Banská Bystrica

Banská Bystrica
- dejiny spojené s tažbou medi, striebra, zlata
- leží na brehu Hrona v S casti Zvolenskej Kotliny, obklopená Starohorskými vrchmi,
Kremnickými vrchmi
osídlenie
- pred 13.stor. nemáme o osídlení správy, predpokladá sa, že tu bola poddanská osada
s povinnostami voci feudálom
- prepokladané centrum osady pri sútoku Hrona a Bystricky (dnešný Hušták)
- po zaclenení tejto oblasti do Uhorska sa osada stala súcastou Zvolenskej Župy a jej
rozvoj bol narušený tatársko-mongolským vpádom r.1241
- ked Tatári opustili Uhorsko, panovník Belo IV., aby obnovil spustošenú krajinu, pozval
cudzích kolonistov, najmä Nemcov, Sasov, ktorí poznali technológiu dolovania a
spracovania rúd
- aby sa tu usadili natrvalo r.1255 udelil novej osade Bystrici „de nova villa
Bistriciensis“ mestské práva
- Bystrica sa stala 2. banským mestom na strednom Slovensku po Banskej Štiavnici
- práva vynali mesto spod Zvolenskej župy, stalo sa samostatným, odpovedným královi
- slobodne volilo richtára, farára
- právo tažby
- každorocne museli platit dan z tažby královskému dvoru urburu a teda 1/10
vytaženého zlata a 1/8 z vytaženého striebra a iných kovov
samospráva
- prvým richtárom bol Ondrej (r.1266-1282)
- po jeho smrti sa dohodlo, že žiaden richtár nemôže byt zvolený 2x za sebou
- až do polovice 17.stor. richtárom mohol byt len Nemec, ktorý vlastnil dom na námestí
- od 17.stor. získali primerané zastúpenie v mestskej rade aj Slováci, mohli sa stat aj
richtármi
- prvým slovenským richtárom sa r.1651 stal Gabriel Šidlovský
- koncom 17.stor. sa úrad richtára striedal podla národnosti a vierovyznania (Nemec/
Slovák a katolík/ protestant)
- richtár bol na cele mestskej rady, mal právomoc aj na udelenie trestu smrti
- do polovice 18.stor. sa richtári volili každorocne, potom len na viacrocné obdobia
hradný areál
- tvorí ho farský kostol/ Nemecký kostol/ kostol Panny Márie
- kostol sv.kríža/ slovenský kostol spojený s Matejovým domom
- radnica/ praetorium (dnešná galéria)
- barbakan s vežou
- tri bašty: Pisárska (pošta), Banícka (Matejov dom), Farská
- v 16.stor. sa mesto opevnilo proti tureckým nájazdom, vybudoval sa mestský
fortifikacný/ obranný systém, ktorý pozostával zo 17 bášt a hradieb
- Turci sa dostali na 10km od mesta
- r:1955 vyhlásili hradný areál za štátnu pamiatkovú rezerváciu
Nemecký kostol
- najstaršia stavba
- vznik súvisí s udelením mestských práv
- r.1761 zasiahol Bystricu velký požiar a vtedy zhoreli všetky písomnosti
- založili ho nemeckí tažiari waldburgeri
- bol postavený v románskom slohu, r.1473 boli pristavané dve kaplnky, sv.Ondreja a
tela Kristovho a r.1479 pristavali kaplnku sv.Barbory, ochrankyne baníkov
- zac. 16.stor. zásluhou Königsbergera bol farský kostol prestavaný v neskorogotickom
slohu (lomené oblúky na oknách, portáli, omietnutá fasáda, gotický oltár sv.Barbory od
majstra Pavla z Levoce)
- súcastou kostola je aj reliéf „Kristus na olivovej hore“, pieskovcové súsošie od
levocského majstra Štósa zo 16.stor., obnovené r.1995 Filom
- pod kostolom sú krypty s pochovanými kazatelmi
- kostol slúžil privilegovanej nemeckej vrstve
slovenský kostol
- postavený slovenskými veriacimi v 2/2 15.stor., dokoncený r.1479 majstrom
Hanušom (jedna lod)
- r.1492 rozšírený do dnešnej podoby
- zmeny za príchodu jezuitov, barokové prestavby (schody)
- cennostou je hlavný oltár s plastikou Márie a Márie Magdalény od autora Vavrinca
Dunajského
- kamenná krstitelnica z polovice 17.stor.
Matejov dom
- neskorogotická 4poschodová budova vstavaná do Baníckej bašty, z konca 15.stor.
- gotický portál, teda vstup a balkón na kamenných konzolách ??
