Bankovníctvo a finančná politika
Banky od svojho vzniku zabezpečovali úschovu peňazí, sprostredkovanie platieb, a tým i koncentrovali voľné prostriedky na úvery. Bankový úver bol založený na požičiavaní cudzích peňazí, čím sa súčasne utvárali nové peniaze. Prvé banky vznikli proti úžerníkom už v 12. a v 13. storočí v juhoeurópskych mestských štátoch Benátkach a Janove.
V každej zmiešanej ekonomike existujú 3 druhy bánk:
1. Centrálna – ceduľová banka – kontroluje obeh peňazí, dáva do obehu bankovky a mince, poskytuje jednotlivým bankám úvery, zabezpečuje finančné operácie štátu. Na SK je to Národná banka Slovenska a jej guvernérom je Marián Jusko.
2. Obchodné – komerčné banky – poskytujú finančné služby právnickým, fyzickým osobám a jednotlivcom. Uskutočňujú:
a) aktívne operácie: ide o poskytovanie úverov klientom a vyberanie úrokov. b) pasívne operácie: prijímanie vkladov jednotlivcov, prípadne vydávajú akcie. Za tieto prostriedky banka musí platiť. c) sprostredkovateľské operácie: ide o prevody na účtoch.
3. Ostatné finančné ústavy
– SPORITEĽNE: sú peňažné ústavy poskytujúce svoje služby hlavne obyvateľom a súkromným podnikateľom, ale aj iným inštitúciám. Poskytujú im ďalšie finančné služby (platenie účtov, vedenie konta...), prijímajú vklady, vyplácajú úroky, poskytujú pôžičky.
– POISŤOVNE: vykonávajú poisťovaciu činnosť. Poistný vzťah medzi poisťovňou a poisteným vzniká na základe poistnej zmluvy. Z vytvorených prostriedkov hradia rôzne poistné udalosti. Môže ísť o poistenie majetku alebo osôb.
Aktíva banky: sú hotovosť a rezervy, úvery a cenné papiere. Patria sem aj rezervy komerčných bánk. Banky sa však snažia držať čo najmenšie rezervy, pretože chcú, aby ich peniaze boli neustále v pohybe – iba vtedy prinášajú úžitok (=zisk).
Pasíva banky: sú rôzne zdroje vkladov, ktoré má banka k dispozícii. Ide predovšetkým o vklady, ktoré si v banke uložili jej klienti a banke z nich plynie úrok za to, že im vedie účty..
Regulačné nástroje centrálnej banky:
a) Stanovenie povinných, minimálnych rezerv – musia ich komerčné banky dodržiavať. Znižovaním povinných rezerv sa rozširujú úverové možnosti a naopak.
b) Operácie na voľnom trhu – CB nakupuje alebo predáva cenné papiere. Nákupom cenných papierov CB rozširuje množstvo peňazí v obehu a naopak.
c) Diskontná sadzba – úroková miera, za ktorú CB poskytuje komerčným bankám úvery. Ak CB zvyšuje ponuku peňazí, hovoríme o expanzívnej peňažnej politike.
Ak prijíma opatrenia na znižovanie peňazí, hovoríme o reštriktívnej politike.
Hlavnou úlohou CB je zabezpečovať stabilitu meny.
Vzťah peňazí, cien a inflácie
ISC – index spotrebiteľských cien (=index živ. nákladov) predstavuje súhrn cien, tovaru, služieb (ich priemerných hodnôt). Ide o tovary: potraviny, elektrina, plyn, benzín, odev, obuv.. Pomocou ISC vypočítavame mieru inflácie:
ISCx – ISCx-1 x 100% x – určitý rok
ISCx-1
Inflácia je nerovnovážny jav a znamená nadmernú emisiu peňazí v obehu. Je v prvom rade znehodnocovaním peňazí a až následne vedie k zvyšovaniu cien tovarov a služieb. Podľa toho, ako rastú ceny, hovoríme o inflácii: miernej inflácii (1 – 9 %), cválajúcej inflácii (10 – 1000%), hyper inflácii (nad 1000%).
Dôsledky:
- pokles príjmov obyvateľstva, znížená kúpyschopnosť
- znehodnotenie peňazí, úsporou
- mení štruktúru spotreby
- znevýhodňuje majiteľov peňazí
- výhody majiteľom tovarov, dlžníkom
Deflácia je opačný jav ako inflácia – pokles cien.
