktorý ho zhotovil v rokoch 1883 - 1888 na návrh Imricha
Steindla, profesora budapeštianskej univerzity. Monumentálna, bohato riešená
polychrómovaná architektúra oltára je 17 m vysoká. V strede je umiestnené
tabernákulum, po jeho stranách sú v nikách scény z Nového zákona: po pravej strane
Zvestovanie, po pravej strane Narodenie. V strede oltárnej archy sú tri polychrómované
plastiky. V strede stojí socha sv. Egídia, opáta a patróna chrámu, po jeho pravici
plastika sv. Štefana, prvého uhorského krála, po lavici socha dalšieho uhorského králasv.
Ladislava. V oltárnych krídlach sú osadené tabulové malby profesora a umeleckého
maliara Júliusa Aggháziho z r. 1890. Pri otvorených krídlach vidíme na nich zobrazenie
života sv. Egídia: na lavej strane jeho mladost, na pravej jeho reholný život.
Nad oltárnou skrinou vytvoril autor arkádu. Súbor plastík v jej strednej casti
predstavuje Slávnostný príchod Ježiša Krista do Jeruzalema na Kvetnú nedelu.
Kompozíciu stlporadia dotvárajú štyria evanjelisti. Hlavný nadstavec oltára využil tvorca
oltára k tomu, aby v nom umiestnil malú Golgotu, po stranách základné piliere
katolíckej Cirkvi sv. Petra a sv. Pavla. Oltár znázornuje vykúpenie ludstva. Zacína v
predele oltára Zvestovaním a Narodením a koncí v štíte Ukrižovaním. Silu Cirkvi
umocnuje v druhom rade aj osmica apoštolov: sv. Jakuba ml., sv. Ondreja, sv. Jakuba
st., sv. Mateja, sv. Šimona, sv. Júdu Tadeáša, sv. Bartolomeja a sv. Tomáša.
Lavice na oboch stranách svätyne boli pôvodne vyhradené pre mestskú radu.
Pochádzajú z 15. storocia a boli zhotovené v gotickom slohu. Gotické vežicky boli v
case renesancie nahradené renesancným baldachýnom. Pri bocnom vchode do svätyne,
v rohovom výklenku, je umiestnená gotická trojsedadlová lavica s erbom a letopoctom
vzniku 1492. Podla tradície sedával v tejto lavici mestský kat s pomocníkmi.
Pôvodným stavebným prvkom z 15. storocia sú tažké železné kované dvere vedúce do
sakristie. Zachovala sa trojmiestna renesancná lavica z konca 16. storocia. Zdobia ju
antické stlpy, vykladané portály a bohatá renesancná strieška s letopoctom 1597.
Mestská radnica
Výstavba mestskej radnice zacala v roku 1505. Prízemie v gotickom štíle vybudoval
majster Alexander Lapicid. Majstri Ján a Alexius vybudovali renesancnú nadstavbu a
budovu radnice dokoncili v gotickom slohu. Pod korunou rímsy je 118 kamenných
plastík.
V roku 1903 bolo v budove radnice zriadené múzeum, pre verejnost bolo však
sprístupnené až v roku 1907.
Katov dom
Objekt stojí na bývalej Temnicnej ulici spájajúcej námestie s Hrubou baštou. V nadpraži
portálu má erb. Na prvom poschodí sa zachovali pôvodné, dnes už v Bardejove
ojedinelé otvory sýpky. Tento dom prenajímali mestskému katovi. Nedaleko domu stálo
mestské väzenie.
Školská budova
Táto dvojpodlažná radová stavba vznikla prestavbou troch pôvodne gotických domov
upravených v renesancii a spojených v polovici 19. storocia. Na fasáde sa zachoval
bohato zdobený renesancný portál, v strede ukoncenia rizalitu je mestský znak. V
súcasnosti v budove sídli Mestský úrad.
Bývalé humanistické gymnázium
Pri farskom kostole sv. Egídia sa už v stredoveku nachádzala škola. Svedcí o tom
správa o ucitelovi z roku 1435, ako aj datovanie objavené na prvom poschodí južnej
fasády humanistického gymnázia "ERECTA ANNO 1508". Objekt bol v renesancii
upravovaný. Dodnes sa zachovala renesancná rímsa s nápisom ANNO DIMINI 1612 a
kamenný mestský znak. Neskôr v rokoch 1841 a 1879, stavbu klasicisticky upravili.
Dnes tu sídli hudobná škola pomenovaná po bardejovskom hudobnom skladatelovi
Vojtechovi Kellerovi.
Súbor bývalých židovských kúpelov, synagógy a dalších stavieb
Nachádza sa západne od opevnenej casti mesta. Tento súbor - suburbium - je
pozostatkom plánovite podla talmudských predpisov vybudovaného areálu z konca 18.
storocia. Dominantou je velká synagóga z 1. pol. 18. storocia, ktorú doplnajú rituálne
kúpele, expanzná veža s kotolnou, jatky i budova zhromaždenia. Zachované židovské
suburbium je dnes urbanisticko - architektonickou zvláštnostou celej východoslovenskej
oblasti. K tomuto areálu patrí aj zachovaný cintorín s pieskovcovými náhrobníkmi.
Námestie a meštianske domy
Hlavné námestie v Bardejove je pod ochrannou rukou UNESCO. Námestie má
obdlžnikový tvar, vydláždené je riecnymi kamenmi lemované z troch strán
meštianskymi domami. Domy sú gotickej a renesancnej architektúry. Zaujímavý je
gotický Meštiansky dom c. 26, kde na poschodí medzi oblokmi sa zachoval obraz
Korunovania Panny Márie z 2. pol 18. storocia.
Mestské opevnenie
Bardejovský hradobný systém bol jedným z najdokonalejších a najzachovalejších
gotických mestských opevnení, chrániacich naše stredoveké mestá. Neskôr tu
renesancní stavitelia uplatnili mnohé fortifikacné prvky, prispôsobené vývoju novej
bojovej techniky. Patrí k najzachovalejším mestským hradobným systémom a svojím
významom sa zaraduje k európskemu fondu kultúrneho dedicstva.
Bardejovské opevnenie zaznamenáva od svojho vzniku tri zásadne stavebné etapy.
Najstaršia zmienka o vzniku opevnenia je z roku 1352, potom z roku 1376, kedy je
mesto povýšené na slobodné královské mesto. A koncom 14. storocia stál už po celom
obvode kamenný hradobný múr s troma hlavnými mestskými bránami. Druhá zásadná
stavebná etapa, ktorá svojou velkorysou koncepciou vtisla dodnes zachovaný charakter
vyspelému stredovekému obrannému systému, zaznamenávame v prvých desatrociach
15. storocia za vlády krála Žigmunda. K prvej polovici 16. storocia zaznamenáva
bardejovské opevnenie tretiu a poslednú stavebnú etapu. Opevnenie bolo spevnené
baštami väcšinou s polkruhovým alebo podkovovitým tvarom. Najväcšia z nich je tzv.
Hrubá bašta na východnej strane opevnenia. Dalšími baštami opevnenia sú Prašná
bašta, Velká bašta, Cervená bašta, Dolná bašta, Pravouhlá bašta, Renesancná bašta,
Archívna bašta, Polygonálna bašta, Školská bašta, Kláštorná bašta. Od 18. storocia
význam opevnení miest upadol, a tým aj bardejovské opevnenie zacalo chátrat, ale
nenastala jeho likvidácia. Od 50 - tých rokov nášho storocia pokracuje postupná oprava
a rekonštrukcia hradieb.