- dom nesie meno Mateja Korvína, na priecelí je jeho erb, ako aj erb jeho manželky
Beatrice a erb BB a dátum 1479
- prechoné obydlie pre Mateja Korvína, inak tu býval správca baní, bol tu sklad obilia a
zbraní (dnes depozitár vlastivedného múzea)
barbakan s vežou
- kedysi sa ním vstupovalo do hradného areálu po padacom moste nad umelou vodnou
priekopou, ktorá bola 3-4m hlboká a miestami 8-10m široká
- koncom 18.stor. bola priekopa zasypaná, zostali len malé jazierka (znicené r.1840)
- sklad obilia a zbraní, býval tu správca hradného areálu a boli tu aj byty mestských
drábov
- na prízemí hradnej veže bola muciaren a ešte niekde tri zvony (jeden bol darovaný
baníkmi, aby nemuseli platit., ked zomrel baník)
mestská radnica alebo praetorium
- zo 16.stor.
- vdaka Mihlsteinovi a jeho peniazom
- arkádová lódžia, balkón so stlporadím
- na prízemí súdna sien, zbrojnica,
- na poschodí radná sien
- po požiari r.1761 vyhorela, ostala neobývaná, avšak zac.19.stor. tu bolo umiestnené
katolícke gymnázium (dnes oblastná galéria)
erb
- s udelením mestských práv súvisí aj vznik mestského erbu; Bystrica ako královské
mesto mala erb odvodený od arpádovského zámenou brvien/ pruhov/ pásov
- erb je sedemkrát vodorovne delený, vzniká osem pruhov; náš zacína strieborným,
arpádovský cerveným
- v 15.stor. sa pridáva anjel ako nositel erbu a po bokoch strážcovia: orlice, sokoly,
anjeli
brány
- v 16.stor. sa do mesta vstupovalo 9timi bránami, z toho pät hlavných: Dolná,
Strieborná, Lazovná, Horná (za poštou), Hronská (Kapitulská)
- boli strážené, vyberalo sa mýto
- ked vypukla epidémia, mesto zostalo zatvorené
námestie
- koncila sa tu Via magna, obchodná cesta BB-Zvolen
- mesto trhov, cetrum spolocenského života
- v 14.stor. nebola radová zástavba, tá postupne vznikla v 15:stor., ked vzrástol
význam mesta
- tri typy domov: priechodové, prejazdové, mittelhaus s velkou sienou na prízemí
- pôvodný názov námestie krála Belu IV.
- po vzniku CSR r.1918 Masarykove námestie
- po 2hej svetovej vojne námestie SNP
- asi 20 domov
Thurzov dom
- vznikol spojeným dvoch gotických domov v 15.stor., majitelom bol Ján Thurzo
- Thurzo sa r.1494 spojil s nemeckým augsburgským podnikatelom Jakubom
Fuggerom, vytvorili tažiasku banícku spolocnost, fáranie v Španej Doline, Tajove
- v 16.stor. zamestnávali okolo 1000 baníkov a kov sa vyvážal do celého sveta troma
smermi na S do Krakova a Gdanska, na J do Benátok, na Z do Norimbergu
- za 50 rokov vytažili asi 500 000 centov medi (cent- 56kg)
- spolocnost bohatla aj na úkor baníkov, r.1525-1526 najväcšie banícke povstanie
- na prízemí je pôvodný drevený strop
- zelená sien s vzácnymi freskami biblických a svetských motívov z polovice 15.stor.,
na strope dva erby- anjouovský a korvínovský
dom Tomáša Benického
- vznikol okolo r.1600 spojením dvoch gotických domov
- renesancný prvok arkádová lódžia
- Benický bol podžupan
- nad vchodom umiestnený rodinný erb, ktorý držia baníci
- vedla je biskupský palác v klasicistickom štýle
- ako biskup tu pôsobil aj Štefan Moyzes, predseda Matice Slovenskej od r.1863
hodinová veža
- z polovice 16.stor., v polovici 20.stor. zbúrali prilahlú mäsiaren a veža sa naklonila o
40cm
- na pavlaci stávala mestská stráž
- 18.-19.stor. trubadúrske koncerty
- nazývaná aj zelená veža vdaka zeleným šindlom
mariánsky stlp
- na pocest panny Márie
- r.1919 dostal polygonálny podklad
- kvôli návšteve Chrušcova r.1964 musel byt z ideologických prícin odstránený z
námestia a premiestnený do hradného areálu
- pri rekonštrukcii námestia r.1945 osadený na pôvodné miesto
dom Gabriela Betléna
- sedmohradský šlachtic
- r.1620 povstanie proti Habsburgovcom, castou protestantskej šlachty zvolený za
uhorského panovníka, korunu nikdy neprijal