Maturitná otázka z ekonomiky na Obchodnej akadémii Bratislava-Skalická.
· miesto a úloha bánk v ekonomike
· pasívne operácie bánk
- vklady podnikateľských subjektov
- termínované vklady podnikateľských subjektov
· aktívne operácie bánk
- podniky a úverové operácie bánk
- ďalšie bankové operácie
· vzťahy medzi obchodnými bankami a emisnou bankou
- emisná banka ako veriteľ obchodných bánk
- usmerňovanie obchodných bánk emisnou bankou
- menová politika emisnej banky
Miesto a úloha bánk v ekonomike
Rozvinutá banková sústava je nevyhnutnou súčasťou vyspelej trhovej ekonomiky. Je vždy dvojstupňová:
Prvý stupeň – tvorí emisná banka ( centrálna, ústredná ). Emisná banka sa nazýva aj bankou bánk a bankou štátu.
Hlavné úlohy centrálnej banky sú:
- zabezpečiť stabilitu – to je najhlavnejšia úloha
- riadi menovú politiku
- vydáva bankovky, mince a udržuje peňažný obeh
- riadi a koordinuje činnosť ostatných bánk (má nad nimi dozor )
- zabezpečuje medzinárodný platobný styk
- vykonáva pokladničné plnenie ŠR
Druhý stupeň – tvoria všetky ostatné banky. U nás sú to:
- obchodné banky inak aj komerčné
- sporiteľne
- banky so špeciálnymi funkciou ( u nás sú banky väčšinou univerzálne )
Zákon banky vymedzuje:
- ako a. s. alebo štátne peňažné ústavy
- ich hlavnými a nevyhnutnými operáciami sú vkladové a úverové operácie
- minimálny vklad pre založenie banky je 500 mil. Sk, môže byť domáci, zahraničný alebo kombinovaný kapitál
Hlavnou úlohou bánk je sprostredkovanie dočasne uvoľneného kapitálu tým, čo ho práve potrebujú. Takéto sústreďovanie predstavuje pre banku zdroj, pasíva – operácie nazývame pasívnymi operáciami. Tu banka vystupuje ako dlžník a svojim veriteľom vypláca dlžnícky úrok. Tento sústredený kapitál používa na poskytovanie úverov FO a PO. Hovoríme im aktívne operácie. Banka tu vystupuje ako veriteľ a požaduje od svojich dlžníkov tzv. veriteľský úrok.
Pasívne operácie bánk
Pasívnymi operáciami si banka sústreďuje zdroje, s ktorými následne vykonáva svoju podnikateľskú činnosť. Tieto zdroje, ktoré tvoria tzv. bankové pasíva, sa skladajú z:
¨ vlastného kapitálu banky ( asi 8 % pasív ) – základné imanie, rezervy, nerozdelený zisk
¨ cudzieho kapitálu ( asi 92 % ) - získava prostredníctvom vkladov a pôžičiek
Formy sústreďovania cudzieho kapitálu:
VKLADY
1. V užšom zmysle slova:
a) vklady na požiadanie – to sú peniaze, ktoré ukladajú rôzni bankoví klienti na účet v banke a stále s nimi disponujú. Ich stav sa môže každodenne meniť.
b) úsporné vklady – sú peniaze uložené prevažne FO v banke spravidla na dlhší čas. Termín výberu nie je vopred stanovený tj. pre banku je to stabilnejší zdroj. PO musí urobiť záväzné prehlásenie, že peniaze nebude používať na dennodenné transakcie.
c) termínované vklady – sú vklady, pri ktorých sa bankoví klienti dobrovoľne zaviažu k časovému obmedzeniu disponovať vkladom. Pre banku je to najstabilnejší cudzí zdroj.
2. V širšom zmysle slova:
a) depozitné certifikáty – sú alternatívou termínovaných vkladov. Sú to krátkodobé, pomerne stabilné zdroje. Majú formu obchodovateľného cenného papiera, ktorý sa vydáva na zaokrúhlenú sumu. Môže ich nakupovať akýkoľvek záujemca.
b) bankové obligácie – prostredníctvom nich si banka zabezpečuje väčšie množstvo dlhodobých peňažných zdrojov s istotou, že veriteľ neodstúpi. Nakupujú ich podnikateľské subjekty, občania a iné banky. Majú vlastne formu obchodovateľného dlžného cenného papiera.