Devalvácia – menové opatrenie štátu zamerané na stabilizáciu meny, spočíva v znížení oficiálneho kurzu meny voči ostatným menám. Devalvácia podnecuje vývoz a spomaľuje dovoz.
Úver je transakcia, pri ktorej veriteľ poskytuje finančné prostriedky dlžníkovi s podmienkou, že mu ich v dohodnutej lehote vráti aj s úrokom, ktorý je cenou úveru. Úrok je príjem plynúci z peňažného kapitálu a je daný úrokovou mierou:
u´ = u x 100% u´- úroková miera k – suma peňazí
k u – úrok
Zvýšený dopyt po peniazoch vedie k zvyšovaniu úrokovej miery a naopak, prevaha ponuky sa prejaví poklesom úrokovej miery. Úroková miera môže byť:
- nominálna: nepočíta s infláciou
- reálna: berie do úvahy aj infláciu
Peniaze:
Deľbou práce sa objavuje potreba výmenného prostriedku, ktorý by umožňoval výmenu rôznych tovarov. Takýmto univerzálnym platidlom sa stali rôzne predmety, ako napr.: plátno alebo kožušiny. Neskôr ich nahradili drahé kovy, pretože boli stále, malé množstvo znamenalo veľkú hodnotu, boli deliteľné (pričom sa neznehodnotili), praktickejšie a dali sa ľahšie prenášať.
Neskôr boli časti drahých kovov opatrené pečaťou, takto vznikli prvé mince. Ďalej prišli ľudia na to, že používaním mincí z drahých kovov sa znižuje obsah zlata alebo striebra v minciach, ale ich hodnota bola rovnaká ako hodnota nových mincí. A tak vznikli papierové peniaze.
Mali tieto výhody:
1) dajú sa tlačiť s rôznymi hodnotami
2) ľahko sa prenášajú, skladujú
3) možno ich tlačiť v neobmedzenom množstve
V súčasnosti existujú nasledovné formy peňazí:
· papierové peniaze: do obehu ich vydáva centrálna banka. Súčasná podoba papierových peňazí: 20,- Pribina
50,- Cyril a Metod
100,- Madona majstra Pavla
500,- Ľudovít Štúr
1000,- Andrej Hlinka
· mince
· bankové depozitné peniaze: využívajú sa pri bezhotovostnej platbe
· skoro peniaze: úročené vklady s výpovednou lehotou alebo sú to štátne obligácie
V každej ekonomike peniaze plnia základné funkcie:
1. prostriedok výmeny (uľahčenie)
2. zúčtovacia jednotka (určujeme nimi cenu tovarov)
3. nositeľ hodnôt
Finančný trh
Vo vyspelých zmiešaných ekonomikách fungujú finančné trhy, ktoré majú ponukovú stranu a dopytovú stranu. Stranu ponuky tvoria veritelia (štát, firmy, domácnosti) a dopytovú tvoria dlžníci (iné firmy, jednotlivci..). Trhy rozdeľujeme:
a) z časového hľadiska: b) z hľadiska formy predaja:
- peňažný trh (krátkodobý) s lehotou splatnosti do 1 roku - primárny (priamy) kde vláda a firmy dávajú do obehu cenné papiere prvým majiteľom
- kapitálový trh (dlhodobý) s lehotou splatnosti dlhšou ako 1 rok - sekundárny (druhotný) kde sa opätovne predávajú cenné papiere prostredníctvom burzy.
Valuta je označenie peňazí iných štátov. Sú to hotové peniaze cudzích štátov, ktoré sa používajú len pri cestovnom ruchu. Vymieňajú sa podľa kurzového lístka.
Devíza je krátkodobá pohľadávka znejúca sa cudziu menu, splatná v cudzine. Môže mať podobu: akreditívu, zmenky, šeku a pod.
Akreditív je poverovací list, ktorým banka dáva príkaz inej banke, aby majiteľovi akreditívu vyplatila určitú sumu naraz alebo po častiach.
Šek je cenný papier obsahujúci písomný príkaz peňažnému ústavu (banke, sporiteľni), aby vyplatil určenej osobe stanovenú sumu.
Zmenka je cenný papier obsahujúci zákonom predpísané náležitosti, kde sa vystavovateľ zmenky zaväzuje vyplatiť určitú sumu v deň splatnosti majiteľovi – predkladateľovi. Eskont zmenky znamená kúpu alebo predaj pohľadávky pred lehotou jej splatnosti (za cenu, pri ktorej sa počíta aj s istými úrokmi). Reeskont zmenky znamená jej ďalší eskont.