ázia 2

Prírodné pomery:

Celá pevninová Ázia leží na severnej pologuli, len ostrovy Indonézie zasahujú aj na južnú pologuľu. Priemerná výška Ázie je 960 m, čo je najviac zo všetkých obývaných kontinentov. Pohoria vyššie ako 2000 m zaberajú 14% rozlohy, na nížiny do 200 m pripadá 26% územia.

Z mnohých problémov životného prostredia Ázie možno uviesť aspoň rozsiahle odlesňovanie horských oblastí vrátane Himalají, zvyšujúcu sa silnú eróziu, nedostatok zdravotne nezávadnej pitnej vody, spôsobujúci časté epidémie najmä na indickom subkontinente, alebo ničenie tajgy a dažďových lesov necitlivou ťažbou dreva a nerastov.

Áziu môžeme rozdeliť na tri veľké fyzicko-geografické regióny:
Suchá západná Ázia

Patria k nej západoázijské štáty od Turecka až po Afganistan a stredoázijské republiky ZSSR. Majú prevažne stredohorský charakter reliéfu. Veľké nížiny (Turanská, nížiny na západe perzského zálivu) pokrýva väčšinou púšť a život v nich sa koncentruje okolo vodných zdrojov. Hlavné horské pásma sa ťahajú z Malej Ázie cez náhorné plošiny iránskeho vnútrozemia a vrcholia na východe Hindúkušom (7960 m).
Severný kontinentálny región

Tvoria ho Sibír, Ďaleký východ ZSSR a Mongolsko. Veľké nížiny (Západosibírska, Kolymská) sú prevažne močaristé. Pohoria na východe (Verchojanský chrbát, Čerského chrbát) dosahujú výšky 2000 až 3000 m, v hornatom mongolsku sa Altaj dvíha až do výšok 4500 m.
Monzúnová Ázia

Je ohraničená na západe Pakistanom, na východe Japonskom, na severe Čínou a na juhu Indonéziou. V regióne sa striedajú vysoké pohoria a náhorné plošiny s rozsiahlymi aluviálnymi nížinami. Predná a Zadná India, južná a severovýchodná Čína a všetky ostrovy majú pahorkatinný až stredohorský charakter s nížinami popri pobreží a riekach. Tibetská náhorná plošina má priemernú výšku 4500 m. V pohoriach na jej južnom okraji (Himaláje, Karakóram) sa týči všetkých 15 vrcholov vyšších ako 8000 m. Indogangská nížina je najväčšia súvislá aluviálna nížina na svete.
ÁZIA
Najväčší svetadiel – Ázia

zaberá skoro jednu tretinu súše na Zemi. Na jej území sa nachádza najvyšší bod zemegule(Mount Everest), ako aj najnižšie položené miesto (Mŕtve more), Je zároveň i najľudnatejším svetadielom – šesť z desiatich ľudí na zemeguli žije v Ázii. Tu majú svoje korene najrozšírenejšie svetové náboženstvá – židovské, kresťanské, islamské, budhistické a hinduistické.

V Ázii preto najteplejšie i najchladnejšie miesta na zemeguli, práve tak ako oblasti najsuchšie a najvlhšie. Ruská federácia je najväčšou krajinou Ázie i celého sveta. V niektorých častiach Ázie je veľmi veľká hustota obyvateľstva, sú tu však aj obrovské, takmer neobývané oblasti. Rozľahlá lesnatá Sibír na severe Ruska má veľmi chladné a suché zimy, preto tu žije iba málo obyvateľstva. Väčšina obyvateľstva obrovskej Číny (asi miliarda ľudí) sídli vo východnej časti krajiny, kde obrába a poľnohospodársky využíva úrodnú pôdu.

Mongolská púšť Gobi a vysoká náhorná plošina Tibetu sú obývané veľmi riedko. Južne od Himalájí, najmohutnejšieho pohoria na svete, sa rozprestiera južná Ázia, kde najmä pozdĺž úrodného pobrežia a v nížinách okolo riek Indus a Ganga žije tiež približne miliarda ľudí. Z juhozápadnej Ázie presnejšie z oblasti medzi stredozemným morom a riekami Eufrat a Tigris (zvanej Úrodný polmesiac) pochádza pravdepodobne najstaršia ľudská civilizácia, najstaršie národy sveta. Medzi ne patrili Sumeri, Chetiti, Asýrčania, Babylončania a Hebrejci. Táto časť Ázie hrá významnú úlohu v hospodárstve všetkých krajín sveta, pretože sa tu nachádzajú náleziska ropy.

Ťaží sa najmä na území Saudskej Arábie, Kataru a Bahrajnu, odkiaľ sa ropovodmi alebo loďami prepravuje do celého sveta. Juhovýchodnú Áziu, rozprestierajucú sa okolo rovníka, tvoria prevažne ostrovy Indonézie, Filipín a Malajzie.