Vklady na požiadanie podnikateľských subjektov.
Vklady na požiadanie podnikateľských subjektov tvoria podstatnú časť celkových vkladov na požiadanie. Bývajú úročené veľmi nízko, a to 1,5 a 4 %. Majú formu bežných účtov s úverovým alebo bez úverového rámca.
1. bez úverového rámca – musí sa na nich udržiavať určitý zostatok peňažného vkladu ( minimálny prvý vklad ). Nie je možné skĺznuť do mínusového zostatku.
2. s úverovým rámcom - pri nedostatku vlastných financií je možné skĺznuť do mínusového zostatku, hoci len v rozsahu stanoveného limitu.
Rámcové podmienky vedenia bežných účtov podnikateľských subjektov vymedzuje obchodný zákonník č. 513/1991 Zb. Presne sa špecifikuje:
Zmluva – BÚ sa môže zriadiť iba na základe písomnej zmluvy medzi bankou a podnikat. subjektom. Banka sa v nej zaviaže zriadiť BÚ od určitej doby na určitú menu.
Podmienky vkladu a výberu – s účtom disponuje zásadne majiteľ, v prípade že sa účet zriadi pre niekoľko subjektov majú všetci postavenie majiteľa. Na základe písomného príkazu je banka povinná prijímať vklady alebo platby v prospech účet a vykonávať úhrady.
Oznámenie o stave účtu – banka je povinná v lehotách stanovených v zmluve oznámiť majiteľovi účtu údaje o transakciách na jeho účte. Môže mať písomnú formu alebo v dnešnej dobe sa rozširuje forma elektronickej pošty.
Úročenie účtu – prevažná časť bežných účtov je úročená, podmienky sú stanovené v zmluve. Banka platí úrok vždy zo zostatku účtu.
Zrušenie účtu – zmluva o účte sa môže zrušiť z oboch strán, vždy písomnou formou. Zrušenie majiteľom nadobúda platnosť okamžite a zrušenie bankou vždy ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená. Majiteľ má nárok na vyplatenie zostatku na účte v lehote do 4 rokov.
Termínované vklady podnikateľských subjektov
Termínované vklady podnikateľských subjektov sú dlhodobejšie viazané vklady. Klient sa dobrovoľne zaviaže k časovému obmedzeniu disponovať s vkladom. Vkladový účet vzniká na základe zmluvy medzi bankou a podnikateľským subjektom. Na rozdiel od bežného účtu je určený zásadne na uloženie prostriedkov do banky. Najbežnejšou formou vkladového účtu je účet termínovaného vkladu. Klienti si ukladajú vklady v banke krátkodobo, strednodobo a dlhodobo. Úročia sa spravidla vyššou úrokovou sadzbou a sú stabilizovaným peňažným zdrojom pre banky. Výber takéhoto účtu sa môže obmedziť dvojako:
a) dohodnutými termínmi splatnosti – klient sa zaviaže vybrať vklad až po uplynutí určitej lehoty ( 1, 3, 6 mesiacov ). Môže sa dohodnúť aj presný deň splatnosti.
b) dohodnutou výpovednou lehotou – v tomto prípade musí klient oznámiť vopred svoj úmysel vybrať peniaze a potom čakať dohodnutú výpovednú lehotu.
V praxi sa však používa aj kombinácia obidvoch spôsobov. Napr. klient si dohodne, že peniaze nevyberie do 1 roka ale, že výber musí oznámiť 30 dní vopred. Vo výnimočných prípadoch sa môže termínovaný vklad vyplatiť aj pred dohodnutým termínom ale za určitú penalizáciu. Na druhej strane klient si nemusí vybrať peniaze v dohodnutom termíne a môže navrhnúť prolongáciu ( predĺženie ) a stanovenie nového termínu. Dnes sa účty zakladajú čoraz viac kvôli určitým výhodám a to výplata jednorázovej prémie, pohyblivá úroková sadzba a iné.
Dĺžka terminovaného vkladu je úzko spätá s účelom jeho vytvárania.
a) krátkodobé termínované vklady – sú medzi vkladmi na požiadanie a dlhodobými vkladmi. Klienti ich používajú na zhromažďovanie prostriedkov na financovanie splátky pôžičky, na mzdy a pod.
b) dlhodobé termínované vklady – sú dlhodobé vklady a klienti ich vytvárajú z dôvodov zhromažďovanie finančných prostriedkov na väčšie transakcie ako nákup HIM a pod.
PôŽIČKY
1. získava od emisnej (centrálnej) banky
2. získava od ostatných bánk
Aktívne operácie bánk
Dočasne uvoľnený kapitál banka používa pre svoje vlastné podnikanie – poskytovanie úverov. Banka tu vystupuje ako veriteľ a hovoríme o aktívnych bankových operáciách.
Podniky a úverové operácie bánk
Vo finančnom hospodárení nastáva veľmi často situácie, že podnik nemá dostatok financií a preto si musí požičať cudzie zdroje. Môže to urobiť prostredníctvom obchodných bánk. Banka mu poskytne úver, ktoré delíme z časového hľadiska na krátkodobé, strednodobé a dlhodobé.
1. krátkodobé úvery
a) kontokorentný úver – jeho základom je kontokorentný účet, ktorý je vedený v banke a je kombináciou vkladového a úverového účtu. Na účet prichádzajú príjmy a na druhej strane sa z neho uskutočňujú platby podniku. Ak sú výdavky vyššie tak ich banka pokryje tým, že sa z účtu stáva úver. Tento úver má však úverový limit, ktorý má podnikateľ dohodnutý s bankou. Tento úver banka poskytuje len hospodáriacim podnikom.
b) zmenkový úver – jeho základom je zmenka a podľa spôsobu použitia rozlišujeme rôzne druhy zmenkových úverov:
- eskontný úver – banka odkupuje od podnikateľa zmenku, čím mu poskytuje úver.
- akceptačný úver – banka zmenku neodkupuje, ale len poskytuje svoje meno ako záruku
c) lombardný úver – tento úver banka poskytuje na základe zástavy hnuteľných vecí. Je stanovený pevnou sumou s presne vymedzenou lehotou splatnosti. Ak sa úver v dohodnutom termíne nesplatí, uplatní banka svoje nároky vyplávajúce zo záložného práva. Predmetom zástavy môžu byť tovary, cenné papiere, drahé kovy, pohľadávky a iné cennosti. Najrozšírenejší je lombardný úver na cenné papiere.
2. strednodobé úvery
a) emisná pôžička – banka poskytuje tento úver PO tým, že odkúpi od podnikov ich dlhopisy. Môže pôsobiť ako sprostredkovateľ alebo priamo nákupca, čím poskytuje podniku úver.
3. dlhodobé úvery
a) úverový úpis – je to bankový úver, ktorý banky poskytujú na základe podpísanej písomnej záväzkovej listiny – úverového listu. Banka si preverí jeho úverovú spôsobilosť. Táto listina je dôkazom o pohľadávke, nie je však cenným papierom, čo je nevýhoda.
b) hypotekárny úver – je to úver poskytnutý bankou na zástavu nehnuteľností, pričom predmetom zástavy môžu byť aj nehnuteľnosti, ktoré ešte nie sú dokončené. Tento úver banky poskytujú na základe dokladov o vlastníctve nehnuteľností.
Ostatné bankové operácie
Okrem klasických úverových operácií uskutočňujú banky aj ďalšie finančnoúverové operácie, a to:
¨ faktoring
¨ forfaiting
¨ finančný leasing
1. faktoring – znamená odkúpenie krátkodobých pohľadávok bez spätného postihu majiteľa pohľadávky na základe faktoringovej zmluvy. Faktoringová spoločnosť odkupuje pohľadávky s dobou splatnosti 30 až 90 dní.
2. forfaiting – znamená odkúpenie strednodobých a dlhodobých pohľadávok bez spätného postihu dodávateľa prípadne vývozcu. Používa sa najmä v zahraničnom obchode. Často sa používa zaistenie pohľadávok.
3. finančný leasing – samotný leasing znamená prenájom IM za dohodnuté nájomné. Finančný leasing sa vyvinul celkom prirodzene z operačného. Uskutočňuje sa prostredníctvom leasingových spoločností alebo banky teda nepriamo. Medzi obchodníka a užívateľa ( nájomcu ) vstupuje banka, prípadne leasingová spoločnosť.
Okrem uvedených bankových operácií vykonávajú banky vo vzťahu k podniku aj niektoré iné činnosti a tie sú:
¨ devízové operácie – odkúpenie alebo predaj devízových prostriedkov
¨ úschovné a obstarateľské operácie – možnosť uschovať cennosti, dokumenty a cenné papiere
¨ platobný styk a zúčtovanie – vykonávanie platobných príkazov podniku
¨ poradenskú a konzultačnú činnosť – poskytovanie informácií a poradenstvo v rôznych oblastiach bankových služieb
Vzťahy medzi obchodnými bankami a emisnou bankou
Základnou podnikateľskou činnosťou obchodných bánk je poskytovanie úverov. Obchodné banky pri tom úvery môžu poskytovať len dovtedy, ak sami majú peňažné prostriedky. Môže nastať situácia, že obchodné banky majú všetky peňažné prostriedky rozpožičané a dopyt po úveroch stále rastie. Vtedy sa môže obchodná banka obrátiť na emisnú banku, ktorá má jediná právo na vydávanie nových peňazí do obehu. Emisná banka emituje peniaze vždy so zreteľom na dodržanie stability meny. Vystupuje ako veriteľ obchodných bánk.
ZMENKA je neodvolateľný záväzok zaplatiť určitú sumu v stanovenom termíne majiteľovi zmenky. Eskont zmenky – obchodné banky odkupujú od majiteľa zmenku, majiteľovi vyplatia hodnotu zmenky zníženú o úrok . Môže nastať situácia, že obchodná banka nemá peňažné prostriedky na odkúpenie zmenky. Vtedy opäť požiada emisnú banku o reeskont zmenky. Reeskont zmenky – odkúpenie zmenky emisnou bankou, ktorá tiež zaplatí majiteľovi hodnotu zmenky zníženú o úrok. Tento úrok sa nazýva diskont alebo diskontná sadzba. Táto sadzba zohráva dôležitú úlohu v menovej politike, lebo určuje všetky úrokové sadzby v národnom hospodárstve.
Emisná banka môže poskytnúť aj iné druhy úverov ako je reeskont zmenky a to je lombardný úver (zabezpečenie úveru cennými papiermi ). Vždy má však na zreteli stabilitu meny v obehu.
Usmerňovanie obchodných bánk emisnou bankou.
Podľa zákona o Národnej banke Slovenska (č. 255/1992) je NBS zodpovedná za stabilitu meny. Je preto oprávnená zasahovať do činnosti obchodných bánk aj direktívnymi nástrojmi (zavedenie povinných minimálnych rezerv – NBS požaduje od bánk, aby si na účte v NBS uložili časť svojich zdrojov).
Menová politika emisnej banky.
V každom štáte je hlavnou úlohou emisnej banky zabezpečiť stabilitu meny. Stabilita meny sa môže zabezpečiť len vtedy, keď sa do obehu nedostáva viacej peňazí, ako si vyžadujú potreby národného hospodárstva. Aký je ten optimálny stav stability meny – existujú dva názory. V prípade hospodárskeho rozmachu by emisná banka mala vydávať viac peňazí do obehu tzv. expanzívna menová politika a v prípade hospodárskeho úpadku by mala brzdiť emisiu peňazí tzv. reštriktívna menová politika. Ten druhý názor je opačný.
Expanzívna aj reštriktívna menová politika využíva rôzne nástroje:
NÁSTROJE EXPANZíVNEJ MENOVEJ POLITIKY
1. znižovanie diskontnej sadzby
2. znižovanie povinných minimálnych rezerv v obchodných bankách
3. emisná banka nakupuje od obchodných bánk cenné papiere
4. emisná banka určuje obchodným bankám hornú hranicu úrokov na úvery
nástroje reštriktívnej menovej politiky
1. zvýšenie diskontnej sadzby
2. zvýšenie minimálnych povinných rezerv
3. emisná banka predáva cenné papiere na burzách
4. emisná banka určí maximálnu výšku úverov, ktorú môže obchodným bankám poskytnúť
Výsledkom menovej politiky emisnej banky je, že v rámci expanzívnej menovej politiky môžu ľahšie získavať úvery z obchodných bánk a v rámci reštriktívnej menovej politiky je získanie úverov prakticky nemožné (keďže obchodné banky sami nemajú peňažné prostriedky).